V posledných rokoch sa slovenská kynológia dočkala jedného z najzaujímavejších fenoménov, vznikol nový slovenský lovecký pes Tatranský durič. Po dlhoročnej práci slovenských chovateľov a poľovníckej verejnosti sa mu podarilo získať predbežné medzinárodné uznanie od FCI (Fédération Cynologique Internationale) cez Prezídium v Ríme. To znamená, že plemeno už nie je neuznané, ale posúva sa k uznaniu svetového štandardu v rámci FCI VI.
Pozícia a úloha v rámci FCI VI
Na Slovensku sú psy z kategórie „Neuznané plemená“ hodnotené na výstavách v súťaži BOB (Best Of Breed pre neuznané plemená). Tatranský durič má preto jasné smerovanie k plnému uznaniu v rámci skupiny VI FCI, pričom predbežné uznanie znamená významný krok k medzinárodnému štandardu. Hoci neexistuje jeden hrdina, zásluhy majú predovšetkým slovenskí kynológovia a chovatelia, najmä Ing. Jaroslav Jevčák, ktorý inicioval šľachtenie na základe slovenského kopova, hladkosrstého jazvečíka a bavorského farbiara.
< tagimg>Infografika: Vývoj a prechod Tatranského duriča do FCI VIPôvod, účel a genetická nadväznosť
Tatranský durič je čisto slovenské plemeno vyšľachtené z duričov a farbiarov s cieľom optimálneho výkonu v horách a náročnom teréne. Hlavný účel zahŕňa dohľadávanie postrelenej zveri a prácu pri dohľadávaní zveri v horskom prostredí, pričom sa vyzdvihuje jeho výnimočný čuch a vytrvalosť. Pôvod plemena vychádza z dlhoročnej histórie duričov na Slovensku a z hľadania štýlu, ktorý zodpovedá súčasným potrebám poľovníctva a dostupným revírom.
Štandard bol prvýkrát schválený slovenskou kynologickou jednotou už v roku 2016 a terajšie kroky smerujú k uznaniu aj v rámci FCI VI. Vychádza sa z východískových plemien slovenský kopov a štandardný jazvečík štandardný, pričom ďalšie poľovné plemená môžu posilniť exteriér a pracovné vlohy. Cieľom chovu je vytvoriť plemeno s domácou genetickou výbavou a jasnou údernosťou poľovnej práce.
< tagimg>Mapa rozšírenia tatranského duriča a typických revírovVzhľad, veľkosť a typ
Tatranský durič dosahuje výšku približne 34-42 cm v kohútiku, má obdĺžnikový rámec, pevný kostrový systém a robustnú pracovnú postavu. Hlava je mierne dlhšia než širšia s výrazným stopom, uši sú stredne dlhé, visia a prispievajú k dobrému čuchovému kontaktu so zverou. Srsť je krátka, hustá a odolná voči poveternostným vplyvom. Farba srsti sa najčastejšie vyskytuje v jelení červeň, no môžu sa objaviť aj odtiene od svetlohnedej po gaštanovohnedú. Čierne s pálením je tiež možné, s presne ohraničeným pálením na hlave, nad očami, na stranách papule a pyskov, na hrudníku a končatinách, okolo ritného otvoru a na spodnej strane chvosta.
Hlava, oči a dojmy z exteriéru vytvárajú celkový dojem psa vhodného na prácu v teréne s vyváženou temperamentu. Tatranský durič je inteligentný, temperamentný a ľahko ovládateľný, pričom jeho povaha je vyrovnaná a priateľská k ľuďom, zároveň však orientovaná na prácu so zverou a udržiavanie stopy.
< tagimg>Fotografia typického exteriéru Tatranského duričaHistorický kontext a rozhodnutia chovateľov
Kríženecké línie a výberové spojenia viedli k vytvoreniu novej formy národného nízkonohého duriča. Pri výbere sa využívajú sučky kopova a psy jazvečík či farbiar, pričom existuje idea zachovať ako najväčšiu váhu kopovovej krvi a zároveň získať vhodnú kompozíciu pre výkon poľovníctva v menších revíroch a na rovinách až pahorkatinách.
Názov „tatranský durič“ odráža teritoriálne a kultúrne väzby - Tatry ako dominantná skala, no zároveň zohľadňuje medzinárodné pôsobenie plemena. Šľachtiteľský zámer zahŕňa aj pozitívnu symbiózu medzi slovenským kopovom a inými národnými plemenami s cieľom dosiahnuť požadované pracovné vlohy a exteriér.
< tagimg>Graf vzdelávania a vzniku tatranského duričaChovateľský zámer a budúcnosť plemena
Chovateľský zámer spočíva v vytvorení nového plemena vychádzajúceho z slovenského kopova a jazvečíka štandardného, ktoré bude doplnené o ďalšie poľovné plemená s cieľom zosilniť vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Klúčom je zachovať hlavné povahové a exteriérové znaky predkov a súčasne zabezpečiť primeranú stabilitu génov v každej línii. V súčasnosti existuje sedem genetických línií a pripravuje sa druhá filiálna generácia F2, ktorá umožní páriť psy Tatranského duriča so sukami tohto plemena.
Podiel genetických informácií SK má v cielenom plemene prevažovať. Záznamy a evidencia dospelých jedincov uplatnených v chove aj odchovaných šteniat sú vedené s cieľom zabezpečiť stabilitu a kvalitu budúcich vrhov. Dlhodobým cieľom je dosiahnuť plné uznanie FCI a vstúpiť do skupiny VI s jasnou identitou a pragmatickým využitím v poľovných revíroch menšej výmery, najmä v kontexte nárastu raticovej zveri a potreby efektívneho dohľadávania postrieľanej zveri.
< tagimg>Diagrama genetických línií tatranského duričaChov a starostlivosť, legislatívne súvislosti
Pred výberom šteniatka je dôležité zamerať sa na renomované chovné stanice, ktoré dbajú na zdravie a povahu svojich psov. Šteniatka s PP (preukazom pôvodu) sú očkované, odčervené a čipované. Odber šteniatka je možný po dosiahnutí primeraného veku, keď sú samostatné a pripravené na nový domov. V súčasnosti sú ponuky na predaj šteniatok tatranského duriča, vrátane chovných staníc ako Čisté bučiny a podobných inzerátov, ktoré predstavujú rodokmeň a pripravenosť na odber s PP, očkovaním a čipovaním.
Podľa legislatívy a poľovníckeho rámca môžu šteniatka vykonávať skúšky a získať poľovnú upotrebiteľnosť v rámci FCI a SKJ. Klub chovateľov tatranských duričov je členom Slovenského poľovníckeho zväzu a poľovníckej kynologickej organizácie, ktorá je súčasťou FCI. Putovný pohár, špeciálne skúšky a národné výstavy predstavujú kľúčové akcie na budovanie exteriéru, povahy a pracovného štandardu plemena.
Chovateľský zámer a konfrontácia s verejnou mienkou
Chovateľský zámer počíta s minimálnymi nárokmi na priestor a výživu, čo umožní uplatnenie na vidieku aj v meste. Plánuje sa využitie tatranského duriča ako duriča a farbiara, umožňujúceho všetky skúšky poľovníckej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Vznik nového plemena sa chápe ako doplnenie existujúcej palety a nie ako hrozba pre slovenského kopova. Aktéri zdôrazňujú, že slovenský kopov bude zachovaný a ďalej propagovaný, pričom tatranský durič predstavuje ďalší krok v rámci rozvoja slovenskej kynológie.
< tagimg>Infografika: Štruktúra chovu a skúšky poľovej upotrebiteľnostiPraktické poznámky pre záujemcov
- Pri kúpe šteňaťa je dôležité mať PP, očkovanie a čipovanie; preveriť zdravotný stav rodičov a ich pracovné vlohy.
- Šteniatka sú zapísané v registri plemennej knihy a môžu vykonávať skúšky pre poľovnú upotrebiteľnosť.
- Chov a výcvik vyžadujú koordináciu prostredníctvom Klubu chovateľov tatranských duričov a Slovenského poľovníckeho zväzu.
Pôvodné a budúce koncepcie vzhľadu a výkonu
Krátky historický popis pôvodu plemena uvádza, že duriče používané na durenie zveri v horských regiónoch Slovenska boli základom pre vznik slovenského kopova; z týchto psov sa vybral durič menšieho rámca, ktorý sa stane Tatranským duričom. Vzorom exteriéru sú duriče z minulosti, no s cieľom dosiahnuť menší rámec, jasnú typickú farebnosť a pevný, pracovne orientovaný charakter. Rozsah povahy zahŕňa inteligenciu, temperament a vytrvalosť, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poľovníckeho nasadenia a prispievajú k univerzálnemu využitiu plemena v rôznych revíroch.
Technické dáta a význam pre kynológiu
Hoci Tatranský durič ešte nie je plne uznaný, jeho rovnocenné hodnotenie s inými duričmi na Slovensku a v zahraničí slúži ako ukazovateľ potenciálu pre medzinárodné uznanie. Vývoj plemena kladie dôraz na stabilné línie, kontrolu genetickej diverzity a jasný pracovný profil, ktorý by mal umožniť široké uplatnenie v poľovníctve, prostredí horských a nížinových revírov, ako aj v rodinnom prostredí pre aktívnych majiteľov.
