Tatranský durič je plemeno psa s hlbokými koreňmi v slovenskej poľovníckej tradícii. Jeho história a vývoj sú úzko spojené s formovaním horských regiónov Slovenska, kde sa po stáročia využíval na lov zveri. Toto plemeno nie je len pracovným nástrojom, ale aj spoločníkom, ktorý si získava srdcia poľovníkov svojou inteligenciou, toleranciou, poslušnosťou a vytrvalosťou.
V súčasnom poľovníctve, kde sa menia podmienky a legislatíva, narastajú aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov. Tatranský durič sa prispôsobuje týmto zmenám a ponúka riešenie pre moderné poľovníctvo, najmä v revíroch s raticovou zverou, kde sa preferujú menšie plemená psov s nižšími nárokmi na výživu, starostlivosť a prepravu.
Vznik a Vývoj Plemena
História tatranského duriča siaha do obdobia, keď sa na Slovensku oddávna chovali duriče na lov zveri v horských revíroch. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti, ktorý sa po dlhom procese šľachtenia stal základom pre Slovenského kopova. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch Slovenského kopova vyskytovali jedince menšieho rámca alebo odlišného sfarbenia. Práve tieto jedince sa stali východiskom pre šľachtenie nového plemena - Tatranského duriča.
Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z existujúcej palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče, ktoré existovali na Slovensku v minulom storočí. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Tatranský durič je výsledkom cielenej chovateľskej práce, ktorá sa snaží vytvoriť nové plemeno zodpovedajúce požiadavkám moderného poľovníctva. Zámerom je vytvoriť nové plemeno, ktoré by zachovalo žiaduce povahové črty Slovenského kopova, obohatené o vlastnosti umožňujúce mu výraznejšie využitie pri dohľadávkach postrieľanej zveri. Východzím plemenom pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča je slovenský kopov. Hlavne jedince menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard slovenského kopova z hľadiska telesného rámca ale aj sfarbenia. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité i ďalšie poľovné plemená psov. Použité sú iba plemená posilňujúce jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Jedince týchto plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať.
Fyzické Charakteristiky
Tatranský durič je pes menšieho až stredného rámca, ľahšej stavby tela, ale harmonický. Dosahuje výšku v kohútiku do 42 cm. Telesný rámec je obdĺžnikový s pomerom výšky v kohútiku k dĺžke tela 1:1,25 pre psa a 1:1,35 pre suku. Má pevnú kostru, rovný chrbát a chvost rovný až šabľovitý, nesený v rovine chrbta.
Hlava a Črty
Hlava je mierne dlhšia ako širšia, s výrazne vyjadreným stopom. Lebka je primerane široká, v temennej časti mierne klenutá. Papuľa je približne rovnako dlhá ako lebka, nesmie byť kvadratická, zužuje sa k nosu. Pysky dobre kryjú dolnú čeľusť, s viditeľným ústnym kútikom. Zuby sú dobre vyvinuté s nožnicovým zhryzom. Oči sú tmavohnedé alebo hnedé, primerane veľké, mandľového tvaru. Uši sú stredne dlhé až dlhšie, siahajúce po špičku nosa, širšie nasadené nad rovinou oka.
Trup a Končatiny
Krk je strednej dĺžky, svalnatý. Líniá chrbta je pevná, rovná až mierne klesajúca. Zadok je široký, dostatočne dlhý, mierne klenutý. Hrudník nie je príliš široký, ale primerane hlboký a priestranný, s oblúkovitými rebrami. Spodná línia je v oblasti brucha mierne vtiahnutá. Chvost je primerane hrubý a dlhý, siahajúci po pätový kĺb, nasadený mierne pod rovinou alebo v rovine chrbta. Plece je plné a dobre osvalené, lopatka dostatočne dlhá a šikmo uložená. Rameno je dostatočne dlhé s dobrým zauhlením, umožňujúcim psovi priestranný a vytrvalý pohyb. Predné a zadné labky sú dobre klenuté s uzavretými prstami, pazúriky a brušká sú tmavo sfarbené. Koleno je pevné, napnuté.
Srsť a Sfarbenie
Srsť tatranského duriča je tvrdá, hrubšia, priliehavá s dostatočným leskom. Najčastejšie sfarbenie je čierne s pálením - čierna farba s presne ohraničenými hnedými alebo hnedo-hrdzavými znakmi na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudi a končatinách, okolo konečníka a na spodnej strane chvosta. Prípustné sú biele znaky na hrudi a končatinách, prípadne biela lysinka na hlave. Prípustné je aj jednofarebné hnedé sfarbenie, od svetlohnedej až po jeleniu červeň, s prímesou čiernej farby a čiernou maskou v tvárovej časti hlavy.
Povahové Vlastnosti
Tatranský durič je inteligentný, temperamentný pes s dobrou ovládateľnosťou a vyrovnanou povahou. Nie sú u neho prítomné známky agresivity ani bojazlivosti voči okoliu, je priateľský k ľuďom. Napriek svojej priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý, s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbenú aj pofarbenú), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha.
Jeho povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Medzi podstatné rozdiely práce tohto typu duriča patrí menší „akčný rádius“ pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova - ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie ako aj pomalšie rozvážnejšie a vytrvalé sledovanie stopy poranenej zveri.
Využitie a Výcvik
Tatranský durič je primárne poľovne upotrebiteľný pes, vhodný na prácu duriča a farbiara. Môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Jeho inteligenci a temperament ho predurčujú aj na iné aktivity, vrátane súťaží agility či dogdancingu, ak je správne vedený a socializovaný.
Byť majiteľom a vodičom tatranského duriča-stopára je hrdosť, ktorá si vyžaduje nielen vysokú odbornosť v oblasti poľovníctva, ale hlavne znalosť správne a cieľavedome vedeného výcviku. Nie je to len vodič poľovného psa, honec, ale poľovník - znalec etológie zveri, pôsobiaci profesionálne a zodpovedne so zachovaním všetkých poľovníckych zvyklostí a tradícií. Aby nám náš „tatranec“, ako mu zvykneme hovoriť, prinášal radosť, musíme mu vytvárať podmienky pre jeho správny vývoj už od útleho veku, vytvárať mu spoločnosť pre vzájomnú psychickú a fyzickú stimuláciu tak, aby bol stále schopný vnímať, učiť sa a prispôsobovať. Pokiaľ sa nám podarí zladiť naše požiadavky s vlohami tatranského duriča-stopára, nemalo by nás už nič prekvapiť ani v tých najnáročnejších situáciách.
Tatranský Durič v Súčasnosti
V súčasnosti sa Tatranský durič teší záujmu poľovníkov, ktorí hľadajú spoľahlivého a všestranného psa. Chovná stanica Čisté bučiny s dlhoročnou tradíciou ponúka na predaj šteňatá plemena Tatranský durič s rodokmeňom. Tieto šteniatka pochádzajú z lesnícko-poľovníckeho chovu, kde sa ich rodičia intenzívne využívajú v poľovníctve. Majú vynikajúce pracovné schopnosti pre poľovné účely. Pri odbere sú šteniatka odstavené, samostatné, odčervené a očipované.
Predávajú sa aj dospelé, poľovne upotrebiteľné psy s PP. Záujemcovia o toto plemeno si môžu vybrať psa alebo suku s očkovacím preukazom a skúškami SD, PF, (FD, FSMP, IHF...). Ideálna je aj možnosť kúpy psa či suky, ktorý/á je spoločenský, bezkonfliktný vzhľadom na malé deti a zároveň zdravý s vynikajúcimi vlohami.
| Parameter | Hodnota (Pes) | Hodnota (Suka) |
|---|---|---|
| Výška v kohútiku | do 42 cm | do 42 cm |
| Pomer výšky ku dĺžke tela | 1:1,25 | 1:1,35 |
| Hĺbka hrudníka (max.) | nepresahovať polovicu výšky v kohútiku | nepresahovať polovicu výšky v kohútiku |
Tatranský durič je verný spoločník, ktorého láska k majiteľovi je často silnejšia než jeho vlastný život. Je to veľkolepý dar, dedičstvo našich predkov, ktorý si mimoriadne vážme.