Švajčiarsky durič (Schweizer Laufhund, Chien Courant Suisse, Swiss Hound) je psie plemeno s bohatou históriou a uznaním FCI pod číslom 59. Pochádza zo Švajčiarska a patrí medzi najstaršie lovecké plemená v Európe, s koreňmi siahajúcimi až do čias starých Rimanov, ako dokladá mozaika v Avenches. Tento pes strednej kohútikovej výšky sa vyznačuje silnou a vytrvalou telesnou stavbou, suchou hlavou s dlhým nosom a dlhými ušami, ktoré mu dodávajú ušľachtilý výraz.
Plemeno sa vyvinulo z duričov pôvodne chovaných starými Keltmi a svojho špecifického vzhľadu a temperamentu dosiahlo počas stáročí prirodzeného vývoja. V 15. storočí boli duriče obľúbené v Taliansku a neskôr vo Francúzsku slúžili na lov zajacov. Dnes sa tento krásny pes, uznaný FCI, chová najmä ako spoločenské plemeno.
Povaha a temperament
Švajčiarsky durič je známy svojou živou, citlivou, vernou a prítulnou povahou. Je to vášnivý lovec, ktorý sa ľahko ovláda. Voči svojej rodine je láskavý, verný a oddaný, čo z neho robí skvelého spoločníka do domácnosti. Je to inteligentné plemeno, ktoré reaguje veľmi pozitívne na pochvalu a jemný prístup. Aj keď nie je vhodný ako strážny pes, dokáže spoľahlivo upozorniť hlasným štekotom na neohlásenú návštevu. Jeho orientačný zmysel je na vysokej úrovni a pes sa vždy vráti po svojej stope na miesto, z ktorého vyštartoval.
Je to temperamentný a vášnivý lovec, jemnej povahy, poslušný a závislý na svojom pánovi. Je celkom dobre ovládateľný, milý, neagresívny a trpezlivý k deťom. Typická je jeho zádumčivosť a tvrdohlavosť. V období jedného až dvoch rokov je plemeno veľmi temperamentné, fyzicky zdatné a odolné, psychicky však dozrieva až neskôr, zhruba v dvoch rokoch.
Využitie a výcvik
Ako lovecký pes vyniká švajčiarsky durič svojím citlivým čuchom, pričom počas lovu spoľahlivo sleduje a hlási stopu. Je to durič, ktorý hľadá a hlasno štve zajaca, srnčej, líšku a príležitostne divoké prasa. Loví samostatne a s veľkou istotou hľadá a vypichuje zver aj v neľahkom teréne. Má impozantný, hlboký hlas, ktorý je nezameniteľný.
Švajčiar je veľmi ľahko cvičiteľné plemeno, ale alfou a omegou je jeho privolanie. Vyžaduje dôslednú socializáciu od ranného veku, najmä ak má žiť v spoločnosti iných zvierat. Švajčiarsky durič je veľmi inteligentný a ľahko sa učí, ale je potrebné ho viesť dôsledne a s jemným prístupom. Jeho vrodený lovecký inštinkt si vyžaduje trpezlivý výcvik a výnimočne pevnú ruku. Začať s výcvikom už od šteňacieho veku je kľúčov, najmä pre ľudí, ktorí ho nechcú viesť loveckým smerom. Ideálnym spôsobom je pravidelné venčenie so zvýšeným dohľadom a naučiť psa vracať sa na privolanie. V tomto veku je dobre pomaličky zaťať šteňa privykať na hvizd píšťalky alebo trúbku pri privolávaní s následnou odmenou. Pri výcviku sa nemôže používať násilie, toto plemeno je veľmi jemnej povahy v porovnaní napr. so slovenským kopovom.
Majitelia, ktorí neplánujú svojho švajčiara poľovne využívať, by mali šteňaťu zamedziť kontakt s teplou stopou zveri, prípadne ju aspoň obmedziť na minimum. Problém nastáva pri budovaní pokoja pred zverou, pretože už aj 8.-9. mesačný švajčiar je schopný duriť zver. Stopujúci pes sa zvykne navracať aj po pol hodine až troch hodinách. Durí pokiaľ mu sily stačia. Preto treba v prvom rade venovať pozornosť ovládateľnosti psíka.
Vzhľad a varietá
Švajčiarsky durič je pes strednej veľkosti. Jeho telesná stavba svedčí o sile a vytrvalosti. Má suchú hlavu s dlhou ňucháčovou partiou a dlhými ušami, ktoré siahajú najmenej po špičku nosa. Uši sú úzke, spustené v záhyboch a stočené, ich koniec je zaoblený. Krk je dlhý, elegantný, správne svalnatý. Chrbát je pevný a rovný, bedrá svalnaté a pružné, zadok dlhý a ľahko klesajúci. Hrudník je celkovo hlbší, než je široký, s mierne vtiahnutým bruchom. Chvost je stredne dlhý, smerom ku špičke sa zužuje a na konci sa mierne stáča nahor.
Predné končatiny sú svalnaté, suché, nepôsobia hrubo. Zadné končatiny sú svalnaté, vo vyváženom pomere k hrudným končatinám, pri pohľade zozadu sú postavené kolmo a paralelne. Srsť je krátka, hladká, priliehavá, veľmi jemná na hlave a ušiach.
Existujú štyri variety švajčiarskeho duričov, ktoré sa od seba odlišujú prakticky iba kožou a srsťou:
- Bernský durič: biely s čiernymi platňami alebo celým čiernym sedlom, so svetlým až intenzívne trieslovými pálením nad očami, na lícach, na vnútornej strane uší, a okolo konečníka; niekedy zľahka striekaný (čierno).
- Jurský durič: plavý s čiernym plášťom, niekedy s uhlováním (čierna srsť v plavej), alebo čierny so znakmi pálenia nad očami, na lícach, okolo konečníka a na nohách. Niekedy sa vyskytuje biela škvrna na hrudi.
- Lucernský durič: "modrý", tj. zmes srsti čiernej a bielej, veľmi silno škvrnitý, s čiernymi platňami alebo s čiernym sedlom; svetlé až intenzívne trieslové pálenie nad očami, na lícach, na hrudi, okolo konečníka a na nohách.
- Švycký durič: biely s plavo oranžovými platňami alebo sedlom; niekedy s jednotne oranžovým striekaním; celý oranžový plášť je prípustný.
Kohútiková výška je u psov 49 - 59 cm a u sučiek 47 - 57 cm.
Starostlivosť a zdravie
Starostlivosť o srsť švajčiarskeho duriča nie je náročná. Postačí pravidelné česanie raz týždenne, čo pomáha udržiavať srsť čistú a v dobrej kondícii. Plemeno je veľmi čistotné. Pozornosť však treba venovať jeho ušiam, pretože tento tvar uší ukazuje náchylnosť na zápaly a infekcie, preto je dôležité ich pravidelne kontrolovať a čistiť.
Švajčiarsky durič má vysokú potrebu pohybu. Je ideálny pre aktívne rodiny alebo poľovníkov, ktorí mu môžu ponúknuť veľa fyzickej aj mentálnej aktivity. Všeobecne ide o pomerne zdravé plemeno, avšak, ako pri väčšine psov strednej až veľkej veľkosti, sú náchylní na niektoré genetické choroby. Dĺžka života švajčiarskeho duriča je približne 8 až 12 rokov.
Krmivo pre švajčiarskeho duriča by malo byť kvalitné, s vysokým obsahom mäsa a nízkym obsahom obilnín. Pre psa s vysokou aktivitou je vhodné rozdeliť kŕmnu dávku na dve časti a podávať ju ráno a večer. Vhodné sú granule alebo BARF strava, v závislosti od toho, čo preferuje majiteľ a na čo je pes zvyknutý. Odporúča sa kŕmiť ho krmivom s vysokým obsahom mäsa, pričom dávky je dobré prispôsobiť jeho aktuálnej aktivite a ročnému obdobiu.
Švajčiarsky nízkonohý durič
Okrem štandardného švajčiarskeho duriča existuje aj jeho nízkonohá varianta, ktorá sa od neho líši menšou veľkosťou a výrazne obdĺžnikovým telesným rámcom. Švajčiarsky nízkonohý durič bol vyšľachtený na lov v horských oblastiach, kde je kvôli svojej menšej veľkosti a výške schopný lepšie sa pohybovať v náročnom teréne. Jeho veľkosť sa pohybuje od 33 do 41 cm v kohútiku, s ideálnou výškou 36-38 cm a hmotnosťou 8-15 kg.
Povahovo je podobný svojmu vyššiemu príbuznému - je priateľský, inteligentný, vytrvalý a má silné lovecké inštinkty. Je známy svojou dobrou povahou a miluje spoločnosť ľudí, čo z neho robí príjemného rodinného spoločníka. K deťom je veľmi jemný a obvykle dobre vychádza s inými psami. Výcvik by mal byť dôsledný a pozitívne motivovaný.
Existujú rôzne farebné varianty aj pri nízkonohých duričoch, vrátane drôtosrstej variety u bernského nízkonohého duriča. Starostlivosť o srsť je jednoduchá, vyžaduje len občasné česanie, no dôležité je pravidelne kontrolovať a čistiť uši.
Švajčiarsky durič, či už vo štandardnej alebo nízkonohé verzii, je vynikajúcim duričom a dobrým farbiarom. Vo svojom majiteľovi získa výborného a oddaného priateľa a pomocníka. Je to svižné a veľmi rýchle plemeno s vynikajúcim nosom, prehľadom a orientačným zmyslom, ktorému však treba poskytnúť dostatok aktivity a zodpovedný výcvik.
tags: #svajciarky #nizkonohy #duric