Pán Ježiš Kristus sa stará o svoju sv. cirkev každého času a posiela jej na pomoc horlivých a neohrozených apoštolských mužov, ktorí stálou svojou vierou, skvelými cnosťami a neúnavnou prácou mnohé zlé napravujú. V dvanástom storočí, v ktorom počas križiackych vojen veľká nákaza mravov v Európe panovala a mnohé bludy šíriť sa začali, vyvolil si Boh sv. Sv. Dominik sa narodil roku 1170 v dedine Caleruega v Španielsku.
Jeho otec sa menoval Félix a pochádzal zo staroslávnej rodiny Guzmanov. Jeho matka bola Anna Janka z Azy, ktorej Boh pred narodením synovým jeho budúcu slávu zjavil, keď sa jej prisnilo, že porodila psa, ktorý mal v ústach lúč a celý svet ňou zapálil. Táto vízia sa neskôr stala kľúčovým obrazom pre ikonografiu Dominika a dominikánskeho rádu. Nábožní rodičia starali sa o Dominika a jeho bratov Antola a Mameza; Antol bol kňaz, Mamez spelil do rádu a sprevádzal Dominika na apoštolských cestách.
Kým Dominik vyrástol, matka ho zverila do starostlivosti svojho brata, kňaza v chráme v Gumiele. Zbožný a vysoko učený tento muž vychovával Dominika v každej cnosti a v základoch vedeckých. Keď mal Dominik štrnásť rokov, išiel na vysoké školy do Valencie a neskôr do Salamanky; počúval tu bohoslovecké vedy a žil utiahnuto, modlil sa a študoval Písmo a Otcov.
Po smrti matky, ktorá mu vštepila lásku k Panne Márii a blížnym, Dominik rozdal svoje peniaze trpiacim a predal aj svoje náradie a knihy, aby zachránil hladujúcich. Keď dokončil svoje učenie, bol vysvätený za kňaza a mal verejné prednášky o sv. Písme, kázal horlivo a mnohí hriesnici sa obrátili. Biskup Don Diego zriadil v Osme kapitulu a povolal Dominika ako kanonika.
Roku 1204 poslal kráľ Alfons IX. Diega do Francúzska, aby požiadal o ruku kňažnú Lusignanov; na ceste Dominik a biskup videli Albigenských bludárov. V Meste Tuluse Dominik presvedčil rodinu, aby sa priviedla na katolícku vieru. To bol začiatok jeho dlhého duchovného boja proti týmto bludom, ktoré tvrdo útočili na Božie služby. Pápež Inocent III. dal schválenie a dovolil, aby pravo vyučovania kázal kacírom. Roku 1205 prišli biskup Diego a Dominik do Montpellier a začali obrácať Albigenských kazaním a pokorou. Kacíri im odpovedali a pustošili kraje, no Dominik pokračoval s odhodlaním.
Keď bol veľký zápas v Berry, Dominik pomohol poraziť bludárov a obrátil 150 kacírov v Montreale. Dochádzalo k pokusom o jeho vraždu, ale Boh ho chráni. Založenie kazateľského rádu prišlo po uvedomení si potreby mlčanlivosti a chudoby. Šestnásť jeho druhov doplnilo zomknutie, a pravidlá sv. Augustína a sv. Norberta utvrdili život rádu. Pápež Honorius III. potvrdil kazateľský rád roku 1216 a v ďalšom roku 1217 označil bratov za Kazateľov.
Dominik posielal bratov na univerzity (Paríž, Bologna, Oxford) a zakladal kláštory po celej Európe. Roku 1221 Dominik zomrel v Boloni, no jeho odkaz žil ďalej; bol pochovaný pod nohami svojich bratov a jeho život bol pripodobnený k apoštolskému vzoru. Pýtali sa, kto je, a Gregor IX ho neskôr vyhlásil za svätého (1234) po divoch pri jeho hrobe. Panna Mária mu podľa legendy dala zvláštny dar: ruženec a zázračné svetlo pre jeho kázanie. Dominik tak vznikol ako patrón kazateľov a horlivej hlásanej pravdy.
Dominikánsky habit biela tunika a čierny plášť sa stal vizuálnym emblémom rádu kazateľov; symbolizuje čistotu, pravdu a pokánie. Pes s pochodňou, tzv. Domini canes, pripomína prorockú víziu z matkinho sna o zapálení sveta; ruženec posväcuje jeho kazateľský apostoľský mandát a hviezda na čele predstavuje osvietenie sveta Evanjeliom. Dielo Dominika ohlasuje Krista a šíri svetlo pravdy medzi ľuďmi.
- Príspevok Dominika k založeniu kazateľského rádu a jeho misie v Languedocu a Francúzsku.
- Vytváranie a rozšírenie prvého kláštorného vývoja, vzdelávanie bratov a ich misie na univerzitách.
- Ikonografia Dominika a dominikánske atribúty: pes s fakľou, ruženec, hviezda na čele, ľalia, kniha, kríž.
Náhľad do ďalších príbehov súvisiace s ďalšími svätcami v spojitosti s dominikánskou tradíciou obsahuje aj ďalšie legendy o svätcovi Rochovi, o majáku piesočných a morových ochrancoch a o skúsenostiach s pôsobením psa ako symbolu vernosti a pomoci veriacim. Dominikánska ikona a legenda psa sa tak stali pevnou súčasťou kresťanskej tradície a ikonografie, ktorá sprevádza motiváciu ohlasovania slova Božieho po stáročia.
Legendárne atribúty a ikonografia v barokovej tradícii
Sväti Dominik a jeho relikvie sa objavujú na mnohých barokových dielach. Dominikánsky habit, ruženec a pes s pochodeňou sú častými motívmi. Hviezda na čele a líla sú symbolmi čistoty, osvietenia a vzdelanosti. Barokové maliarstvo kladie dôraz na mystiku, svetlo a apoštolskú horlivosť vo všetkých aspektoch dominikánskeho života. U Baroka však nájdeme aj podobizne svätých spolu s Katarínou Sienskou a Tomášom Akvinským, ktorí spolu s Dominikom predstavujú vrchol dominikánskeho duchovného dedičstva.
V legendách a ikonografických popisoch sa objavujú aj ďalšie postavy ako Blahoslavený Manés de Guzmán, ktorý sa často zobrazuje s rúškom alebo plameňom, pripomínajúcim jeho horlivosť v modlitbe a zasvätenie. Dominik a Manés sú symbolmi rádu: čistoty, poslušnosti a chudoby. Ich príbeh pripomína aj potrebu hlásania pravdy prostredníctvom vzdelávania, zhromažďovania a modlitby.