V tomto článku sa zameriame na časté nejasnosti pri používaní a skloňovaní zvieracích podstatných mien v slovenskom jazyku. Už od spustenia slovníka tvarov slovenských slov evidujeme pravidelné otázky týkajúce sa správneho písania a skloňovania zvieracích slov, ako napríklad rozlišovanie tvarov psy alebo psi, medvede alebo medvedi, holuby alebo holubi a podobne.
Pri určovaní tvarov zvieracích podstatných mien je kľúčové rozlišovať rod, číslo a pád. Na základe týchto gramatických kategórií vieme určiť správne pravidlá písania prípon.
Zvieracie podstatné mená mužského rodu
Najviac mätúcimi sú zvieracie mená mužského rodu, keďže je potrebné rozlišovať, či ide o životné alebo neživotné podstatné meno. Pre životné zvieracie podstatné mená mužského rodu používame vzor chlap. Pre neživotné podstatné mená používame vzory dub aj stroj. Vzor hrdina sa pre zvieracie podstatné mená nepoužíva.
Vo všeobecnosti platí, že keď sa hovorí o zvieratách v pravom zmysle slova, aplikujeme vzory neživotných podstatných mien dub a stroj, aj keď to môže znieť zvláštne, keďže pre mnohých z nás sú zvieratá živé tvory. V jednotnom čísle je pri zvieracích podstatných menách rozdiel v skloňovaní len pri cudzích slovách.
Výnimka pre slová pes, vlk, vták: Tieto podstatné mená sa v množnom čísle skloňujú aj podľa vzoru dub, aj podľa vzoru chlap, preto majú dva tvary: psy, vlky, vtáky (podľa vzoru dub) alebo psi, vlci, vtáci (podľa vzoru chlap). V odborných textoch sa však uprednostňujú neživotné podoby, napr. poľovné psy.
Pomôcka pre rozlíšenie: Ak na slovné spojenie ukážeme zámenom tie, píšeme psy. Ak ukážeme zámenom tí, píšeme psi.
- Príklady s tie (neživotné): Túlavé psy môžu byť nebezpečné. (tie) Vo voliére boli zavreté štyri bojové psy. (tie) To sú moje psy. (tie) Psy sú domáce zvieratá. (tie) Psy majú rady svojho pána.
- Príklady s tí (životné): Túlaví psi môžu byť nebezpeční. (tí) Vo voliére boli zavretí štyria bojoví psi. (tí) To sú moji psi. (tí) Psi sú domáci miláčikovia. (tí) Psi majú radi svojho pána.
Podobne sa skloňujú aj zvieracie podstatné mená vlk (tie vlky aj tí vlci) a vták (tie vtáky aj tí vtáci).
Pravidlá skloňovania mužských zvieracích podstatných mien
Zvieracie podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap, v množnom čísle podľa neživotných vzorov dub, stroj.
- Ak sú v nominatíve singuláru zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, skloňujeme ich podľa vzoru dub: kapor - kapry, hroch - hrochy, zver - zvery, lev - levy, had - hady, muflón - muflóny.
- Ak sa v nominatíve singuláru končia na mäkkú spoluhlásku, skloňujú sa podľa vzoru stroj: dravec - dravce, zajac - zajace, hlucháň - hlucháne, medveď - medvede, syseľ - sysle.
Pozor na výnimky:
- Pri podstatných menách pes, vlk, vták platí výnimka - v množnom čísle sa skloňujú aj podľa vzoru dub, aj podľa vzoru chlap, preto majú dva tvary: psy, vlky, vtáky / psi, vlci, vtáci.
- Pri podstatnom mene býk táto výnimka neplatí, správny je iba tvar býky. Ak však chceme označiť ľudí narodených v znamení Býka, povieme, že sú Býci (s veľkým B).
Zvieracie podstatné mená ženského rodu
Pri zvieracích podstatných menách ženského rodu je potrebné rozlišovať písanie i/y na konci slova podľa pádu. Napríklad, správny tvar je husi, nie husy.
Zvieracie podstatné meno zver
Slovo zver je špecifické tým, že môže byť napísané ako v mužskom rode (ten zver), tak aj v ženskom rode (tá zver). Skloňovanie je v každom z týchto prípadov rozdielne.
- V spojení „divé zvery“ zvolíme tvrdé y, pretože sme použili množné číslo.
- „Po stopách vysokej zveri“ zakončíme mäkkým i, keďže v tomto prípade môže ísť iba o ženský rod.
Slovo zver sa nezvykne veľmi často uvádzať v množnom čísle ako životné podstatné meno, ale teoreticky máme túto možnosť (ach tí zveri).
Ostatné kynologické termíny
V oblasti kynológie sa stretávame s rôznymi výrazmi, ktorých správnosť môže byť niekedy otázna.
- Chovná stanica vs. chovateľská stanica: Obe spojenia sú z jazykového hľadiska v poriadku.
- Vodítko vs. vôdzka: Český výraz vodítko sa v slovenčine považuje za nespisovný. Odporúča sa použiť slovo vôdzka, príp. remienok, retiazka.
- Ňucháč vs. ňufák: Tieto podstatné mená sú synonymá a označujú prednú časť hlavy niektorých cicavcov. Pri psoch je v poriadku aj označenie nos.
- Uhlenie končatín vs. zauhlenie končatín: Výrazy zauhlený, zauhlenie sú z jazykového hľadiska v poriadku a odporúča sa ich uprednostniť pred podobami uhlenie, uhlený.
- Fenka vs. suka: Samica psa sa správne označuje podstatným menom suka, zdrobnenina sučka. Výrazy fena, fenka sú české.
- Pes „vyje“ alebo „zavýja“: Slovesá vyť a zavýjať sú synonymá a oba výrazy sú správne.
- Osrstenie alebo Ochlpenie: V kynológii sa používa výraz osrstenie.
- Krycí pes / krytie: Tieto výrazy sú spisovné a môžu sa používať v kynológii.
- Háranie suky: Výraz háranie sa môže používať, rovnako ako výraz honcovanie. Oba sú vnímané ako profesionalizmy v oblasti kynológie.
