Veľký švajčiarsky salašnícky pes: Verný spoločník a impozantný strážca

Veľký švajčiarsky salašnícky pes, nazývaný aj „Swissy“, má korene vo Švajčiarsku, kde bol vyšľachtený ako pracovný pes pre sedliakov. Toto plemeno vzniklo krížením mastifov a lokálnych horských psov a bolo určené na prácu ako ťažný a pastiersky pes. Využitie tohto psa je všestranné: pastiersky, strážny a domáci pes. Je zaradený do II. skupiny FCI: pinče a bradáče, molosy, švajčiarski salašnícki psi a iné rasy, sekcia 3 švajčiarski salašnícki psi.

“Entlebuch” je najmenší zo štyroch švajčiarskych salašníckych psov. Pochádza z Entlebuchu, údolia na území kantonu Luzern a Bern. Prvý opis pod názvom “Entlibucherský pes” pochádza z roku 1889, ale ešte dlho potom neboli appenzellský a entlebušský salašnícky pes medzi sebou rozlišovaní. V roku 1913 boli štyri exempláre tohto malého pastierskeho psa s kýpťovitým chvostom predvedené na výstave psov v Langenthali Prof. Heimovi, veľkému priaznivcovi švajčiarskych salašníckych psov. Na základe posudkov boli títo psi ako štvrté plemeno švajčiarskych salašníckych psov zapísaní do švajčiarskej plemennej knihy SHSB. Avšak prvý štandard bol skompletizovaný až v roku 1927. Po 28. auguste 1926, kedy bol z iniciatívy Dr. B. Koblera založený Švajčiarsky klub pre entlebušských salašníckych psov, bolo toto plemeno podporované a čistokrvne ďalej chované. Ako ukazoval nepatrný počet zápisov v SHSB, plemeno sa rozvíjalo pomaly. Nový rozmach získal entlebušský sal. pes, keď sa nehľadiac na jeho zdedené kvality čulého, neúnavného pastierskeho psa objavila jeho mimoriadna vhodnosť ako pracovného a spoločenského psa.

Veľký švajčiarsky salašnícky pes je priateľský, verný a ochranársky pes, ktorý má silné väzby na svoju rodinu. Je odvážny a má prirodzený inštinkt chrániť svojich blízkych, čo z neho robí výborného strážcu. Zároveň je pokojný a vyrovnaný, čo ho robí vhodným pre rodiny s deťmi. Tento pes je mohutný a svalnatý, dosahujúci výšku medzi 65-72 cm u samcov a 60-68 cm u samíc. Hmotnosť sa pohybuje medzi 50-70 kg.

Stredne vysoký, kompaktne stavaný pes mierne predĺženého rámca. Trojfarebný ako všetci švajčiarski salašnícki psi, veľmi pohyblivý a obratný. Živý, temperamentný, sebaistý a nebojácny, k osobám, ktoré pozná, je dobromyseľný a prítulný, voči cudzím mierne nedôverčivý.

Vzhľad a charakteristiky

Lebka: skôr plochá, relatívne široká, najširšia v mieste nasadenia uší, mierne sa zužuje smerom k nosu. Tylový hrboľ slabo viditeľný. Papuľa: silná, dobre modelovaná, zreteľne oddelená od čela a líc, rovnomerne sa zužujúca ale nie špicatá; o niečo kratšia než je vzdialenosť od stopu k tylovému hrboľu. Čelusť, zuby: Silný, pravidelný a úplný nožnicový záhryz. Kliešťový záhryz sa toleruje. Chýbajúci 1 až 2 PM1 (premoláry 1) sa toleruje. Oči: Pomerne malé, okrúhle, tmavo hnedé až orieškovo hnedé. Výraz: živý, priateľský, pozorný.

Srsť tohto plemena je krátka a vyžaduje minimálnu starostlivosť. Stačí pravidelné česanie, aby sa odstránili odumreté chlpy a udržala sa čistota srsti. Krycia srsť krátka, pevne priliehajúca, tvrdá a lesklá. Podsada hustá.

Typická trojfarebnosť. Základná farba čierna so žlto až červeno-hnedými pálenými znakmi, ktoré by mali byť čo najviac symetrické. Pálenie sa nachádza nad očami, na lícach, na papuli a na hrdle, po stranách na hrudi a na všetkých štyroch končatinách. Každá odchýlka od týchto bodov sa hodnotí ako chyba.

Široký, hlboký, dosahujúci až k lakťom. Silne osvalené, ale nie príliš ťažké. Rameno: Rovnako dlhé alebo len o málo kratšie než lopatka. Dobre osvalené. Priehlavok: Pomerne krátky, robustný, zvislý a paralelný. Okrúhle, s úzko k sebe priliehajúcimi prstami, smerujúce priamo dopredu.

Starostlivosť a zdravie

Veľký švajčiarsky salašnícky pes potrebuje dôsledný, ale pozitívny prístup k výcviku. Je inteligentný a rýchlo sa učí, no môže byť niekedy tvrdohlavý. Socializácia je nevyhnutná už od šteňaťa, aby sa z neho stal vyrovnaný pes.

Uši by sa mali pravidelne kontrolovať a čistiť, aby sa predišlo infekciám.

Veľký švajčiarsky salašnícky pes je relatívne zdravé plemeno, ale môže byť náchylné na niektoré dedičné ochorenia, ako sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, torzia žalúdka a problémy so srdcom. Platí to najmä pre hlavnú fázu rastu od tretieho do šiesteho mesiaca. Pri tom je dôležité, aby nedošlo k nadbytočnému ani nedostatočnému prísunu živín. Napríklad nie len príliš veľa vápnika vedie k problémom s rastom, ale aj nesprávny pomer vápnika k fosforu.

Kŕmenie musí byť prispôsobené jeho veľkosti a aktívnemu životnému štýlu. Kvalitné granule s dostatočným obsahom bielkovín a živín sú základom pre jeho zdravie. Odporúča sa rozdeliť krmivo na dve porcie denne, aby sa predišlo riziku torzie žalúdka. Veľký švajčiarsky salašnícky pes by preto až do veku 18 mesiacov mal dostávať krmivo s nízkym obsahom bielkovín.

Zuby veľkého švajčiarskeho psa by ste mali čistiť najmenej dvakrát až trikrát týždenne. Pazúry: Aby ste predišli zraneniam, mali by ste pazúry svojho salašníckeho psa strihať raz alebo dvakrát mesačne. Uši: Vonkajšiu časť uší je potrebné utrieť približne raz týždenne mäkkým vatovým tampónom navlhčeným pH neutrálnym ušným roztokom.

Pri zadávaní úloh a množstve pohybu šteniatkam treba byť opatrní, aby ste príliš nezaťažovali kĺby Vášho mladého psa. Aby sa zabránilo neskoršiemu chybnému postaveniu a opotrebeniu kĺbov, šteniatka by nemali chodiť po schodoch, hrať sa alebo skákať po tvrdom povrchu, a nemali by ťahať ani nosiť predmety ťažkej hmotnosti. Dospelé psy by tiež mali byť vždy, keď je to možné, chované na prízemí, kde musia len zriedka behať po schodoch.

Životný štýl a prostredie

Veľký švajčiarsky salašnícky pes je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí majú skúsenosti s veľkými psami a vedia poskytnúť dostatok pohybu a výcviku. Kvôli svojej veľkosti a energii nie je vhodný do malých bytov, ale skôr do domu so záhradou alebo farmy, kde má dostatok priestoru.

Ako už jeho meno naznačuje, potrebuje veľký švajčiarsky salašnícky pes veľa priestoru. Chov v meste nie je preto moc vhodný. Len veľká záhrada na pohodu tohto čistokrvného psa nestačí. Oddaní švajčiari potrebujú okrem zmysluplného a každodenného zamestnania predovšetkým lásku a pozornosť. Najmä večer alebo po výdatnej prechádzke hľadá blízkosť svojho pána. Osobe, ktorá mu venuje túto pozornosť a bezpečie, bude veľmi lojálnym a dobrým psom.

Štandardy plemena

F.C.I. Standard Nr. Zaradenie FCI: II skupina: pinče a bradáče, molosy, švajčiarski salašnícki psi a iné rasy, sekcia 3 švajčiarski salašnícki psi.

Porovnanie s inými švajčiarskymi salašníckymi psami

Na rozdiel od svojho slávneho príbuzného, bernského salašníckeho psa, má veľký švajčiarsky salašnícky pes krátku srsť s hustou podsadou, čo ho spoľahlivo chráni pred chladom a vlhkosťou. Ďalším, ale menej zjavným, odlišujúcim znakom od bernského salašníckeho psa je jeho veľkosť. S kohútikovou výškou od 65 do 72 cm (samci) alebo 60 až 68 cm (sučky) je spravidla o dva centimetre vyšší ako jeho „brat z Bernu“. Svajciar je čo do kohutikovej vysky vacsi, mierne lymfatickejsi, aj povaha je ina. Je ich oproti bernskym menej.

Pri výbere chovateľa venujte pozornosť nasledujúcim bodom. Chovateľ sa zaujíma o Vašu životnú situáciu, aby zistil, či ste pre veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa vhodným majiteľom. Chovateľ požaduje za svoje šteniatka primeranú cenu (v súčasnosti je to medzi 1 200 a 1 500 eur). Dôležitým aspektom, ktorý hovorí v prospech nákupu čistokrvného salašníckeho psa zo seriózneho chovu, je určite zdravie zvieraťa. Všetky chovné psy sú pred ich krytím vyšetrené na bežné dedičné choroby. Výsledok je zdokumentovaný a je možné si ho kedykoľvek pozrieť.

Ak máte pochybnosti, obráťte sa na svojho veterinárneho lekára o radu, čo presne Váš pes, v ktorej fáze svojho života potrebuje. Pre každú formu výživy psov však platí, že krmivo má byť vysokej kvality a poskytovať psovi všetky životne dôležité minerály a živiny, a to aj v malom množstve krmiva.

tags: #svajciarsky #salasnicky #pes #bez #papierov