Canis lupus familiaris, známy ako pes, je najstaršie domáce zviera využívané na stráženie domu a dvora, na ochranu a usmerňovanie paseného dobytka; symbol vernosti, ostražitosti, ušľachtilosti. Aby bol pes ostražitý a zostal ostrý, nemal dostať med, na Vianoce mal zožrať cesnak alebo osie hniezdo zapečené v posúchu. Z jeho správania sa predpovedalo počasie (príklad: pršať malo, ak pes žral trávu); robili ľúbostné veštby (napríklad po zatrasení plota pred východom slnka na deň Ondreja, brechanie psa určovalo časť dediny, do ktorej sa dievča vydá). Psovi sa pripisovalo spojenie so svetom mŕtvych: silným brechaním mohol na čas odohnať smrť a odvrátiť skon chorého; keď videl alebo cítil smrť, zavýjal s hlavou sklonenou k zemi; ak vyhrabal pri dome jamu, niekto mal v ňom zomrieť; ak psi zavýjali, mal byť v obci skoro požiar; hádka v dome, vojna či nešťastie mali nastať, ak pes držal hlavu vzpriamenú hore.
Ako čierny alebo biely pes sa ukazoval mŕtvy človek, oznamujúci blížiace sa úmrtie v rodine. V podobe čierneho psa sa mal zjavovať aj zmok (rarášek) alebo čert. Na začiatku 20. storočia sa napríklad na západnom Slovensku verilo, že čierneho psa využívajú bosorky na škodenie ľuďom: podľa poverových rozprávaní z Chorvátskeho Grobu stával takýto pes o polnoci za dedinou na mostíku a dlábil pocestných.
Porekadlá a frazeologizmy so slovom pes
V slovenskom jazyku existuje mnoho zaujímavých porekadiel a frazeologizmov, ktoré obohacujú našu reč a často odkazujú na rôzne aspekty života, histórie či kultúry. Jedným z výrazov je aj „skapal tu pes“, ktoré sa používa na opis situácie, keď je niekde mŕtva, mŕtva alebo mŕtva atmosféra, či už ide o spoločenské dianie, kultúrny život alebo ekonomickú situáciu.
Kultúrny a spoločenský kontext frazy
Výraz „skapal tu pes“ v prenesenom význame opisuje stav, kedy je v meste, regióne alebo v určitej oblasti mŕtva atmosféra, chýba život, energia a aktivita. Môže sa týkať nedostatku kultúrnych podujatí, prázdnych ulíc cez víkend, úpadku podnikania alebo celkovo zlej nálady v spoločnosti.
Príklady použitia a interpretácie
Výraz sa objavuje v rôznych kontextoch a na rôznych miestach Slovenska. Napríklad diskusia obyvateľov Pezinka: „prečo je Pezinok cez víkend „takmer prázdny a podniky zívajú prázdnotou“.“ Diskusie ukázali, že Pezinok je počas pekného počasia pokojnejšie mesto, nočný život už nie je taký ako kedysi a „atmosféra Pezinka je dávno preč“. Ekonomické dôvody, ako vysoké ceny v podnikoch, boli tiež spomenuté.
Podobné skúsenosti s vnímaním „mŕtvej“ atmosféry opisuje aj Bratislava a Pezinok v iných úvahách: autor opisuje návštevu kamaráta z Paríža v Bratislave, kde uprostred týždňa bolo ťažké nájsť otvorené kultúrne podujatia či neskoro večer jedlo v reštauráciách; niektoré podniky boli zatvorené skoro večer. Avšak, v lete by nemal dojem, že mesto „skapal pes“, lebo terasy, otvorené podniku a zahraniční turisti poskytujú život v centre.
V širšom kontexte môže odkazovať aj na úpadok kultúry či ekonomiky v regióne. Festival „Skapal pes fest“ v Trebišove (od roku 2013) je príkladom DIY prístupu, ktorý funguje bez sponzorov či grantov a zameriava sa na multižánrový program (hudba, diskusie, prednášky, workshopy, výstavy, prehliadky mesta, kvízy).
Historicko-etymologické súvislosti so slovom pes
Slovo „pes“ má zložité a mnohorozmerné etymologické korene. V ukrajinskom etymologickom slovníku sa uvádza, že ide o všeslovanské slovo s podobami ako „pes“ či „pas“, no prijateľná etymológia neexistuje. V češtine nachádzame formu „pьsъ“ v staroslovienčine a praslovančine.
Zvukové korene slova: mnohí etymológovia hľadajú pôvod v zvukoch psa - štekanie, brechanie, havkanie. Základným charakterom psa je štekanie, ktoré v slovenskom rámci súvisí aj s pojmami ako „bes“; sanskritské korene ukazujú na slová „bhas“ (štekať) a „bhás“ (hovoriť), pričom z nich vzniklo „bhasa“, čo znamenalo „pes“ alebo „pas“. Tieto možnosti ukazujú na spoločný prakoreň a prepojenie medzi jazykmi.
Ďalšie teórie spájajú slovo „pes“ s výkladmi ako Toch B „pask“ (strážiť, chrániť) a latinské „pasco“ (pásť, chovať). Srbčina má „paziti“ a chetitský vznik „pahs-“, čo všetko smeruje k praindoeurópskemu koreňu „peh-ske“.
Okrem toho existujú aj alternatívne hypotézy. Niektorí tvrdia, že „pes“ pochádza z citoslovca „ps“, čo naznačuje prvotný spôsob volania psa, iní zas z citoslovca spájajúceho časté psie močenie. Ďalšia teória spája „pes“ so slovom „pestrý“ a s príbuznými vývinmi, ktoré by mohli súvisieť s „písať“.
Pes ako domestikované zviera
Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovaná podoba vlka dravého (Canis lupus). Je považovaný za prvé domestikované zviera a prvé zviera, ktoré človek cielene choval. Udomácnenie vlka nastalo viackrát a v rôznych častiach sveta a časoch, najneskôr pred 10 000 rokmi.
Pes je jedným z najstarších a najširokejšie využívaných domácich zvierat, s vyše 400 rôznymi plemenami. Význam psa vyplýva z jeho rôznych úloh: chráni stádo, prenasleduje zver, prináša korisť, ťahá bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, stráži majetok. Fyziologické a povahové vlastnosti sa vyvíjajú podľa prostredia a úloh.
Behaviorálne a genetické adaptácie
Ko-evolúcia s ľuďmi priniesla u vlkov aj psov zmeny v správaní a genetike: znížená agresivita, zmeny v mozgu a nervovom systéme. Identifikovalo sa 10 génov súvisiacich s trávením škrobu a metabolismom tukov, čo umožnilo vlkom lepšie sa adaptovať na ľudskú stravu.
Napriek pokroku v poznaní spojenom s evolúciou psov, jazykové dedičstvo a frazeológia doteraz udržiavajú silné puto medzi psom a kultúrnym kontextom medziľudských vzťahov, čo ilustrujú aj rozšírené negatívne a humorné výrazy odvodené od slova pes.
Slovné spojenia a hanlivý význam výrazu pes
Keď sa skúmajú slová odvodené od výrazu „pes“, veľká časť z nich naberá hanlivý význam. Napriek označovaniu psa ako „najlepšieho priateľa človeka“ nachádzame výrazy ako „psota“, „psí počasie“, „psotník“, „psí život“, „život pod psa“, „byť vo psí“ a ďalšie. Hovoria o nízkej nálade, zlej situácii alebo očierňovaní osoby.
Keď povieme o niekom, že je „psí čumák“, ide o chladného človeka bez emócií; výraz „pes“ môže znamenať aj „bezohľadný, krutý človek“. V historických častiach sa slovo používalo ako nadávka pre kacírov, ateistov alebo ľudí iného vierovyznania.
V súčasnosti sa čoraz viac obohacuje slovník o moderné variants: napríklad „psa“ používané vťahovaní do kultúrnych či spoločenských kontextov v súvislosti s humorom, satirou či kritickou poznámkou, čo odráža živú a meniacu sa kultúrnu dynamiku slovných spojení.
