Bernský salašnícky pes je nadpriemerne bystrý a inteligentný, miluje svoju rodinu a neustále ju stráži. Dostatok pohybu a priestoru na bláznenie sú pre naplnenie jeho potrieb zásadné. Pri popise tohto plemena nemusíme šetriť superlatívmi. Verte tomu alebo nie, bernský pes bol vyšľachtený na ťahanie vozíkov. Nahrádzal koňa pri ťahaní drobnejších nákladov tkáčov a syrárov v Bernskej kantóne Švajčiarska. V 19. storočí sa začalo množstvo psov tohto plemena rapídne znižovať a bernskému psovi hrozilo dokonca vyhynutie.
Bernský salašnícky pes je vhodným domácim miláčikom pre tých, ktorí majú dostatok priestoru. Hodí sa k deťom a veľmi dobre vychádza aj s domácimi zvieratami. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť a veľa pohybu. Srsť bernského psa je dlhá, mäkká a hodvábna, jemne zvlnená. Najčastejšie sfarbenie reprezentuje uhľovo čierna farba s trieslovými aj bielymi znakmi na nohách, hrudi a nad každým okom. Cenená je biela lysinka v strede čela a škvrna na hrudi.
Bernský salašnícky pes je skutočný a neohrozený ochranca, na druhej strane, keď ho trochu spoznáte, zistíte, že je to poslušný, mierumilovný pes, ktorý skvele vychádza s deťmi, preto sa hodí do rodiny. Pri správnej socializácii dobre vychádza aj s inými psami a zvieratami. Najradšej trávi čas vonku, so svojim pánom a jeho rodinou, na prechádzkach alebo na záhrade, kde má dostatok pohybu. Jednou zo zaujímavostí je jeho schopnosť vyhľadávať ľudí v lavínach, môžeme ho tiež nazvať akousi menšou verziou bernardína.
V minulosti, ako dokladujú švajčiarske kresby zo 17. storočia, sa Bernský salašnícky pes používal ako pracovný pes slúžiaci na ťahanie a ochranu. Ak zvažujete zaobstarať si bernského psa, nezabudnite, že to sú veľmi spoločenské psy, ktoré chcú tráviť so svojou rodinou čo najviac času. Určite sa nehodia na celodenný pobyt v koterci. Potrebujú pohyb a pravidelný kontakt s človekom, pokiaľ možno vyplnený hraním.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes: história a hlavné znaky
Veľký švajčiarsky salašnícky pes (Großer Schweizer Sennenhund) je najväčší zo štvorice švajčiarskych salašníckych psov. Jeho korene siahajú do čias, keď Rimania priniesli do Álp silné bojové psy a krížili ich s miestnymi horskými psami. V roku 1909 bol prvý oficiálny štandard a plemeno bolo zapísané do plemennej knihy. Dnes je chovaný a držaný ako rodinný pes aj v zahraničí, hoci početnosť chovu zostáva relatívne nízka.
Naprieč populáciou je charakteristické trojfarebné sfarbenie: čierna základná farba s trieslovými a bielymi znakmi. Hlava je silná, oči mandľového tvaru, uši stredne veľké trojuholníkové a nos čierny. Krk je silný a svalnatý, telo o niečo dlhšie ako kohútiková výška. Hrudník je hlboký a široký, chrbtica pevná, bedrá široké a silne osvalené. Chvost je stredne dlhý, pri pokoji visie, pri pohybe sa nosí vyššie a mierne zahnutý.
Srsť je krátka, hustá a s hustou podsadou, farba typicky trojfarebná: čierna základná, pálenie nad očami a na lícach, a biele znaky na hlave a hrudi. Telo je robustné a vyznačuje sa vytrvalosťou a pohyblivosťou, aj napriek značným rozmerom a hmotnosti (zvyčajne 45-65 kg). Veľký švajčiarsky salašnícky pes je známy svojou dobromyseľnou a priateľskou povahou, no zároveň je veľmi ostražitý a výnimočne lojálny k rodine.
Charakter a sociálny život psa v rodine
Ako rodinný pes je veľmi lojálny a oddaný, s neúnavným zameraním na rodinu. Je pokojný, vyvážený a má prirodzený inštinkt chrániť svojich blízkych, čo ho robí výborným strážcom. Napriek svojej veľkosti je to pes s jemnou povahou a ľahko nadväzuje kontakt s ľuďmi a aj inými zvieratami. Srsť krátka, no s hustou podsadou, vyžaduje minimálnu starostlivosť a pravidelné česanie. Je to pes, ktorý potrebuje dostatok priestoru a kontakt s ľuďmi, najmä večer po prechádzke vyhľadá blízkosť pána.
Výchova a výcvik vyžadujú dôslednosť a trpezlivosť. Ide o inteligentné a samostatné zvieratá, ktoré reagujú na pozitívne posilňovanie a jasné pravidlá. Počas výcviku je vhodné začať už ako šteňa. Môžu sa stať tvrdohlavými, ak ignorujú príkazy, preto je dôležitá dôsledná socializácia a pravidelný kontakt s cudzinci a inými psami.
Významný význam SNP: zdravotná starostlivosť a bývanie
Veľký švajčiarsky salašnícky pes potrebuje veľa priestoru a aktívny životný štýl. Ideálny je dom so záhradou alebo s dvorom; byt v meste nie je vhodný pre jeho veľkosť a potreby pohybu. Výživa musí byť bohatá na bielkoviny a tuky, ale vyvážená spolu so starostlivosťou o kĺby a pravidelným cvičením. Dospelý pes by mal dostávať dve porcie denne a mať vždy k dispozícii čerstvú vodu. Totálne kŕmenie by malo zohľadňovať vek, aktivitu a zdravotný stav psa; u starších psov je potrebné primerane prispôsobiť fyzickú aktivitu a stravu.
Medzi najčastejšie ochorenia patria dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia srdca a problémy s tráviacim traktom, preto je dôležité pravidelné veterinárne vyšetrenie a zodpovedná voľba chovu. U šteniat je potrebné kontrolovať rast a zabrániť nadmernému zaťažovaniu kĺbov. Brušná torzia je tiež riziko pri veľkých plemenách; preto je odporúčané rozdeliť krmivo na dve porcie a vyhýbať sa rýchlemu jedeniu a nadmernému rastu. Krátka srsť vyžaduje pravidelné čistenie a starostlivosť o uši, zuby a pazúry.
Chov a výber chovateľov
Pri výbere chovateľa treba hľadať seriózny klub chovateľov, chovateľské predpisy a dôveryhodnosť. Dobrý chovateľ sa zaujíma o vašu životnú situáciu a overuje, či ste vhodným majiteľom. Cena šteniat sa pohybuje okolo 1 200-1 500 eur. Pri výbere je dôležité zistiť zdravotné vyšetrenia rodičov a dokumentáciu o chorobách kĺbov. Dôležité je tiež skontrolovať, či chovateľ ponúka kompletný plán výživy a podporu pre prvé týždne so šteniatkom. Šteniatka je najlepšie kŕmiť krmivom od chovateľa, aby sa zabezpečila optimálna výživa počas rastu a prevencia problémov so žalúdkom.
Životné čísla a praktické tipy
- Kohútiková výška Bernského psa: 64-70 cm u samcov, 58-66 cm u samíc.
- Hmotnosť: približne 50-70 kg u bernského plemena a 45-65 kg pre veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa.
- Životnosť: priemerná dĺžka života okolo 7-10 rokov, s možnosťou dlhšieho alebo kratšieho veku podľa starostlivosti a zdravotného stavu.
- Praktické tipy: vyhýbať sa nadmernému zaťažovaniu kĺbov počas rastu, dodať primerané množstvo pohybu a zabrániť torzii žalúdka podávaním viacerých menších porcií.
Chov veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa je náročný, ale s primeraným vedením a láskavou socializáciou z neho môže byť skvelý rodinný spoločník a pracovný pes. Jeho inteligencia, lojalita a pokojná povaha ho predurčujú na široké spektrum činností, od ťažného a strážneho psa po terapeutického partnera a súťažno-športového psa. So správnym prostredím a pravidlami sa stane skvelým členom každej rodiny.
Tipy na starostlivosť a výživu
- Pravidelné česanie 2-3 krát do týždňa a počas výmeny srsti každý deň.
- Kontrola a čistenie očí, uší, pazúrov a zubov aspoň raz týždenne.
- Podávanie krmiva v dvoch porciách denne a zabezpečenie stálej dostupnosti čistej vody.
- Postupná zmena krmiva a vyhýbanie sa rýchlemu prechodu na nové druhy krmív.
- Pri výbere bývania myslieť na dostatok vonkajšieho priestoru a menej vhodný byt bez výťahu.
tags: #svajciarsky #salasnicky #pes #bazos