Boh povedal: Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov; dobytok, plazy a divú zver. Tak sa aj stalo. Boh utvoril rôzne druhy divej zveri, dobytka a plazov. Boh videl, že je to dobré. Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Teraz prichádzame na rad my, ty a ja.
Najprv si však položme otázku: Kto sme? Sme ľudské bytosti, ľudia. Ja som človek, ty si človek. Ale čo je človek? V škole sme sa učili, že človek je najdokonalejšie vyvinutý cicavec, ktorý stojí na najvyššom stupni evolučného vývoja. Čo však hovorí biblická správa o stvorení človeka? Na jednej strane hovorí o určitej podobnosti človeka so zvieratami. Na strane druhej zdôrazňuje zásadnú odlišnosť človeka od zvierat. Človek bol stvorený v ten istý deň ako zvieratá. Tým je povedané, že človek a zvieratá patria k sebe. Chemické zloženie ľudského tela i tela zvierat je rovnaké, lebo Boh použil rovnaký materiál pri stvorení zvierat i pri stvorení človeka, zem. O zvieratách čítame: Nech vydá zem… O človeku čítame: Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme… (Gn 2:7).
Ale predsa dôraz biblickej správy o stvorení nie je položený na podobnosť človeka so zvieratami, ale na ich odlišnosť. Tá odlišnosť je daná tým, že človek je stvorený na Boží obraz. Tým je jedinečný v celom stvorení. Človek síce môže klesnúť na úroveň zvieraťa, keď v sebe poprie Boží obraz. Ale zviera nikdy nemôže vystúpiť na úroveň človeka. Lebo človek nepredstavuje len vyšší vývojový stupeň. Človek je iný druh bytosti než zvieratá. Zvieratá boli stvorené pre človeka. Ale človek bol stvorený pre Boha. Keď sa človek pozrie na zvieratá, nevidí v nich svoj obraz, svoju podobu. Boh však stvoril človeka tak, aby v ňom videl svoj obraz, svoju podobu. Aká to nesmierna výsada! Ale tá ide ruka v ruke so zodpovednosťou.
Prvý človek a biblické chápanie vzťahu človeka a zvierat
1. Viem, že zlo vo svete je veľmi silným argumentom proti Bohu; chcem rozmýšľať poctivo a úprimne. Hľadám vysvetlenie a odmietam také prístupy, pri ktorých by som si niečo namýšľal alebo si to len nahováral. Boh neexistuje. Názor „keby bol Boh, nebolo by zla; zlo však existuje“ je rozšírený. Všetci veriaci ľudia už celé tisícročia odmietajú myšlienku, že existencia zla vo svete nevyhnutne dokazuje neexistenciu Boha.
2. Existencia zla Boha nepopiera. Existuje aj názor, že Boh môže existovať, hoci zlo vo svete pretrváva. Darwinova evolučná teória bola interpretovaná ako alternatíva k Stvoriteľovi, no darwinizmus často býva používaný na legitimizáciu násilia a utrpenia ako „súčasť vyššieho plánu“. Kreacionisti upozorňujú, že zlo je dôsledkom vzbury slobodnej vôle stvorených bytostí; smrť a krv sú následkom pádu, nie Božím dizajnom od počiatku.
3. Kľúčovým tvrdením biblického textu je, že Boh nestvoril zlo; zlo vzniká zo slobodnej vôle stvorených bytostí. Sloboda nesie riziko vzbury, no zároveň umožňuje lásku a dobro. Boh dovolil existenciu zla, aby v ľuďoch i bytosťach bola možnosť výberu medzi dobrom a zlom.
4. Dejiny ukazujú, že ľudia veria Bohu, aj keď exists zlo vo svete; Ježiš a Písmo poukazujú na to, že smrť a utrpenie prišli až po páde človeka. Kreacionisti vidia pôvod zla v slobodnej vôli a v zneužívaní daru slobody, nie v samotnom Bohu.
5. Božie plány navrhli stvorenie s nadbytočnou informačnou kapacitou a redundanciou v génoch, čo umožňuje prežiť v rôznych podmienkach. Evolúcia nie je iba náhodnou zmenou; podľa niektorých teoretikov ide o zákonitý proces s cieľom ďalšieho vývoja v rámci Božieho plánu.
Rôzne kultúry a mýty o zvieratách a človeku
V mýtoch a príbehoch sa zvieratá objavujú s ľudskými atribútmi: zvieratá premýšľajú, rozprávajú sa alebo majú morálne zdolnosti. Zvieratá často slúžia ako pedagógovia, ukazujú vzorové cnosti a chyby. Východné tradície ukazujú božstvá s zoomorfnými atribútmi (Hanumán, Ganéš) a zdôrazňujú učiteľskú úlohu zvieraťa v duchovnom živote človeka. Na Západe sa zvieratá stávajú karikúrou ľudských vlastností v Ezopových a La Fontaineových bájkach.
V Biblii sa stretávame so zvláštnym postavením zvierat už v Raji (had, ktorý klame človeka) a na konci Zjavenia (morské a zemské šelmy). Desatoro v Deuteronómii ukazuje rovnováhu medzi ľudským a zvieracím svetom. Slovo Božie opisuje, že človek je stvorený na Boží obraz, čo znamená jedinečnosť a poslanie, ktoré si vyžaduje zodpovednosť.
Genetika, evolúcia a stvorenie podľa Biblia
6. EVOLÚCIA VS. Genetický program živých bytostí je komplexný a zároveň redundantný. Boh vložil do genetiky obrovské množstvo možností, aby Jeho stvorenia dokázali prežiť v rozmanitých podmienkach. Mendelove zákony dedičnosti platia dodnes a slúžia ako dôkaz pre rozmanitosť druhov bez potreby neustálej evolúcie. Pôvodný „druh stvorenia“ (baramin) niesol bohatý genofond, z ktorého sa po potope mohla rozvinúť pestrosť druhov.
7. Nekonvenčné pohľady, ktoré tvrdia, že všetko vzniklo bez Boha, bývajú často výsledkom nadmerných extrapolácií z vedeckých poznatkov. Kreacionisti zdôrazňujú, že smrť a boj nie sú súčasťou Božieho stvoriteľského zámeru, ale dôsledkom pádu. Týmto spôsobom sa zlo nezdedí do samotnej bytosti Boha, ale vychádza z ľudského a duchovného slobodného rozhodnutia.
Príklad ľudských titulov a jazykových obrazov
V běžnej reči sa používajú zoomorfné pojmy na označenie charakterov a spoločenských rolí. Napríklad „ovečky“ ako metafora pre členov cirkvi, alebo opisy, ktoré používajú zvieracie atribúty na kritiku spoločenského správania. Správanie úradníkov a byrokracie býva často kritizované ako odtrhnutosť od reality a ľudskosti, čo vnímame aj ako morálne riziko.
Historické a kultúrne spojenie zvierat a človeka
Rôzne kultúry si zachovali božstvá a mýty s zoomorfickými atribútmi; v Indii sú Hanumán a Ganéš s opicou hlavou, v Číne sa objavuje Opičí kráľ Sun Wukong. V starovekom Egypte sa zvieratá uctievali ako posvätné bytosti (Anubis, Bastet), čo odráža úctu k zvieraciemu svetu a zároveň pripomína, že ľudský život a duša sú často vnímané ako prepojené s božskou vôľou.
Zviera a človek v súčasnosti
Moderná výstava Human Animal I. / Najbližší príbuzní: Opica - Pes - Mačka reflektuje vzťah človeka a zvierat a skúma anatomické, kultúrne aj symbolické vrstvy tohto vzťahu. Kurátorka a umelci z rôznych krajín skúmajú spolužitie človeka a zvierat cez širokú škálu médií a scénografických riešení.
Technické a vizuálne doplnenia
Vizuálne materiály a fotografie dopĺňajú text o príbehoch a faktoch o zvieracích druhoch, ich úlohe v prírode a symbolickom význame v kultúrach.
Krátke zhrnutie kľúčových myšlienok
- Človek je stvorený na Boží obraz, čo dáva ľudskej bytosti jedinečnú identitu a zodpovednosť.
- Zlo a utrpenie sú výsledkom slobodnej vôle a pádu, nie božím pôvodom stvorenia.
- Evolúcia a genetický program ukazujú možnosť rozmanitosti druhov bez potreby pochybovať o Božom stvoriteľstve.
- Mýty a kultúrne príbehy často používajú zvieratá ako symboly ľudských vlastností a morálnych cností či slabostí.
- Moderné výstavy a vedecké poznatky ponúkajú prepojenie medzi duchovným chápaním človeka a biologickými faktami o zvieratách.
Takto môžeme chápať vzťah človeka a zvierat ako súčasť širšieho obrazu stvorenia: podstatu človeka ako Boží obraz dopĺňajú aj jeho skúsenosti so svetom zvierat, mýtmi, kultúrou a vedou.