Na Kapustných hradoch bolo pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, v Medzihradnom viacvrstvové urnové pohrebisko s kamennou konštrukciou z mladšej doby hallštattskej, vo Veľkom Bysterci na Veľkých Trninách opevnené výšinné sídlisko púchovskej kultúry s unikátnym nálezom zlatých a strieborných barbarských mincí z prelomu letopočtu. Obec vznikla v 14. storočí na území Oravského panstva. V erbe je sv. Katarína s kolesom, ktoré zmenili na ružu. V 16. storočí sa tu ujala reformácia. Pred 17. storočím tu hradní páni usadzovali svojich úradníkov a remeselníkov, čiastočne Nemcov, čím sa zmenil pôvodný roľnícky ráz obce. V roku 1632 bola obec povýšená na mestečko, pričom však zostala k Oravskému panstvu v poddanskom pomere. V roku 1633 právo výročných jarmokov a týždenných trhov. Od roku 1683 bolo sídlo župy. V rokoch 1683-1686 bolo mestečko značne spustošené poľsko-litovskými vojskami a nastalo čiastočné vyľudnenie. Počas kuruckých vojen bol takmer vyľudnený Dolný Kubín. V roku 1715 bol založený cech obuvníkov a cech krajčírov. V 18. storočí tu bola mangľovňa, farbiareň a mestský špitál. Obyvatelia sa zaoberali aj obchodom so syrom, ľanom a liehovými nápojmi. V tomto čase tu prichádzali v značnej miere Židia. V roku 1715 tu žilo asi 340 obyvateľov, v roku 1774 tu bolo 479 obyvateľov a v roku 1828 malo mesto 149 domov a 1291 obyvateľov. V roku 1291 tu založil Vavrinec Čaplovič bibliotéku. V roku 1872 vznikol prvý oravský peňažný ústav, v roku 1888 obchodná škola. Vzhľad mesta sa do konca 19. storočia nelíšil od ostatných obcí, zmenil sa po požiaroch v rokoch 1893 a 1895. V 19. storočí sa stal strediskom slovenského národného života na Orave. Po vzniku ČSR zostal Dolný Kubín hospodárskym i obchodným centrom Oravy a sídlom peňažných ústavov. V prevádzke bola píla, mlyn, elektráreň, pekáreň a stolárska dielňa. Celkove však trpelo mestečko i s okolím nezamestnanosťou (v roku 1932 bolo 2285 nezamestnaných). Aktivita komunistov vyvrcholila v prípravách a počas SNP. Mesto bolo oslobodené Sovietskou armádou 6. 4. 1945. Po vojne nastal všestranný rozvoj mesta.
Dolný Kubín v období rád a zmenách
Malý Bysterec: vznikol v roku 1362 vyčlenením z územia Oravského panstva a darovaním Jakubovi, Gerasovmu synovi. Staré pomenovania obce boli: Kys Byzterec (1362), Kis Bisztricz (1386), de Pravo Biszterecz (1432), Mala Bystricz (1547), Malý Bysterec (1808). Bol zemianskou poľnohospodárskou obcou. Od 16. storočia patril zväčša Medveckovcom. V roku 1778 mal 42 zemanov, v roku 1828 mal 29 domov a 158 obyvateľov. V 17. storočí prešiel do rúk Szmrecsānyiovcov. Medzihradné: Obec vznikla v roku 1369 vyčlenením z územia Oravského panstva ako zemianska poľnohospodárska obec. Patrila nepretržite Medzihradským. Staré pomenovania obce boli: villa Mese (1369), Medzihradna (1404), Medzihradne (1786). V roku 1778 mala 178 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 178 obyvateľov. Zaoberali sa i pálením vápna a kamenárstvom. Veľký Bysterec: Spomína sa od roku 1348 ako Bysterecz. Ďalšie staré pomenovania obce boli: Bisterch (1349), Bistricz (1418), Nagh Bystrich (1510), Byzthrycz Welky (1547), Welký Bysterec (1808). Patril Oravskému panstvu, spravovali ho dediční richtári. Počas kuruckých vojen bol takmer vyľudnený. V roku 1715 mal asi 240 obyvateľov, v roku 1828 mal 65 domov a 473 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a dobytkárstvom. Záskalie: Zemianska časť sa spomína od roku 1345, sedliacka od roku 1548 ako poddanská obe Oravského hradu. Od roku 1600 ju spravovali dediční richtári. Staré pomenovania obce boli: Zaskalicha (1345), Zcalicza (1348), Zazkalicha (1349), Scalicza (1408-1409), Zazkaly (1548), Záskaličie (1625), Záskaljé (1808), Záskalie (1920). V zemianskej časti vládli Škrabákovci a i. zemianske rody. V roku 1828 mala 72 domov a 499 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1932 bolo v Dolnom Kubíne 2285 nezamestnaných.
Holokaust Tibora Špica
Obdobie 2. svetovej vojny prežil v Dolnom Kubíne a blízkom okolí. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania v roku 1944 sa rodina rozhodla ukryť v lese. Vo vykopanom bunkri prežili dlhých a krutých 7 mesiacov - od septembra 1944 do apríla 1945. Po vypuknutí vojny a arizácii majetku boli nútení začať od začiatku. Tibor Spitz po vojne vyštudoval vysokú školu a stal sa odborníkom v sklárstve. „A toto je holokaust...“
Tibor Spitz sa narodil v roku 1929 v Dolnom Kubíne. Jeho otec bol kantorom židovskej náboženskej obce a mama pracovala ako učiteľka. Prvý transport v roku 1942 im vyšiel, pretože otec zastával v okolí dôležitú funkciu - pochovával Židov z celej Oravy. Rodinu prenasledovali a deportácie sa stupňovali. Po vojne emigroval do Kanady a neskôr sa usadil v USA, kde žije v meste Kingston v štáte New York. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry a v zbierkach Oravského múzea.
Profil a dielo Tibora Spitza
Tibor Spitz patril k hlavným osobnostiam výtvarného „nástupu 1957“. Inicioval vznik Galérie Mladých, ktorá po prvej výstave dostala meno Galéria Cypriána Majerníka. Túžil prekročiť hranice socialistického realizmu. Medzi jeho najbližších priateľov patril Milan Rúfus, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie. V jeho tvorbe sa uvádzajú figurálne práce - portrétne štúdie, figurálne kompozície, akty a žánrové figurálne motívy; okrem toho aj prírodné a mestské motívy, krajinu či zátišia. Tematika holokaustu sa objavuje aj v jeho tvorbe, podobne ako u jeho brata. Jeho diela sú zastúpené v mnohých významných slovenských galériách. Vernisáž výstavy: 21. augusta 2024 - 27. augusta 2024.
V roku 2002 sa uskutočnila prvej výstava výtvarných prác Tibora Spitza s tematikou holokaustu na Slovensku, v Harmincovej sieni Slovenského národného múzea v Bratislave. Katalóg k výstave „Tibor Spitz Holokaust“ obsahuje krátky životopis umelca a reprodukcie 30 obrazov. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach SNM - Múzea židovskej kultúry a v zbierkach Oravského múzea. Talentovaný výtvarník židovského pôvodu, ktorý napriek svojej krátkej životnej púti zomrel ako 33-ročný, zanechal výraznú stopu na poli československého výtvarného umenia.
Širší kontext a výstavy
Vystavovacia činnosť Tibora Spitza, ako aj výrazná rola jeho súrodenca v Lichotivej histórii, bola súčasťou širšieho umeleckého a intelektuálneho hnutia. Jeho dielo je zahrnuté v zbierkach Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry a v zbierkach Oravského múzea. Výstavy pripomínajúce jeho odkaz sa konali aj za hranicami Slovenska a dokazujú medzinárodný dosah jeho tvorby.
Čo sa bude diať na súde s T. Gašparom a môžu Čurillovci definitívne oslavovať?
Košiar v historickom kontexte ukazuje, ako sa židovská komunita a jej kultúrne dedičstvo prelínajú s miestnymi dejinami. Tibor Spitz, spolu s ďalšími umeleckými osobnosťami, predstavuje súčasť dôležitého príbehu o prepojení kultúrnych zhôt a tragédie 20. storočia.
| Rok | Udalosť | Miesto |
|---|---|---|
| 1632 | povýšenie obce na mestečko | Dolný Kubín |
| 1683-1686 | spustošenie poľsko-litovskými vojskami | Dolný Kubín |
| 1715 | základ cechu obuvníkov | Dolný Kubín |
| 1945 | oslobodenie mesta | Dolný Kubín |
| 1942 | prvý transport Židov | Orava |
Predstava o živote Tibora Spitza je tiež spojená s jeho paralelným bratom a s ďalšími významnými postavami slovenskej kultúry, čo zdôrazňuje ľudské i umelecké prelínanie medzi históriou regiónu a slovensko-židovskou kultúrnou kontinuitou.