Tatranský durič je plemeno duriča, ktoré vzniklo na Slovensku a je využívané najmä na dohľadávanie a durenie zveri v poľovníctve. Toto plemeno bolo oficiálne schválené na VZ SKJ 14. Vyznačuje sa inteligenciou, temperamentom s dobrou ovládateľnosťou a vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľuďom je priateľský, avšak napriek svojej priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou.
Pri práci je Tatranský durič vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Je hlasitý na teplej stope a pri zveri. Toto plemeno je nenáročné na priestor a výživu, čo ho robí vhodným aj pre poľovníkov bývajúcich v meste. Má minimálne nároky na prepravu autom a je pomerne ľahko prenosný s ohľadom na svoju veľkosť, čo umožňuje jednoduchý transport na posed. Je odolný a bez významnejších zdravotných problémov, najmä dedičných ochorení.
Pôvod a šľachtenie plemena
Východzím plemenom pri vytvorení Tatranského duriča je slovenský kopov, predovšetkým jedince menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard slovenského kopova z hľadiska telesného rámca alebo sfarbenia. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité aj ďalšie poľovné plemená psov, ktoré posilňujú jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Jedince týchto plemien a ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, ktoré zohľadňujú vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať.
Zámerom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo možnosť čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach. Súčasný vývoj poľovníctva a štruktúra poľovných revírov, ako aj zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri, výrazne ovplyvňujú nároky na poľovne upotrebiteľných psov. V revíroch s raticovou zverou prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu. Nové plemeno psa by malo zodpovedať a čo najviac sa približovať požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe. Uvedeným požiadavkám sa podľa názoru chovateľov najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova.
Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pri výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Svoje vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia. Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbenú aj pofarbenú), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané a v chove upevňované. Avšak s ohľadom na súčasné podmienky výkonu práva poľovníctva a platnú legislatívu, môžu byť niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim faktorom pre využitie kopova mimo rozsiahlych lesných komplexov a v malých revíroch. Práve v takýchto revíroch nájde praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča, ktorá zachováva žiaduce povahové črty slovenského kopova obohatené o vlastnosti umožňujúce mu výraznejšie využitie pri dohľadávkach postrieľanej zveri.
Charakteristika plemena
Celkový vzhľad
Tatranský durič je nižší, ľahšej stavby tela, harmonický. Hrudník je s dostatočným odstupom od zeme. Jednoznačne obdĺžnikový rámec, pevná kostra, rovný chrbát, mierne zvýraznený kohútik. Chvost je rovný až šabľovitý, nesený v rovine chrbta. Tatranský durič je plemeno menšieho rámca dosahujúce výšku v kohútiku do 42 cm. Telesný rámec je obdĺžnikový v pomere výšky v kohútiku k dĺžke tela 1:1,25 (pes) až 1,35 (suka).
Povahové vlastnosti
Je inteligentný, temperamentný s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľuďom je priateľský. Napriek jeho priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne.
Hlava
Hlava je mierne dlhšia ako širšia. Zreteľne vyjadrený stop, ktorý rozdeľuje hlavu na približne rovnakú lebečnú časť a papuľu. Lebka je primerane široká, v temennej časti mierne klenutá s mierne zvýrazneným tylovým hrboľom. Stop je zreteľný. Papuľa je približne rovnako dlhá ako lebka, nesmie byť pri pohľade zboku kvadratická. Symetricky sa zužuje k nosu, nie príliš špicatá pri pohľade zboku ani klinovitá pri pohľade zhora. Pysky dobre kryjú dolnú čeľusť, zreteľný ústny kútik. Zuby sú dobre vyvinuté, rezáky pevne sedia v čeľusti a vytvárajú plný oblúk s nožnicovým zhryzom. Oči sú tmavohnedé alebo hnedé, primerane veľké, mandľového tvaru, ani vystúpené ani príliš hlboko vsadené. Uši sú stredne dlhé až dlhšie, siahajúce po špičku nosa, širšie nasadené nad rovinou oka, nie príliš úzke, dobre zaoblené až zaguľatené.
Krk, trup a končatiny
Krk je strednej dĺžky, svalnatý, bez kožných záhybov. Horná línia je pevná, rovná až mierne klesajúca od kohútika ku koreňu chvosta. Chrbát je pevný, pružný, svalnatý. Zadok je široký, dostatočne dlhý, mierne klenutý. Bedrá sú primerane dlhé, dobre osvalené s harmonickým prechodom do krížov. Hrudník nie je príliš široký, primerane hlboký. Pre zachovanie výborných pracovných vlastností plemena nie je žiadúci príliš hlboký hrudník; jeho hĺbka by nemala presahovať polovicu výšky v kohútiku, je však priestranný. Rebrá sú oblúkovité, pružné, šikmo nasadené smerom dozadu. Spodná línia je v oblasti brucha mierne vtiahnutá.
Chvost je primerane hrubý a dlhý, siahajúci po pätový kĺb. Nasadený mierne pod rovinou alebo v rovine chrbta, rovný až mierne šabľovitý. Plece je plné a dobre osvalené. Lopatka je dostatočne dlhá, šikmo uložená, dobre naviazaná na hrudný kôš. Rameno je dostatočne dlhé s dobrým zauhlením medzi lopatkou a ramennou kosťou, umožňujúce psovi priestranný a vytrvalý pohyb. Záprstie je mierne šikmé. Predná tlapka je dobre klenutá s uzavretými prstami. Pazúriky a brušká prstov sú tmavo sfarbené. Koleno je pevné, napnuté. Zadná tlapka je veľmi dobre klenutá a uzavretá, bez vlčích pazúrikov.
Pohyb a srsť
Pohyb je vo všetkých typoch plynulý a výdatný. Pri kluse je chrbát nesený v rovine a pohyb tela je elegantný. Predné i zadné končatiny sú v akcii paralelné. Koža je strednej hrúbky, elastická, bez záhybov. Srsť je tvrdá, hrubšia, priliehavá, s dostatočným leskom.
Sfarbenie
Tatranský durič sa vyskytuje v dvoch farebných variantoch. Prvým je čierna s presne ohraničenými hnedými alebo hnedo hrdzavými znakmi na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudi a na končatinách, okolo konečníka a na spodnej strane chvosta. Prípustné sú biele znaky na hrudi a končatinách, prípadne biela lysinka na hlave. Druhým variantom je hnedá, jednofarebné hnedo sfarbené jedince. Odtiene hnedej siahajú od svetlohnedej až po tzv. jeleniu červeň, všetky s prímesou čiernej farby. V tomto prípade sa vyžaduje čierna maska v tvárovej časti hlavy.
V rámci systematiky FCI sa toto plemeno zaraďuje do skupiny č. 6 (Duriče a farbiare).