Testy zo slovenského jazyka na prijímačky a informácie o plemene slovenský čuvač

Slovenský čuvač pochádza zo Slovenska, kde slúžil ako strážca hospodárskych zvierat v horských podmienkach. Dnes si ľudia obľúbili toto plemeno vďaka jeho vernej, priateľskej a ochranárskej povahe. Vznik Slovenského čuvača siaha na územie Česko-Slovenskej republiky. Vďaka návštevníkom hôr sa postupne toto plemeno dostalo nie len na územie celého Slovenska, ale aj do susedného Poľska a Nemecka. Kvôli obrovskému vývozu čuvačov do zahraničia, na našom území takmer zanikol. Vďaka Dr. Antonínovi Hroznému sa aj naďalej toto plemeno zachovalo a môžete sa s ním stretávať dodnes. V roku 1965 došlo k oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač. Zo začiatku maďarský chovatelia psov nesúhlasili s uznaním plemena. Tvrdili, že ide iba o variantu maďarského plemena kuvas, a preto sa snažili o spojenie oboch plemien. O štyri roky neskôr boli podrobne preskúmané štandardy oboch plemien. Zhodli sa, že ide o samostatné plemená, a preto by sa mali aj naďalej chovať samostatne. Každý, kto si vo svojej domácnosti zaobstaral plemeno Slovenského čuvača, vám s najväčšou pravdepodobnosťou povie, že ide o mimoriadne verných a oddaných psov. Plemeno si rýchlo vytvorí silné puto s ľuďmi, s ktorými spolunažíva v jednej domácnosti. Hoci je to veľmi šikovný pes patrí medzi plemená, ktoré sa zvyčajne neodporúčajú pre začiatočníkov. Ma typický vzhľad horského psa. Vyznačuje sa mohutnou stavbou tela a bielym sfarbením a hustou pokrývkou. Biela srsť bola kvôli tomu, aby ich pastieri mohli rozoznať od vlkov.

Podlhovastú rozkošnú hlavu zdobia tmavo hnedé oči, ktoré sú oválneho tvaru. Uši slovenského čuvača sú zvesené a priliehajú k hlave. Ich majestátny krk je zdobený nádhernou, hustou hrivou. Čuvač nie je plemeno, ktoré bude šťastne žiť v byte. Bezpodmienečne potrebuje väčší dvor, ktorý je zabezpečený vysokým a pevným plotom. Medzi ďalšie potreby psíka patrí dentálna hygiena a starostlivosť o nechty. Odporúča sa čistiť zuby aspoň dvakrát týždenne, aby ste odstránili nahromadený zubný kameň. Raz za mesiac skontrolujte nechty a uistite sa, či ich netreba ostrihať. Vďaka surovej strave bude mať Vás štvornohý miláčik čistejšie a zdravšie zuby. Taktiež môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly a majú menej vnútorných parazitov. Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa priamo venuje Barfu pre psov. No ak sa Vám nepozdáva stravovanie na štýl BARF, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky. Najčastejšou a najpohodlnejšou formou, ktorú si majitelia psov zvolia je kŕmenie granulami. Ak by ste sa rozhodli pre granule, odporúčam vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré môžete nájsť na zadnej strane balenia granúl.

Radi pečiete pre svojich psíkov? Ako vo väčšine prípadov psov veľkých plemien, priemerná dĺžka života tohto zvieraťa je medzi 9 až 12 rokmi. Hoci má dobrú povahu, potrebuje majiteľa, ktorý by ho správne viedol a cvičil. Najlepšie výsledky vo výcviku slovenského čuvača budete dosahovať v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Pokiaľ si však nebudete istý výcvikom, odporúčame vám vyhľadať pomoc u skúseného cvičiteľa psov. Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Stráži dom, dvor aj dobytok, ale hodí sa aj ako rodinný pes, krotý je priateľský k deťom. Na to, aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, však potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu. Urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe. Slovenský čuvač je urastený silný pes. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes. Slovenský čuvač je impozantné stvorenie. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiadúce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. To mu poskytuje tú najlepšiu ochranu v drsnom podnebnom pásme svojho horského domova, ako aj pred chladom a horkom. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte. Na základe jeho vzhľadu, jeho pôvodu a jeho vlastností typických pre plemeno si možno slovenského čuvača ľahko pomýliť s inými bielymi pastierskymi psami z východnej Európy. Vyzerá tak relatívne podobne ako napríklad Polski Owczarek Podhalanski z Poľska a kuvasz z Maďarska.

Povaha a socializácia

Povaha: Slovenský čuvač ako ostražitý rodinný pes. V minulosti sa slovenský čuvač využíval vo svojej východoeurópskej domovine predovšetkým ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom. Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: Dá sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky. Slovenský čuvač má teda svoju poplašnú pohotovosť zakotvenú už v názve. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne.

Chov a aktivity vhodné pre plemeno

Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prívetivej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko. Hustá, vlnitá srsť slovenského čuvača ho chráni pred chladom.

Starostlivosť a výživa: Nenáročný samorast. Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne. Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym. Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.

Zdravie a história plemena

Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vzniknúť problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou. Toto plemeno sa priemerne dožíva 10 až 12 rokov. Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka. S cieleným chovom sa začalo začiatkom 20. storočia. Vtedy bolo plemeno takmer vyhynuté. Profesor Antonín Hrůza z Veterinárnej univerzity v Brne napokon založil plemennú knihu. Od januára 1969 je slovenský čuvač oficiálne uznávaný za psie plemeno. Snehobiely pastiersky pes je zaradený do skupiny 1 „Pastierske a dobytkárske psy (bez švajčiarskych salašniackych psov)“.

Mimo jeho východoeurópskej domoviny sa slovenskému čuvačovi venuje len málo chovateľov. Ak by ste si teda chceli kúpiť šteňa tohto plemena, mali by sa presne informovať, ktorí chovatelia patria do nejakého oficiálneho zväzu a svojich psov chovajú striktne podľa predpísaných noriem pre plemená. Ozajstní kamaráti zvierat nech sa oblúkom vyhnú domnelým výhodným ponukám, ktoré kolujú na internete alebo v pochybných inzerátoch. Za takýtoInzerátmi často stoja bezohľadní množitelia, ktorí neberú vôbec ohľad na zdravie a blaho svojich zvierat. Psy nezriedka pochádzajú z príbuzenského kríženia a/alebo sú zle socializované, takže zdravotné problémy a abnormálne prejavy správania nie sú vôbec výnimkou. Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte. Kto by chcel dopriať nový domov nejakému psovi z útulku, môže si samozrejme nechať poradiť na mieste. Možno sa tam predsa len nájde nejaký štvornožec s podobnými vlastnosťami, ktorý čaká na nového majiteľa. Kedysi verný strážca stád, dnes láskyplný sprievodca do rodiny: Slovenský čuvač si u psíčkarov získava čoraz viac fanúšikov. Jeho čisto biela srsť a statná postava robia z tatranského čuvača pôsobivé stvorenie.

• Podrobný prehľad vzhľadu
• Povaha a potreby socializácie
• Strava a starostlivosť o srsť
• Základné zdravotné informácie a história plemena

Kľúčové poznámky: Slovenský čuvač si vyžaduje pevné, ale férové vedenie a dôslednú výchovu. Nie je to plemeno vhodné pre úplných začiatočníkov, ale pri správnej socializácii a vedení môže byť skutočným rodinným spoločníkom. V prípade potreby je vhodné vyhľadať skúseného cvičiteľa psov alebo terapeutického / záchranárskeho psa, podľa očakávaní majiteľa. Chov je v súčasnosti relatívne obmedzený mimo Slovenska, preto je dôležité overiť si členstvo v oficiálnom zväze a štandardy chovu.

tags: #testy #zo #slovenskeho #jazyka #prijimacky #slovensky