Slovenský čuvač je mohutne stavaný pes horského typu, dokonale prispôsobený drsným podmienkam slovenských Tatier a okolitých hôr.
Má mierne obdĺžnikový telesný rámec, pomerne dlhé nohy, dobre vyvinuté svaly a pevnú, odolnú kostru.
Už starí Rimania radili svojim ovčiakom používať na stráženie stád psy bielej farby, aby nedochádzalo k ich zámene za škodcov, najmä vlkov. Tejto zásady sa po generácie držali aj slovenskí pastieri, aj keď zmienený rímsky spis pravdepodobne nikdy nečítali.
Vedľa stád dobytka strážili odnepamäti slovenskí horali so svojimi psami aj zemské hranice. Podobne ako západočeskí Chodovia, aj títo slovenskí strážcovia požívali mnohé privilégiá, predovšetkým boli vyňatí z robotnej povinnosti a boli osobne slobodní, nie nevoľníci.
Na prelome 19. a 20. storočia začal kvitnúť turistický ruch a mnoho zámožných ľudí objavilo krásu tatranskej prírody. Nápadní bieli psi niektorých z nich zaujali natoľko, že si roztomilé šteniatka odvážali domov, kde pokračovali v chove.
V 30. rokoch 20. storočia bola zásluhou Prof. MVDr. ... (text je neúplný, ale naznačuje dôležitosť tohto obdobia pre formovanie plemena).
Charakter a správanie
Čuvač je dokonalým hlídacím psom. Akéhokoľvek „vetrelca“ včas ohlási a ak je treba, dokáže aj razantne zakročiť.
Voči neznámym ľuďom sa chová s odstupom a dlho mu trvá, kým si k niekomu vybuduje vzťah.
Aj keď háji a rešpektuje celú svoju rodinu, vždy si zvolí jedného pána, ktorý je pre neho naozajstným vodcom a autoritou.
Keďže sa jedná o strážne plemeno, je prirodzené, že si chráni svoju misku a hračky. Pri večerných prechádzkach môže vrčať alebo štekať, keď sa niekto priblíži, čo naznačuje jeho ochranársky inštinkt.
Pri kontakte s malými deťmi je na mieste opatrnosť.
Domáce zvieratá znáša veľmi dobre, lovecký pud má mierny a ľahko zvládnuteľný.
Výchova a socializácia
Slovenský čuvač potrebuje dôsledné vedenie a starostlivú socializáciu.
Pri nie celkom podarenej výchove môže byť voči neznámym ľuďom nadmerne ostrý.
Jeho ďalšou slabou stránkou je až prílišná nezávislosť a tvrdohlavosť.
Napriek tomu, že sa na socializácii kládol dôraz, chodil s ním majiteľ do mesta aj na výcvik, pes si zachováva nedôverčivosť k cudzím.
Ak sa výchova podarí, získate výborného rodinného psa.
Zdravie a výživa
Pre toto odolné, mohutné plemeno predstavuje najciteľnejší problém dysplázia bedrových a lakťových kĺbov alebo degeneratívne ochorenie chrupavky.
Na zníženie rizika rozvoja ortopedických ochorení prispieva vhodná výživa a predovšetkým správna pohybová aktivita.
Psy minimálne do jedného roka veku nepúšťame do veľkej záťaže, predovšetkým prudké zmeny smeru a pohyb na klzkom povrchu významne prispievajú k poškodeniu kĺbov a väzov.
Veľké plemená potrebujú veľmi hodnotnú stravu, v období rastu potom viac ako kedykoľvek inokedy.
Čuvač nie je výnimkou, na kvalitnej výžive sa neoplatí šetriť.
Mnoho chovateľov si obľúbilo kŕmenie surovou stravou (BARF), ktoré predstavuje návrat k pôvodnému typu stravy.
Ideálne prostredie
Ideálnym životným prostredím je pre neho dom so záhradou a aktívni majitelia.
tags: #svycarsky #salasnicky #pes #strazenie #ifauna