Pôvod bernardína ... Skutočný pôvod bernardína je predmetom mnohých úvah a mnohých rôznych teórií o tom, ako a kedy sa plemeno objavilo a vyvinulo. Niektoré teórie sú výraznejšie ako iné, ale pravdepodobne sa nikdy presne nedozvieme, ako toto láskavé, jemné pracovné plemeno začalo. Pôvod plemena ale môže byť dôverihodne vystopovaný k dávnym rímskym psom známym ako molossi. Tieto psy priviedli do Helvécie /Švajčiarsko/ rímske armády behom prvých dvoch storočí nášho letopočtu. Plemeno pôvodne pochádza z Grécka, z jeho domova v Prednej Ázii ho priviedol Alexander Veľký. Behom doby sa vyvinuly dva typy molossov - illyrijskí a babylonskí. Títo dávní psi tvoria základ dnešných švajčiarskych plemien vrátane svätobernardského psa, bernského salašníckeho psa a veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa. Koncom prvého tisícročia nášho letopočtu boli tieto psi v Švajčiarskych Alpách už dobre zavedení a známi ako Talhunds /psi z údolia/ alebo Bauernhunds /farmárske psi/.
Na konci desiateho storočia /asi 970 - 980 n.l./ založil arcidekan Bernard de Menthon /923 - 1008/ svoj slávny hospic v Švajčiarskych Alpách. Svätostánok bol zbudovaný na mieste rozpadnutého Jupiterovho chrámu na úpätí skaly, ktorej sa najskôr hovorilo Jupiterova hora, neskôr Hora smrti, dnes Veľký sv. Bernard, slúžil ako útočisko pre cestujúcich a pútnikov prechádzajúcich po náročných cestách medzi Švajčiarskom a Talianskom. Vojaci a obchodníci používali hospic sv. Bernarda taktiež k úteku pred mrazom a záplavami snehu. Útulok leží vo výške 2469 m nad morom v priesmyku sv. Bernarda.
Podľa histórie plemena bol Bernard Menthonský jednou z prvých osôb, ktorá priviedla plemeno do hospicu. Veľkí horskí psi tu boli držaní ako strážcovia a ochranci od polovice 17. storočia. Tieto psi rýchlo slúžili ako spoločníci mníchov, boli špeciálne rozmiestení ako záchranní psi pre cestujúcich, ktorí sa stratili v snehu a hmle. Najslávnejší zo všetkých psov útulku bol pes menom Barry. Barry sa dožil 14 rokov a dokumenty tvrdia, že za svojho života zachránil 40 ľudí. Barry bol schopný úplne bez pomoci vyhrabať človeka pochovaného pod snehom. Za svoj život urobil niekoľko zázračných záchran, ničmenej podľa povesti jeho život tragicky skončil v roku 1812.
Barry bol údajne omylom považovaný za vlka, keď sa pokúšal vyprostit muža pochovaného pod snehom. V skutočnosti bol dobodaný mužom, ktorého sa pokúšal zachrániť !!! Aj keď prežil tento hrôzostrašný zážitok, nikdy už nebol dosť v poriadku na to, aby sa vrátil k svojmu poslaniu. Preto sa vrátil do Bernu, kde strávil posledné dva roky života.
Veľkým obdivovateľom bernardínov bol Napoleon Bonaparte. Začiatkom 19. storočia pomáhal finančne niekoľkým ďalším hospicom, ktoré sa neskôr stali útočiskom mnohých šľachticov behom 19. storočia. Hospic Sv. Bernarda sa preslávil na celom svete a zachránil viac ako 2000 životov. Navštívila ho aj kráľovná Victoria, jej manžel princ Albert a mnoho ďalších členov kráľovskej rodiny. Dnes je hospic len turistickou atrakciou pre milovníkov bernardínov. Socha zakladateľa plemena Bernarda de Menthon stojí hrdo na úbočí. V útulku trvalo žili štyria mnísi, ktorí sa starajú o 14 psov. V zime sú psy prevážaní do útulku v Martigny.
Priamymi predkami bernardínov boli farmárske psi, ktoré boli široko rozšírené po oblasti a trvalo niekoľko generácií, než boli ustálení do ideálneho typu, ktorý predstavuje plemeno dnes. Vo februári 1884 bola otvorená Schweizerische Hundestammbuch / SHSB - Švajčiarska plemenná kniha/. Medzi prvými zápismi bol bernardín Léon a následujúcich 28 zápisov sú tiež bernardíni. Švajčiarsky klub chovateľov bernardínov bol založený v Basileji 15. marca 1884. Na International Canine Congresse 2. júna 1887 bol bernardín oficiálne uznaný ako švajčiarske plemeno a jeho plemenný štandard bol prehlásený za záväzný.
Vzhľad a typy svätobernardského psa
Bernardín je pes, ktorý je zaraďovaný do skupiny pracovných horských psov. Je to impozantný svalnatý obor, ktorý má objemnú a masívne hlavu. Bernardín má široké, vypuklé čelo a jeho tmavo hnedé priateľské oči sú posadené dopredu. Bernardýnův široký, veľmi silný chvost je na konci mierne zahnutý nahor. Psy dorastajú 70 - 90 cm v kohútiku a sučky môžu dorásť 65 - 80 cm v kohútiku. Hmotnosť tohto plemena sa pohybuje okolo 50 - 90 kg.
Existujú dva varianty svätobernardského psa, krátkosrsté a dlhosrsté variant. Srsť je hustá, drsná a u krátkosrstých psov prilieha k telu, u dlhosrstých je ľahko zvlnená a dlhá. Základná bernardýnova farba je biela s menšími alebo väčšími červenohnedými platňami. Na hlave je žiaduce tmavé lemovanie.
Povaha a využitie
Svätobernardský pes je mierumilovný, priateľský a oddaný priateľ. Tento dobrotivý hromotluk miluje deti a je šťastný, ak môže žiť a spať venku. Hodí sa skôr do chladnejšieho podnebia a rozhodne nie je vhodný pre život v malom byte. Bernardín sa často využíva pre záchrannú službu a pre pátranie. Je to výborný plavec, ktorý sa ľahko podrobuje výcviku. Dnes je hojne využívaný aj ako rodinný miláčik a spoločník.
Starostlivosť a výživa
Ak si bude niekto kupovať bernardína, mal by počítať s tým, že tento obor vyžaduje dostatok priestoru, pohybu a odporúčajú sa pravidelné dlhšie prechádzky. Svätobernardský pes sa priemerne dožíva 11 rokov. Starostlivosť o srsť sa líši podľa variety. Krátkosrstá varieta vyžaduje čistenie raz týždenne, dlhosrstá potrebuje častejšie, ideálne 2-3x týždenne. Obe variety intenzívne línajú a je potrebné čistenie každý deň počas línačky.
Uši potrebujú pravidelnú kontrolu a čistenie, aby sa predišlo infekciám. Pravidelná starostlivosť o zuby pomáha predchádzať zubnému kameňu a zápachu. Labky nesú veľkú váhu, preto je potrebná pravidelná kontrola vankúšikov a strihanie pazúrov každé 3-4 týždne.
Vyživovanie: pre svätobernardského psa odporúčam kvalitné prémiové granulované krmivá určené špeciálne pre obrie plemená. Dôležité je zabezpečiť správnu výživu počas šteňaťa a dospievania pre zdravý rast a kĺbový aparát.
Psy 101 - Bernard
Barryland: múzeum a chovná stanica
Barryland vo švajčiarskom Martigny je kombináciou múzea a živého parku. Barry Foundation sa stará o chov a pohodu psov plemena Saint Bernard. Psy žijú v prepojených vnútorných a vonkajších priestoroch, pričom výstava predstavuje históriu plemena a jeho úlohu v švajčiarskej kultúre. Výstava je rozdelená do tematických častí, pričom návštevníci môžu sledovať aj každodenný život psov. Barryland ponúka reštauráciu a obchod so suvenírmi. Otváracie hodiny sú denne 10:00-18:00, okrem 24. a 25. decembra. Barryland sa nachádza na adrese Rue du Levant 34 v Martigny.
FCI klasifikácia a charakteristika plemena
Podľa FCI je Bernardín zaradený do skupiny 2 - Molosy, pastierske a švajčiarske salašnícke psy, sekcia 2.2 - Molosoidné a horského typu. Štandard číslo 61. Plemeno patrí do kategórie pracovných psov, hoci dnes je skôr spoločenským. Dve variety osrstenia, krátkosrstá a dlhosrstá, a biela s červenohnedými alebo červeno-hnedými platňami sú typické znaky.
Historické poznámky a legendy
Staré kroniky hovoria o úcta k bernardínom ako ostrieľaným záchranárskym psom. Legendy hovoria o psovi Barry a jeho ľudských záchranách, ale dnešné uistenia ukazujú, že legendy sú často mýtusmi. Niektoré príbehy o súdku na krku a o polievke brandy sú skôr súčasťou populárnych mýtov než historických faktov.
V súčasnosti sa plemeno teší ako národné heslo Švajčiarska a symbol kantónu Bern. Dnes je prenos modlitby k záchrane a oddanosti zredefinovaný na rodinného psa a spoločníka, ktorý potrebuje pokojné prostredie a pravidelný dohľad nad výživou a zdravím.
Zhrnutie a praktické rady pre chovateľov
Pri výbere šteňaťa je dôležité obrátiť sa na zodpovedného chovateľa, ktorý vykonáva zdravotné testy najmä dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov a ochorenia očí. Vyznačuje sa dvoma variantmi srsti - krátkosrstá a dlhosrstá. Z pohľadu starostlivosti je potrebné zabezpečiť dostatok priestoru, pravidelný pohyb a vylepšenú starostlivosť o srsť, uši a zuby. Dospelý bernardín si vyžaduje menej intenzívne aktivity, no pravidelné prechádzky a chladnejšie podnebie sú vhodné.