Tatranský durič je plemeno duriča, ktoré vzniklo na Slovensku. Je menšieho vzrastu, používa sa najmä na dohľadávanie a durenie zveri. Jeho využitie je v poľovníctve ako poľovný pes. Schválené bolo na VZ SKJ 14.
Východzím plemenom pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča je slovenský kopov. Hlavne jedince menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard slovenského kopova z hľadiska telesného rámca ale aj sfarbenia. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité i ďalšie poľovné plemená psov. Použité sú iba plemená posilňujúce jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Jedince týchto plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať.
Zámerom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena, vytvoreného na základe slovenského kopova obohateného krížením s niekoľkými plemenami, ktoré zvýraznili hlavne jeho vlastnosti na dohľadávanie zveri, s ustálenou genetickou výbavou. Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo možnosť čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak (hlavne svojimi vlastnosťami) miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.

Slovenský kopov, jazvečík hladkosrstý a bavorský farbiar. To je základ nového chovateľského plemena, o ktoré sa usilujú už dva roky na východe Slovenska. Ak pôjde všetko, ako má, o pár rokov pribudne k štyrom existujúcim slovenským národným plemenám piate - tatranský durič. Šľachtiteľom sa už podarilo dochovať dvesto šteniat vo viacerých genetických líniách. Kým však bude plemeno uznané na Slovensku ako národné, musí sa narodiť ďalších najmenej osemsto šteniat.
Základom slovenský kopov
Na začiatku príbehu o tatranskom duričovi bol sen Michalovčana Jaroslava Jevčáka, ktorý mal niekoľko poľovníckych psov. Náruživý poľovník a kynológ predložil chovateľský zámer kynologickej rade Slovenského poľovníckeho zväzu a po jeho schválení začal so šľachtením. Potrebné skúsenosti mal, keďže pôsobí aj ako rozhodca pre výkon (pracovná stránka psa) a exteriér (vonkajší vzhľad) pri skúškach poľovníckych psov. „Zjednodušene, posudzujem vrodené a výcvikové vlastnosti psa predvedeného na rôznych druhoch skúšok,“ spresňuje.
Vznik a cieľ nového plemena treba podľa prezidenta klubu chovateľov tatranských duričov hľadať v národnom plemene slovenský kopov. „Je to výborný durič. Vyniká odvahou, orientáciou v teréne. Je to veľmi inteligentné a spoločenské plemeno. Uznania od Medzinárodnej kynologickej federácie (Fédération cynologique internationale - FCI) sa mu dostalo v roku 1963,“ opisuje Jevčák. Pripomína, že za päťdesiat rokov vývoja sa toto plemeno v určitých črtách zmenilo. „Je ušľachtilejšie a má vyššiu hmotnosť. Kým predtým bola jeho oficiálna hmotnosť šestnásť až dvadsať kilogramov, dnes nie je výnimočné stretnúť slovenského kopova s hmotnosťou prevyšujúcou tridsať kilogramov. To bol dôvod vrátiť sa k pôvodným mieram optimálneho duriča,“ dôvodí.
Nové požiadavky
Významný vplyv na potrebu zmeny výrazu a vzhľadu kopova mali aj podmienky lovu a poľovníckeho práva na Slovensku. „Zmenili sa hranice revírov - sú podstatne menšie, ako boli v minulosti. Je tu tiež iné zastúpenie zveri. Najmä na nížinách a pahorkatinách došlo k radikálnej zmene. Ešte pred dvadsiatimi rokmi tu bola prevažne drobná zver, ako zajace a bažanty, ktoré sa dnes vytratili. Vytlačila ich raticová - diviačia zver,“ objasňuje situáciu kynológ z Michaloviec.
Zmenilo sa tiež obhospodarovanie poľnohospodárskych plôch. Na nížinách sa vo veľkom pestujú lány kukurice, ktoré drobnej zveri nevyhovujú a pre diviaky je to raj. "Diviačia zver je predátorom drobnej zveri. Má neskutočne dobre vyvinutý čuch, takže zajace a bažanty nemajú šancu,“ pokračuje Jevčák.
Iné sú aj zbrane, optika a výbava, ktoré poľovníci používajú pri love. Zmenil sa tiež ich životný štýl. Mnohí žijú v mestách a psy si dovezú v autách priamo na lov. „Preto sme chceli vyšľachtiť plemeno, ktoré by bolo vhodné nielen na poľovačky, ale aj na život v meste,“ dodáva Jevčák.

To najlepšie z troch plemien
Slovenský kopov je durič, ktorý je pri love vynikajúci najmä na prácu pred výstrelom. „My sa chceme zamerať aj na prácu po výstrele. Chceme vyšľachtiť plemeno, ktoré bezpečne a spoľahlivo dohľadá strelenú zver. Diviak po výstrele zvyčajne prejde niekoľko desiatok metrov, často do húštiny, neskoná hneď na mieste. Zranená zver býva pre človeka mimoriadne nebezpečná,“ vysvetľuje Jevčák.
Čo sa týka vzhľadu, chcú vyšľachtiť plemeno, ktoré bude nižšie ako slovenské kopovy. Preto pri krížení použili jazvečíka hladkosrstého, ktorý je okrem iného odvážny, spoľahlivý a hlasitý na stope. Bavorského farbiara zas pribrali pre vynikajúci čuch a pokojnú, rozvážnu povahu pred zverou.
Zámerom je, aby mal tatranský durič sedemdesiat percent zo slovenského kopova a zvyšok z ďalších dvoch poľovníckych plemien - jazvečíka hladkosrstého a bavorského farbiara.
Čas a trpezlivosť
Šľachtitelia pred dvoma rokmi skrížili sučku slovenského kopova s jazvečíkom a potom s farbiarom. Tohto roku sa im podarilo spáriť ich potomkov - čiže prvých tatranských duričov navzájom. Sučka Michalovčana Jána Meňkyho vrhla desať šteniat.
„O šteňatá je mimoriadny záujem. Psy sa už zúčastnili na rôznych súťažiach, kde preukázali svoje schopnosti. Ani na jednej súťaži sa neumiestnili zle. Výsledky sú viac než uspokojivé, až výborné. Snažíme sa to robiť na čo najvyššej úrovni,“ tvrdí Jevčák.
Cieľom je získať do desiatich rokov uznanie a prestíž národného psieho plemena. Po slovenskom čuvačovi, československom vlčiakovi, slovenskom kopovovi a slovenskom hrubosrstom stavačovi by šlo už o piate slovenské národné plemeno.
„Slovensko je členskou krajinou Medzinárodnej kynologickej federácie, kde platí určitý štatút a podmienky na medzinárodné uznanie plemena. Jednou z podmienok je odchovať minimálne tisíc šteniat v ôsmich nezávislých krvných líniách. A to si žiada čas a trpezlivosť,“ upozorňuje Jevčák.
Už dnes však majú tatranského duriča v desiatkach domácností po celom Slovensku. Názov plemena vraj vyplynul akosi automaticky. „Pri voľbe názvu som zohľadnil to, že Tatry sú mi blízke a ide o našu dominantu. Aj v iných krajinách každý vie, že tieto veľhory sú na Slovensku.
Stupne náročnosti práce
Dnes sa v chránených krajinných oblastiach, teda aj Tatranskom národnom parku, využívajú prevažne farbiare a jazvečíky. Šľachtíme plemeno, ktoré pracuje aj pri dohľadávaní zveri, preto je predpoklad, že tatranský durič sa uplatní aj v Tatrách a všade tam, kde si nájde priaznivcov,“ uzatvára autor projektu Jevčák.
Tatranský durič v kocke
Všeobecný vzhľad
Menší, ľahšej telesnej stavby. Dostatočný priestor medzi hrudníkom a zemou. Obdĺžnikového telesného formátu, pevné kostry, rovný chrbát, chvost rovný alebo kosákovitý. Nesený na úrovni hornej línie.
Dôležité proporcie
Tatranský durič je malé plemeno dosahujúce výšku 42 cm v kohútiku.
Správanie a temperament
Inteligentný, temperamentný, ľahko ovládateľný. Vyvážený charakter, bez známok agresivity alebo bojazlivosti. Priateľský k ľudom. Napriek priateľskej povahe je dychtivý po práci a odvážny v kontakte so zverou.
Hmotnosť
Hmotnosť slovenského kopova sa v minulosti pohybovala od 16 do 20 kg, dnes môže presiahnuť 30 kg. Cieľom pri šľachtení Tatranského duriča je návrat k pôvodným, optimálnym mieram duriča, čo naznačuje zameranie na nižšiu hmotnosť a menší rámec.
Srsť
Hrubá, priliehavá, s dostatočným leskom. Vyskytuje sa v dvoch farebných variantoch:
- Čierna s pálením: čierna farba s presne ohraničeným hnedým a červenkastým pálením na hlave, nad očami, na stranách papule a pyskov, na hrudníku a končatinách, okolo ritného otvoru a na spodnej strane chvosta.
- Červená: jednofarebný červený. Odtieň červenej farby kolíše medzi svetlo hnedou až po jeleniu červeň. Prímes čiernych chlpov je tolerovaná.
| Plemeno | Hmotnosť (kg) |
|---|---|
| Slovenský čuvač | 35-45 |
| Československý vlčiak | 26-35 |
| Slovenský kopov (dnes) | 20-30+ |
| Slovenský kopov (historická) | 16-20 |
| Tatranský durič (cieľ) | Nižšia ako súčasný Slovenský kopov |
| Slovenský hrubosrstý stavač | 27-34 |

