Na celoštátnej poľovníckej výstave v Nitre bolo uznané nové národné plemeno psov. Podrobnosti približuje Ing. Jaroslav Jevčák, prezident Klubu chovateľov tatranských duričov. Tatranský durič predstavuje vyššie popísaný vývoj z pôvodných slovenských duričov a zameriava sa na spojenie pracovných vlastností s vhodnou veľkosťou pre moderného poľovníka.
Povaha, exteriér a základné charakteristiky plemena
Tatranský durič je nižší pes s obdĺžnikovým rámcom, pevnou a pružnou kostrou a s výškou v kohútiku do 42 cm. Hlava je jemne pretiahnutá, ušnice sú dlhšie, ale nepresahujú nos; srsť je tvrdá, priliehavá, čierna s pálením alebo hnedá so všetkými odtieňmi od svetlohnedej po jelenie červenú. Z hľadiska zaujímavej podoby sú prípustné aj biele odznaky na hrudi a končatinách, čo pripomína dedičstvo slovenského kopova. Pes má vynikajúci čuch a orientačný zmysel a je vyrovnaný, temperamentný a ľahko ovládateľný. Pri kontakte so zverou je odvážny a vytrvalý; pritom voči ľuďom ostáva priateľský a bez známok agresivity alebo bojazlivosti.
Vo všetkých typoch pohybu je plynulý a výdatný, chrbát je v kluse v rovine a končatiny pracujú paralelne. V pohľade na exteriér a povahu je tatranský durič navrhnutý ako plemeno menšieho rámca so zameraním na pracovnosť v teréne a schopnosť fungovať aj v menších revíroch či mestskom prostredí vďaka svojej veľkosti a odolnosti.
Pôvod a vývoj plemena
Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť nové plemeno slovenskej kynológie, ktoré by zachovalo najlepšie povahové črty slovenského kopova, no bolo menšieho vzrastu, s kratším durením a lepším využitím v rôznych revíroch. Pôvod tatranského duriča sa odvíja od syntézy slovenského kopova a jazvečíka štandardného s doplnením aj ďalších poľovných plemien, ktoré posilnili jeho dohľadávacie a duriace vlohy. Hlavnou motiváciou bolo reagovať na meniace sa podmienky v poľovníctve, kde sa znižujú výmery revírov a zvyšuje sa význam dohľadávania a naháňania v menších priestoroch.
Podľa historických údajov a súčasných vyjadrení chovateľov, slovenský kopov zostáva nosnou líniou a spolu s novou formou duriča vytvára projekt, ktorý by poskytol široké praktické využitie pri love v rôznych typoch revírov - od horských oblastí po nížiny. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností sa použili aj ďalšie plemená, ktoré posilnili vlohy duriča a psa dohľadávajúceho zver. Všetky medziplemenné krížence sú vyberané podľa prísnych kritérií, aby sa zachoval charakter a pracovná hodnota plemena.
Pracovné schopnosti a využitie
Tatranský durič je určený predovšetkým na naháňanie a dohľadávanie zveri, s vynechaním veľkých šeliem. Jeho typický akčný rádius na durenie je menší než u väčších duričov, čo ho robí vhodným pre práce v menej rozsiahlých revíroch. Môže vykonávať skúšky na durenie a dohľadávanie diviačej zveri a tiež na dohľadávanie jelenej, srnčej, danielej i muflonej zveri. Hlavnou úlohou je hlasité durenie spolu s systematickým sledovaním stopy a schopnosťou presne navigovať myslivcov v teréne.
Vzhľadom na svoju povahu a výstroj sa tatranský durič hodí do rôznych podmienok - od vidieka až po mestské prostredie, pričom potrebuje iba primeraný pobyt a výživu. Je to pes vhodný na prácu v teréne, ale zároveň zvládne interiéry, ak má dostatočnú aktivitu a pravidelný pohyb.
Chov a šľachtiteľský zámer
Chovatelia definovali cieľ vytvoriť plemeno, ktoré bude čo najviac zodpovedať potrebám moderného poľovníctva: malé až stredné telo, nízky energetický profil, vysoká pracovná výkonnosť a spoľahlivá povaha. Zámerom je dosiahnuť dominantný podiel genetickej informácie slovenského kopova v novom plemeni a zároveň integrovať šľachtiteľské prínosy jazvečík štandardný a ďalších plemien, ktoré zosilnia dohľadávacie a duriace vlohy. Ide o plemeno, ktoré poskytne praktické využitie v širokom spektre poľovníckych revírov a zároveň si udrží imidž národného plemena s potenciálom uznania FCI.
Na národnej úrovni sa vyvíja proces schvaľovania: je potrebné vytvoriť genetické línie, odchovať určitý počet jedincov a deklarovať stabilitu plemena na národnej výstave. Kynologická rada SKJ bude pravdepodobne vyžadovať aj absolvovanie pracovných skúšok. Aktuálne existuje niekoľko genetických línií (napr. sedem), ktoré poskytujú pevný základ pre ďalší chov a postupné stredenie práce na uznaní medzinárodnou kynologickou federáciou FCI.
Historické a kultúrne súvislosti
Slovensko má bohatú poľovnícku tradíciu, a preto bolo dôležité vytvoriť plemeno, ktoré by bolo komplementom ku kopovovi a zároveň vhodné pre moderné podmienky. Hoci slovenský kopov ostáva národným symbolom, vznik tatranského duriča predstavuje logický krok na zabezpečenie continuity práce s diviačou zverou v zmenených revírových podmienkach.
Približná budúcnosť a postupné kroky
Projekt počíta s postupnými fázami: vytvorenie a stabilizácia genetických línií, odchov primeraného počtu jedincov, zapísanie šteniat do registra plemennej knihy a získanie preukazov pôvodu. Následne budú nasledovať prvé skúšky a práce na výcviku, ktoré definujú, či plemeno dosiahne potrebnú úroveň poľovného využitia. Očakáva sa, že uznanie FCI bude možné, ak bude plemeno mať dostatočné pracovné a exteriérové ukazovatele a kvalifikovanú komunitu chovateľov a kynológov, ktorí budú pokračovať v profesionálnom vývoji.
Praktická inšpirácia a vizuálna inteligentná podpora
Infografiku a fotografie tatranského duriča vložíme na miesta, ktoré najlepšie odrážajú jeho rozmery, sfarbenie a pohyb.
Dodatočné ilustrácie:
Podrobné video o výcviku a povoľovaní skúšok:
Duričské skúšky tatranských duričov
Tabuľka: Základné parametre plemena
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Výška v kohútiku | 34-42 cm |
| Typ rámca | Obdĺžnikový, pevný |
| Farba | Čierna s pálením alebo hnedá |
| Chvost | Rovný alebo šabľovitý |
| Zhryz | Odstavajúci nožnicový zhryz |
| Využitie | Durčenie, dohľadávanie zveri |