Súhvezdie Veľký pes: Sprievodca najjasnejšou hviezdou a hlbokým vesmírom

Veľký pes (lat. Canis Major) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie a zároveň jedno zo 48 Ptolemaiových súhvezdí. Nachádza sa na južnej oblohe, pod svetovým rovníkom, a je najlepšie pozorovateľné v zimnom období. Súhvezdie tvoria pomerne jasné hviezdy, ktorých svetlo však v našich zemepisných šírkach značne pohlcuje zemská atmosféra.

Veľký pes je jedným zo psov sprevádzajúcich lovca Orióna po oblohe; druhým psom tejto svorky je Malý pes. Podľa gréckeho mýtu to bol Lailaps, pes aténskeho lovca Kefala, ktorý pochádzal od samotnej bohyne lovu Artemis. Lailaps bol známy tým, že mu neušla nijaká korisť. V revíri kráľa Amfitryóna, nevlastného Herkulovho otca, žila líška so zázračnou schopnosťou uniknúť každému psovi. Keď Kefalos vzal pri jednom love do Amfitriónovho revíra so sebou Lailapsa, aby líšku ulovil, vznikla neriešiteľná situácia. Musel do nej zasiahnuť najvyšší boh Zeus. Ten vyriešil situáciu tak, že psa aj líšku premiestnil na opačné strany oblohy, pričom Veľký pes má podľa mýtu jeden pohľad upretý na Orióna a druhý na blízke súhvezdie Zajac. Podľa inej verzie ich Zeus premenil na dva kamene, čo by však nevysvetľovalo pôvod súhvezdia Veľký pes.

Najjasnejšou hviezdou v súhvezdí Veľký pes a súčasne aj najjasnejšou hviezdou na oblohe vôbec je Sírius (α CMa) s magnitúdou -1,46. Názov hviezdy je odvodený z gréckeho slova "seirios", čo znamená "žiarivý". Starí Chaldejci ju nazývali Psou hviezdou a jej východ spájali s obdobím "psích dní", ktoré boli spojené s horúčavami a častokrát aj s úmorným letom. Pre starovekých Egypťanov mal Sírius (egypt. Sopdet) prvoradý význam, nazývali ho Nílska hviezda a jeho prvý pozorovateľný východ krátko pred východom Slnka signalizoval začiatok nílskych záplav, ktoré boli kľúčové pre ich poľnohospodárstvo a tvorili základ ich kalendára. Pre čínskych astronómov alebo pre severoamerických domorodcov zas Sírius označoval nebeského vlka či vlčiu hviezdu. Vďaka svojej jasnosti bol Sírius dobre známy už starovekým civilizáciám.

Sírius je dvojhviezdny systém. Skladá sa z jasnej hviezdy Sírius A, modrobielej hviezdy spektrálneho typu A1V s povrchovou teplotou 10 500 K, a z bieleho trpaslíka Sírius B. Obe hviezdy sú vo vzdialenosti 8,6 svetelných rokov od Zeme, čo z nich robí celkovo piatu najbližšiu hviezdnu sústavu. Sírius A je väčšia, priemerom 1,8-krát väčšia a hmotnosťou 2,35-násobne väčšia ako naše Slnko. Biely trpaslík Sírius B obieha hlavnú zložku raz za 50 rokov. Jeho hmotnosť je porovnateľná so Slnkom, no jeho veľkosť je približne ako Zem, čo znamená extrémne vysokú hustotu - jedna kávová lyžička jeho hmoty by vážila niekoľko ton. Vnútro tejto hviezdy tvorí zrútená hmota. Zložky tejto dvojhviezdy sú vzhľadom na svoju veľkosť a jasnosť veľmi nerovnocenné.

Vďaka jasnej hviezde Sírius nie je súhvezdie Veľký pes problém nájsť. Spolu s hviezdami Betelgeuse (α Orionis) a Procyon (α Canis Minoris) tvorí obrazec Zimný trojuholník. Spolu s hviezdami Procyon, Pollux, Capella, Aldebaran a Rigel zas tvorí Zimný šesťuholník. Na nájdenie Síria sa tradične používa Orión - leží na priamke, ktorá vznikne predĺžením Oriónovho opasku juhovýchodným smerom. Druhý spôsob, ktorým ho je možné nájsť, je predĺženie spojnice hviezd Rigel a Saiph - v tomto prípade sa však Sírius nachádza pod touto spojnicou. Po nájdení Síria už nie je ťažké domyslieť si spojnicu k ďalším dvom jasným hviezdam súhvezdia - Muliphein (γ CMa) a Mirzam (β CMa), ktoré ležia so Síriom na jednej priamke. Juhovýchodne od Síria potom leží hviezda Wezen (δ CMa) a hviezdy označujúce "zadné nohy psa" - Aludra (η CMa) a Adhara (ε CMa), prípadne aj Furud.

Významné hviezdy v súhvezdí Veľký pes:

• Sírius (α CMa): Najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe (zdanlivá magnitúda -1,46). Je to dvojhviezda.
• Murzim (β CMa): Modrý obor so spektroskopickým sprievodcom, ktorý obieha hlavnú zložku raz za 42 dní. Jeho zdanlivá magnitúda je 1,98.
• Muliphein (γ CMa): Hoci je označená ako γ, s magnitúdou prekračujúcou 4 (4,11) je oveľa menej jasná ako napr. δ či ε.
• Wezen (δ CMa): Žlto-biely nadobor s obvodom veľkým zhruba ako obežná dráha Zeme. Zdanlivá magnitúda je 1,83.
• Adhara (ε CMa): Po Síriovi najjasnejšia hviezda súhvezdia a devätnásta najjasnejšia hviezda na oblohe (zdanlivá magnitúda 1,5). Je to dvojhviezda, kde pri hlavnej zložke s magnitúdou 1,5 sa nachádza sprievodca s jasnosťou 8,1.
• Aludra (η CMa): Biely nadobor, ktorý tvorí jednu z predných nôh psa. Je tiež dvojhviezda.

Adhara, Muliphein aj Wezen sú v skutočnosti oveľa žiarivejšie než Sírius, ale na oblohe sa nám javia slabšie kvôli ich väčšej vzdialenosti od nás.

V súhvezdí Veľký pes je možné nájsť viacero zaujímavých otvorených hviezdokôp. Cez toto súhvezdie prechádza Mliečna cesta, preto obsahuje viacero otvorených hviezdokôp, ktoré sú cieľom mnohých astronómov-amatérov. Najjasnejšie z nich sú NGC 2362 a M41 (Messier 41), ktoré je možné dobre pozorovať aj v malých teleskopoch.

Objekty v súhvezdí Veľký pes:

• M41 (NGC 2287): Jasná otvorená hviezdokopa s magnitúdou 4,5, ktorá je za výborných podmienok pozorovateľná aj voľným okom. Nachádza sa vo vzdialenosti 2350 svetelných rokov od Zeme a jej priemer je asi 38'. Stred je vyznačený oranžovou hviezdou 7. magnitúdy.
• NGC 2362: Hviezdokopa s hmlovinou, vzdialená asi 4 600 svetelných rokov. Má jasnosť 4,1 mag. Je to veľmi mladá otvorená hviezdokopa, tvorená prevažne mladými, horúcimi a hmotnými obrami typu O a B.
• NGC 2345: Otvorená hviezdokopa v severnej časti súhvezdia s približne 60 slabšími hviezdami s magnitúdou 10 až 14, celkovej jasnosti 7,7 magnitúd.
• NGC 2204: Podobne ako NGC 2345, ide o otvorenú hviezdokopu, o niečo slabšiu.
• NGC 2360: Otvorená hviezdokopa s celkovou jasnosťou 7,2 mag, ktorej najjasnejšie hviezdy dosahujú asi 9. magnitúdu. Obsahuje ďalších približne 50 hviezd s jasnosťou do 12. magnitúdy.
• NGC 2243: Otvorená hviezdokopa obsahujúca hviezdy s jasnosťou od 9. do 11. magnitúdy.
• NGC 2359 (Thorova prilba): Difúzna hmlovina v tvare bubliny s priemerom asi 30 svetelných rokov. V jej strede je Wolf-Rayetova hviezda, ktorá ju nafúkla.
• Sharpless 308: Ďalšia hmlovina, ktorá má v strede Wolf-Rayetovu hviezdu. Má priemer 60 svetelných rokov a na oblohe zaberá 2/3 stupňa, čo je väčšia plocha ako Mesiac v splne.

Súhvezdie Veľký pes je na oblohe viditeľné od polovice decembra do apríla. V polnoci začiatkom januára sa nachádza vo výške 30 stupňov nad južným obzorom. Po západe Slnka v apríli zimné súhvezdia, vrátane Veľkého psa, zapadajú za obzor.

Súhvezdie Veľký pes patrí medzi staroveké súhvezdia a jeho pozorovateľnosť a význam sa odráža v mnohých mýtoch a legendách naprieč kultúrami. Vďaka svojej najjasnejšej hviezde Sírius je ľahko identifikovateľné a poskytuje pohľad na fascinujúce objekty hlbokého vesmíru.

Základné informácie o súhvezdí:

tags: #suhvezdie #velky #pes #krizovka