Balltze, po domácky aj Ball Ball, sa stal hviezdou na internete po tom, ako bola v roku 2017 zverejnená jeho fotografia s veselým výrazom v okrúhlej tváričke. Táto fotografia stala virálnou a inšpirovala sériu meme. Po správe o tom, že Balltze počas operácie zomrel, internet zaplavili prejavy sústrasti od jeho fanúšikov a objavila sa i koláž tohto psíka s anjelskými krídlami a svätožiarou okolo hlavy. Balltzeho páni v piatok na Instagrame napísali, že "Ball Ball zaspal" v piatok ráno počas svojej poslednej toracentézy - odoberania tekutiny z hrudníka injekčnou striekačkou.
Informovali, že finančné prostriedky získané na Balltzeho liečbu venujú miestnym zvieracím útulkom. Na psíkových fanúšikov sa jeho majitelia obrátili s výzvou, aby neboli smutní, ale spomenuli si radšej na radosť, akú Cheems priniesol svetu. Pripomenuli, že tento Shiba Inu s okrúhlou usmievavou tvárou počas pandémie dodal mnohým ľuďom optimizmus a nádej a iným vnášal do života smiech a radosť vďaka sériám meme.
Pôvod a význam meme Cheems
„Verím, že už voľne behá v nebi a so svojimi novými priateľmi si pochutnáva na množstve dobrého jedla,“ napísal majiteľ psa na sociálnych sieťach, pričom vyjadril nádej, že jeho pes bude aj naďalej prinášať radosť v online svete. Nikto nás neklame,... Jednaj sa ako Cigán,... Kto ľúbi žije. ...Jsn žhid, oqzbtid. starej babe treba hrable a mladej muža, nikto nás neklame, klameme sa sami, len málo vecí by sme si priali, keby sme dokonale poznali to, po čom túžime, rozum by nikdy nemal podľahnúť náhode, neviem, prečo sa niektorej polievke hovorí "desiatová", keď je to neraz menu na celý deň?
Pes je začlenený do skupiny príbuzných zvierat, v ktorej sú vlky, kojoty, šakaly a divo loviace psy. Pes patrí k najstarším, ale aj najvšestrannejším domácim zvieratám. Ľudia vyšľachtili viac ako 400 rôznych plemien psa. Pes patrí do skupiny šeliem, ktoré lovia vo svorkách. Zdomácneného psa nazývame canis familiaris. Existujú a skúmajú sa rôzne teórie o vývoji psa. Jedna z týchto teórií považuje za priameho predka psa vlka, líšku a šakala.
Dávny predok nielen psa, ale aj medveďov, lasíc, hyen a mačiek. Chodil po štyroch prstoch a piaty sa zreduval na pazúr. Mal bližšie k psovi než k akémukoľvek poddruhu vlka. bol predchodca vlka. V rannom oligocéne, pred asi 35 miliónmi rokov, z miacisa vzniklo 40 rôznych dávnych druhov primitívnych psovitých šeliem, ktoré sa podobali na medvede, iné sa podobali na hyeny a najzaujímavejšia boli psovitá šelma podobná mačke. Už vtedy vznikli aj zvieratá podobné dnešnému psovi a tieto jediné boli predurčené na to, aby prežili.
V rannom miocéne, t.j. asi pred 20 miliónmi rokov už existoval pes vzdialene podobný dnešnému. Nazýval sa mesocyon. Z neskoršieho miocénu, pred 10-15 miliónmi rokov, sa našli skameneliny tormactusa. Prvý skutočný canis sa objavil pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov. Pes bol v rozličných kultúrach považovaný odlišne. V jednej kultúre ho zabíjali a v druhej kultúre ho uctievali. Bol uctievaný ako nosič ohňa a uctievali ho hlavne africké kmene.
Egypťania, Inkovia, Iránci alebo Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Egypťania povyšovali smrť nad všetko ostatné, a preto pre psa to znamenalo veľké ocenenie. Egypťania mali boha Anubisa, ktorý mal psiu hlavu a ľudské telo. Egypťania si psov natoľko vážili že keď nejaký pes zomrel zabalzamovali ho a pochovali ho na zvláštnom pohrebisku. Najstarším zobrazeným psom je pes, ktorého môžeme označiť za predchodcu dnešných chrtov. Popri ňom nachádzame zobrazených stavačov, ktoré Egypťania používali pri love zajacov a gaziel. Na bojových scénach nachádzame molosoidných psov, ktorý prenikli do Egypta z Mezopotámie.
Rozšíril sa v egyptských domácnostiach chov psov podobných dnešnému jazvečíkom. Predchodcu dnešného Basenjiho, ktorý sa využíval pri love, a takisto aj ako spoločník, no niekedy sa používal ako požierač zostatkov a výkalov. Patrónkou psou v Mezopotámií bola bohyňa Gula. Z vďačnosti jej ľudia nosili vymodelovaných psov z hliny. Psy s veľkou hlavou, podobné dnešným mastifom sa v Mezopotámii objavili o niečo neskôr ako chrty. Tieto psy slúžili na lov levov a divých svíň, alebo na bojové atrakcie ako bojové psy.
Asi pred 1000 rokov pred Kr. V svätyňiach boha Asklepia chovali jedince, ktoré pomáhali uzdravovať chorým. Lovec Oriona mal dvoch psov, ktorý sa volali Procyon a Sírius. Boh podsvetia, ktorý sa volal Cerberus mal tri psie hlavy. Pes Maira, ktorá patrila Ikariosovi doviedol jeho dcéru k jeho mŕtvemu telu. Gréci chovali veľké psy na boj a malé psy pre potešenie. Lovecké psy dovážali z Egypta a Ázie ale nechovali ich cieľavedome. Rímsku Dianu, a boha obchodu Merkúra, sprevádzajú lovecké psy.
Ako prvý sa o plemená psov viacej zaoberali Rimania. Väčšinou vlastnili väčšie plemená psov , aby im chránili majetky. Staroveký Rím mal dva druhy zábav - gladiátori a psie zápasy. tieto zápasy mali na vypĺňanie voľného času. Na stiahnutie - Pôvod a história psej rasy. Roztrhané vankúše, rozhryzené topánky a obžuté nabíjacie káble, pričom po celom dome máte umelecké dielo vytvorené z toaletného papiera.
Pravdepodobne by ste medzi majiteľmi psov len ťažko hľadali niekoho, kto sa s podobným scenárom ešte nikdy nestretol. Niet sa čo čudovať, keďže naši štvornohí miláčikovia dokážu niekedy narobiť poriadny chaos. Majiteľ sa po príchode domov často cíti nahnevaný, sklamaný či dokonca zúfalý, zvlášť ak má pred sebou zničenú drahú koženú obuv. A keď prižmúri oko na psa, ktorý vyzerá akoby vedel, že „to prehnal“, všetko do seba akosi zapadá - veď ten „vinník“ sa tvári tak… previnilo!
Lenže pozor, môže ísť o veľký omyl. Vyzerá to síce, akoby pes chápal, čo spôsobil, no je dosť pravdepodobné, že nejde o skutočné ľudské pocity viny, aké mu pripisujeme. Prečo teda takto reaguje? A čo sa naozaj skrýva za jeho „previnilým“ výrazom?
Test poslušnosti a prečo pes „vinou“ nereaguje vždy
Hlavný problém tkvie v tom, že akonáhle uvidíme psom spôsobenú škodu, zafunguje náš ľudský sklon k projektovaniu emócií a záver je jednoduchý: „Pes spôsobil neplechu. Vie, že nemal. Teraz sa tvári, že ho to mrzí.“ V skutočnosti však pes často vôbec nerozumie, čo ho čaká, len už odpozoroval, že keď nájdete nejakú spúšť, ste nahnevaní a prídu nepríjemné chvíle.
Kniha Inside of a Dog (v preklade „V hlave psa“) autorky Alexandra Horowitzovej opisuje dôležitý experiment. Niekoľkým majiteľom psov uložili pokyn, aby nedovolili svojmu psíkovi zjesť pripravenú maškrtu. Potom majitelia opustili miestnosť. Niektorí psi maškrtu naozaj zjedli, iní nie. Keď sa majitelia vrátili, výskumníci tým, ktorých psy v skutočnosti poslúchli a maškrtu nechali tak, cielene povedali, že psík odmenu zjedol. Ako na to majitelia reagovali?
Samozrejme, vyhrešili svojich chlpáčov. A výsledok bol fascinujúci: psi, ktorí nič zlé neurobili, sa tvárili rovnako „previnilo“ ako tí, čo maškrtu potajomky zjedli! Z toho vyplýva, že prepadnuté ušká, smutné očiská a sklopený chvost neodrážajú len samotný fakt „vykonania prehrešku“, ale do veľkej miery reakciu na správanie sa človeka - rozladeného pána či pani, od ktorých pes vníma hrozbu alebo prichádzajúce napomenutie.
Aby sme pochopili psie správanie lepšie, je užitočné pozrieť sa naň z etologického hľadiska. Hoci sa nám môže javiť, že sa pes správa ako malé dieťa, evolučne i biologicky to funguje trochu inak. V 50. a 60. rokoch minulého storočia sa etológovia intenzívne zaoberali sociálnym správaním psov vrátane ich súdržných prejavov, známych aj ako submisívne správanie.
Psy - podobne ako mnoho iných spoločenských zvierat - používajú submisívne signály na upokojenie napätej situácie v rámci skupiny. Ak príslušník skupiny vyjadruje hnev či nespokojnosť, druhý sa môže správať pokorne, aby zachoval sociálnu harmóniu. Prečo to robia? Takéto prejavy slúžia na zjednotenie skupiny a udržanie dobrých vzťahov medzi jej členmi. Patrí sem napríklad zdvihnutie labky, odvrátenie pohľadu, sklonenie hlavy, kňučanie alebo prevrátenie sa na chrbát s odhaleným bruchom.
Povedomé? Presne takto sa totiž často správa pes aj vtedy, keď ho „prichytíte“ pri roztrhanom toaletnom papieri alebo inom probléme. Ďalšie pozorovania navyše ukazujú, že tzv. „previnilý výraz“ môže byť prejavom zmierlivého správania, ktoré sa objavuje pri interakciách vyvolávajúcich stres či strach. Skrátka: pes vidí, že ste naštvaní alebo rozrušení, a snaží sa vás upokojiť. Možno tak reaguje aj v situáciách, keď sám presne nevie, prečo ste nahnevaní - ale už má skúsenosť, že roztrhané ponožky či rozhádzané vankúše vo vás takéto pocity vyvolávajú.
„Previnilé“ chovanie, aj keď pes nič neurobil. Ďalšia zaujímavá otázka znie: prečo sa pes schováva alebo sa tvári podozrivo ešte skôr, než zistíme, čo vlastne vyviedol? Niekedy sa vrátite domov, pes je zrazu celý skľúčený a vy následne objavíte skazu v obývačke. Čiže pôsobí to, akoby pes vedel, že urobil niečo zlé, ešte predtým, ako ste to vôbec zaregistrovali.
Na tento efekt poukazuje príklad z roku 1977, keď veterinár Peter Vollmer vo Wisconsine riešil prípad psa menom Nicki, ktorý údajne rozkúskaval papier. Veterinár poradil majiteľovi, aby ešte pred odchodom z domu sám roztrhal kus papiera, a to tak, aby to pes ani nespozoroval. Keď sa neskôr majiteľ vrátil, Nicki sa správala „previnilo“, hoci tentoraz papier neroztrhala ona. Vysvetlenie? Pes reagoval nie na vlastný prehrešok, ale na náladu a emócie majiteľa, ktorý zbadal neporiadok (a ešte netušil, či to má na svedomí Nicki alebo niekto iný).
Táto reakcia bola výsledkom očakávania, že „nahnevaný človek“ sa môže opäť hnevať na ňu, bez ohľadu na to, či niečo skutočne vyviedla. Submisívne správanie nie je priznaním viny. Z etologického hľadiska je teda zrejmé, že submisívne chovanie psa je dôležitou súčasťou jeho sociálnych stratégií na udržiavanie pokoja v „svorke“ - či už je tou svorkou iný pes, alebo človek. V psom svete nejde v prvom rade o výčitky svedomia, ale o reakciu na hrozbu konfliktu. Je to spôsob, ako zmierniť napätie a zabrániť konfrontácii.
To môže vysvetľovať aj situácie, keď máte doma viacero psov a po návrate nájdete zničený gauč či rozhádzanú bielizeň. Pes, ktorý sa tvári skľúčenene, nemusí byť vôbec tým pravým „vinníkom“. Možno to urobil jeho psí súrodenec, no práve on sa rozhodol „zaistiť pokoj v dome“ skôr, než sa stihnete nahnevať. V konečnom dôsledku pes nechce, aby ste sa hnevali na kohokoľvek, a preto môže spontánne zaujať submisívne postavenie - stiahne chvost, prípadne inak naznačí, že je priateľ a nechce vyvolávať konflikt.
Na záver: poučenie pre majiteľov. Čo si z toho odniesť? Ak váš psík roztrhá vankúše alebo rozhryzie topánky, jeho smutný pohľad a skľúčené chovanie ešte vôbec nemusia znamenať, že „ľutuje“ svoje konanie vo význame ľudského chápania viny. Skôr je to dôkaz, že vníma váš hnev, bojí sa ďalšieho trestu alebo sa len snaží celú situáciu upokojiť. Samozrejme, z dlhodobého hľadiska je dôležité psa vychovávať a trénovať vhodnými metódami, aby ste predišli neporiadku či deštrukčnému správaniu. No netreba zabúdať, že pes vníma svet (a „vinu“) inak ako my. Aj keď váš pes môže pôsobiť dojmom, že si uvedomuje vážnosť svojho „hriechu“, v skutočnosti ide častejšie o reakciu na váš hnev a snahu udržať alebo obnoviť pokoj. Neznamená to, že psy nie sú schopné emócií, ale skôr, že pociťujú a komunikujú ich iným spôsobom, ako si my ľudia bežne myslíme.
