Vznikom Československej republiky, oživením činnosti Matice Slovenskej a vyučovaním v slovenskom jazyku bolo umožnené šírenie kultúrneho diania i na dedine.
Hlavnými kultúrnymi činiteľmi v Bánove boli učitelia, ktorí pôsobili najmä medzi deťmi, požičiavali knihy a tvorili divadlo.
Prvé prejavy divadelnej činnosti v Bánove boli spojené práve s detským divadlom.
Asi v roku 1920 bola odohraná rozprávková hra Snehulienka a sedem trpaslíkov.
Medzi prvé divadelné hry patrili: Pravda víťazí (1921) a Už sú všetci v jednom vreci (1921), Bludár (1923), Kamenný chodníček (1925), Hrob lásky (1925), Mária zvíťazila (1925), Rozmarín (1925), Stratená (1925) a iné.
V týchto rokoch bola návštevnosť na svoje pomery veľká a vstupné primerané.
Zvyklo sa hovoriť: "Pújdeme na diáter..., na divadlo."
Propagáciu divadla zabezpečovali členovia cez "pogára", ktorý po dedine bubnoval a vyhlasoval, aké divadlo bude a na aké ciele sa využije zisk.
V tomto období nastáva zmena ako v organizácii a propagácii, tak aj v účele ochotníčenia.
Začínaj pôsobiť skupina Divadelní ochotníci v Bánovskej Kesy.
Organizátormi sú už mladí aktívni ľudia z dediny.
Najviac sa hrávalo v Potravnom družstve, kde si herci postavili javisko.
V tomto období sa vychovalo mnoho obetavých ľudí pre rozvoj osvety v obci, mnoho hercov, režisérov a organizátorov.
Divadelné hry z tohto obdobia: Drotár (1926), Slovenská sirota, Márnotratný syn, Strýdža z Podhája, Tobiáš Klepeta, Slepý pastier, Nájdené dieťa a iné.
Zaujímavé v tomto období je fakt, že v divadle pracovali určité skupiny, vytvorené na základe priateľstva medzi rovesníkmi alebo na základe príbuznosti.
Boli vytvorené dve ochotnícke skupiny, ktoré hrali pod menami Športový klub a Divadelný krúžok.
Prevažne sa hralo v Potravnom družstve, avšak asi v roku 1935 sa začalo hrať v Robotníckom dome - v "Konzume".
O divadlo bol stúpajúci záujem a hrávalo sa popoludní i večer.
V tomto období sa začali predávať vstupenky na divadelné predstavenia, čo dosiaľ nebolo.
Divadlo svoju činnosť propagovali už formou plagátov, ktoré zhotovovali študenti.
Zisk z divadelnej činnosti sa využíval výlučne na šport a zariadenie divadla.
Divadelné hry z tohto obdobia: Mier, Rozmarín, Hrob lásky, Kamenný chodníček, Pani richtárka, Hriešnica, Čertov mlyn, Krutohlavovci, Svedomie, Zem, Strýdža z Podhája, Bludár, Márnotratný syn a iné.
Hoci toto divadelné obdobie bolo krátke, zaujíma v histórii bánovského divadla významné miesto.
Do divadla sa angažujú prevažne mladí z chudobných robotníckych rodín, nadväzujú spoluprácu s RTJ na okolí a rozvíjajú v širokom meradle športovú činnosť, ktorá bola dosiaľ na dedine neznáma.
Dôkazom toho je, že väčšina ziskov z divadla bola použítá na športové ciele.
Divadelné hry z tohto obdobia: Na manželskej fronte kľud, Na manželskej fronte stávka, Pánik, Charliho teta (hra bola nacvičená, ale pre príchod maďarských vojsk sa nehrala), Hora volá (hra bola nacvičená, ale pre mobilizáciu sa nehrala) a iné.
V tomto období bola činnosť všetkých pokrokových zložiek zakázaná, preto sa hrávalo v rámci jedinej organizácie s názvom Združenie katolíckej mládeže.
Toto obdobie bolo poznačené nepriaznivým politickým a vojnovým stavom.
Každý prejav slovenskosti bol trestaný.
Učitelia, šíritelia osvety, museli za okupáciu odísť.
Ich činnosť, teda aj v divadle prevzali študenti.
Maďari vydali indfíx zakázaných hier, kde boli väčšinou tie najlepšie slovenské hry.
Študenti aj napriek tomu, že si boli vedomí následkov, hrali tieto zakázané hry.
Z uvedeného vidieť krásny príklad vlastenectva, ktoré naši rodáci prejavovali v rokoch najťažších.
Asi v roku 1943-1944 sa konalo v Šuranoch tzv. Slovenské popoludnie, ktoré bolo prehliadkou ochotníckej činnosti.
Práve tu predviedli Bánovčania originálne vystúpenie folklórneho rázu - ukážku Bánovská svadba.
Vystúpenie získalo prvé miesto.
Divadlá sa v tomto čase hrávali v Potravnom družstve i v Robotníckom dome, kde bolo v tom čase aj javisko.
Ak to okolnosti dovoľovali, divadlo bolo propagované formou plagátov a ešte stále aj bubnovaním.
Za nepriaznivej situácie tohto obdobia sa nácvik hier prevádzal v súkromných bytoch.
Mimoriadnu pozornosť si zaslúži návštevnosť.
Sála bola vždy preplnená, a preto sa museli hry viackrát opakovať.
Finančné zisky z divadla boli naďalej použité prevažne na športové ciele.
Divadelné hry z tohto obdobia: Hrob lásky, Pytliakova žena, Pánik, Ingmanský klerik, Kalné prúdy, Hora volá, Čaj u pána senátora, Ferdo šoférom, Tri vrecia zemiakov, Už sú všetci v jednom vreci a iné.
Po oslobodení sa ochotníckej činnosti ujala okrem domácich iniciatívnych ochotníkov a športových funkcionárov predovšetkým rodina riaditeľa školy - Ričkovci, ktorí pre divadlo nadchli aj mladé do obce pridelené učiteľky materskej školy.
Divadlo nadobúda rozmach ako po stránke materiálnej, tak aj po stránke kvalitatívnej.
Veľký prínos v tomto smere má elektrifikácia, možnosť sledovania rozhlasových hier, knižný trh, reorganizácia školstva, rozmach vzdelania atď.
Nacvičovanie divadelných hier sa prevádzalo v škole, ale hlavne v športových šatniach na ihrisku, ako aj priamo na javisku.
Divadelné umenie sa tvorilo v Divadelnom krúžku pri TJ SOKOL.
V tomto období sme svedkami najväčšieho zapájania počtu mladých do kultúrno-osvetovej práce.
Divadelné hry z tohto obdobia: Pozor na vlak! (opereta), Betlehemský hlásnik, Svedomie, Za Kristom, Svadobný závoj, Marina Havranová, Láska zdolá všetko, Podpaľačova dcéra, Vrahyňa, Matka, Hriech a iné.
Významným momentom tohto obdobia je činnosť mladých v ČSM, ktorého predsedom bol František Remiáš.
Ich činnosť pokračuje v dobrých divadelných tradíciách.
Je to obdobie silnej socializácie, a preto aj ťažisko výberu divadelných hier je v divadlách z dedinského prostredia.
Tieto sa tešia veľkému záujmu, o čom svedčí vysoká návštevnosť.
S takmer každým divadlom sa robili zájazdy do okolia (Belek, Komjatice, Nová Ves nad Žitavou atď.).
Pozornosť si zaslúži hra Juro Danden v réžii Róberta Záhoráka, ktorá bola reprízovaná 15 - krát.
V tomto období naďalej pôsobí Divadelný krúžok TJ SOKOL, ku ktorému sa pridali Divadelný krúžok hasičov a Divadelný krúžok ČSM.
Divadelné hry z tohto obdobia: Statočný valach, Juro Danden, Inkognito, Hora volá, Lekárom proti svojej vôli, Kubo, Drotár, Kamenný chodníček, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Ženský zákon a iné.
V roku 1956 prechádza celá divadelná činnosť do Osvetovej besedy v Bánove, ktorú viedol učiteľ František Čvirik.
V roku 1957 preberá osvetovú prácu mladý aktívny učiteľ František Turček.
Pod jeho vedením sa začína rozvíjať veľká aktivita v kultúrno-osvetovej činnosti, zvlášť divadelnej.
Oživuje sa prác v detskom divadle a vychovávajú sa nové divadelné kádre.
Zvláštnosťou tohto obdobia je, že divadlo sa sústreďuje len v Osvetovej besede, ale nacvičujú aj rôzne iné organizácie ako Telovýchovná jednota Bánov, Jednota ĽSD Bánov či ROH pri ZDS v Bánov.
Do ochotníckych činností sa zapájajú naďalej starší herci, ale pribúdajú zároveň mladší, najmä odchovanci detského divadla, študenti, mladí družstevníci a družstevníčky.
Nácviky sa konajú po práci so stúpajúcimi nárokmi.
Propagácia divadla našla výraznejší ohlas cestou miestneho rozhlasu, plagátov i cestou školákov.
Dôležitým momentom tohto obdobia je vznik a rozšírenie televízneho vysielania, ktoré v rokoch 1960-1963 ovplyvnilo záujem a návštevnosť divadla.
Divadelné hry z tohto obdobia: Na chvoste, Pani richtárka, Krutohlavci, Polnočná omša (na Krajskej prehliadke divadelných súborov v Topoľčanoch dostal r. 1959 Ján Polák st. diplom za najlepší herecký výkon - prvé ocenenie v histórii bánovského divadla), Zlomená pýcha, O veselom hrobárovi (rozprávka hraná dospelými) a iné.
Významným medzníkom ochotníckej činnosti v Bánove je 21. december 1962, kedy vznikol Družstevný klub.
Jeho prvým vedúcim bol Jozef Kaňák.
Hneď v roku 1963 preberá vedenie učiteľ František Turček.
Založením Družstevného klubu divadlo získava širšie možnosti, ustálenejšie formy, materiálnu istotu a najmä všestrannú pomoc a podporu.
Vďaka učiteľom z detského divadla prichádzajú talentované kádre, ktoré do určitej miery ovplyvňujú aj žáner nacvičovaných hier.
Popri divadlách z dedinského prostredia sa hrajú aj hry z prostredia robotníkov a mesta.
S doterajšími realistickými, často aj romantickými hrami sa začínajú konfrontovať moderné divadlá.
Každoročne sa hrajú 2-3 divadlá, ktoré sú pre veľký záujem viackrát opakované a s ktorými sa už tradične robia zájazdy do okolia.
Kultúrno-osvetovej práci veľkou mierou prispeli pri Družstevnom klube utvorené tri hudobné krúžky.
Využívali sa najmä pri estrádach, o ktoré je stúpajúci záujem.
Zlepšili sa aj priestorové podmienky, kedy bola prevedená generálna oprava kinosály i javiska, pod ktorým vybudovali obliekárne brigádnickou formou.
Nakoniec však treba zdôrazniť, že všetky inovácie sa nikdy nerobia len pre momentálne obdobie, ale vždy sa pamätá a hľadí aj do budúcna.
Kolektív divadelníkov a ľudia z prostredia divadla chcú vybudovať čo najlepšie podmienky v novom kultúrnom dome (otvorenie nového kultúrneho domu v roku 1974) pre mladšie generácie, aby tak bánovské divadlo bolo hodné svojej tradície a naďalej sa pripravovalo "z dosák, ktoré znamenajú svet", ku svojim vďačným rodákom.
Divadelné hry z tohto obdobia: Klbko, Krvavá svadba, Faraóni, Natalka z Poltavy, Nohavice, Zlomená pýcha, Kilometrovníky nesvetielkujú, Kubo, Trampoty s láskou, Magda Bureová a iné.
17. februára 1968 sa uskutočnili oslavy 45. výročia ochotníckeho divadla v Bánove, ktoré zorganizoval Družstevný klub pod vedením Františka Turčeka.
Bolo to stretnutie asi 250 bývalých hercov, režisérov a pracovníkov z oblasti divadla.
Vo vďačnom programe boli predvedené ukážky z najúspešnejších divadiel a s veľkým úspechom sa zahrala spevohra Sládkovia.
Po programe a oficiálnych príhovoroch nasledovala veľmi srdečná, družná beseda, pretkávaná nezabudnuteľnými piesňami zo starších divadiel.
28. decembra 1971 bol Divadelný krúžok pri Družstevnom klube v Bánove premenovaný na Divadelný krúžok J. G. Tajovského v Bánove.
Slávnostný zápis do kroniky bol prevedený za prítomnosti predstaviteľov obce a divadelného života ako aj prizvaných hostí.
Premenovanie divadla potvrdili svojim podpisom v divadelnej kronike: Jozef Remiáš - predseda MNV, Dušan Moravčík - majster športu, Štefan Čelka - dlhoročný divadelný pracovník a Ján Polák st. - dlhoročný herec a spolurežisér.
Pri tejto slávnostnej príležitosti bola úspešne odohraná hra J. G. Tajovského "Ženský zákon".
Bánovská svadba - folklórne pásmo miestnych svojráznych tradícií.
V snahe zachovať rázovitosť a zvyky niekdajších svadieb v našej dedine, bolo spracované folklórne pásmo pod názvom "Bánovská svadba".
Autormi myšlienky boli: František Turček, Štefan Čelka a Ján Polák st.
Zavolali starších ľudí, ktorí ochotne rozprávali o zvykoch na svadbách, spievali svadobné piesne, popísali oblečenie, pohostenie a funkcie niektorých svadobčanov.
Zozbierané materiály ďalej spracovali: Júlia Szabová a František Turček - textové časti a Štefan Čelka - hudobná časť.
V svadbe vystupovalo asi 50 účinkujúcich, hudobný krúžok pod vedením Jozefa Čelku a Antona Krajčíra a neskôr cigánska hudba z Nových Zámkov pod vedením učiteľa hudby Vojtecha Cibuľu.
Premiéra vystúpenia sa konala v Sokolovni v Nových Zámkoch.
Najvýznamnejšie ocenenia Bánovskej svadby: Krajské folklórne slávnosti v Krakovanoch 1971, Okresné matičné slávnosti v Tvrdošovciach 1972, televízna súťaž "Sami sebe" pásmu sa dostalo veľkého ocenenia, pretože bolo v rámci okresu vybrané pre televízne vysielanie dňa 26. októbra 1973.
Héličky - folklórne pásmo niekdajších hier mládeže.
Veľmi pekné rázovité pásmo hier, spojených s tancom a spevom spracoval v rámci MS Jozef Krajčír v decembri 1970.
Pri páraní peria nahrával rozprávanie, texty a melódie piesní, ktoré mu poskytli staršie ženy, páračky.
Materiál upravil, spracoval a za spolupráce Štefana Čelku zhudobnil celé pásmo, ktorým obdaril vďačných Bánovčanov úspešným prevedením.
"Héličkami" podal obraz krásnej dedinskej idyly, detstva, prekypujúceho spevom, tancom a šantiacou mlaďou.
O úspechoch a ocenení Héličiek sa pričinili účinkujúci, ktorými boli členovia divadelného krúžku v prevažnej miere.
Najvýznamnejšie ocenenia Héličiek: Okresné matičné slávnosti v Štúrove, Krajské folklórne slávnosti v Krakovanoch, Dni družby v Tvrdošovciach 1971, ocenenie v roku 1973 na Krajskej prehliadke folklórnych súborov v Šuranoch.
Dom osvety v Nových Zámkoch videl záujem o divadlo v Bánove, preto posielal niektorých divadelníkov na rôzne semináre a školenia, kde sa poučili, uvedomili si požiadavky na dobré divadlo, prácu zlepšovali a začali sa zapájať do súťaží s nasledovnými výsledkami:
- v roku 1959 za hru "Polnočná omša" dostal diplom za najlepší herecký výkon Ján Polák st. na Krajskej prehliadke divadelných súborov v Topoľčanoch,
- v roku 1969 hrou "Dva tucty červených ruží" získal súbor 2. miesto, cenu za réžiu dostal Ján Polák ml. a cenu za herecký výkon František Turček na Okresnej prehliadke divadelných súborov v Dolnom Ohaji,
- v roku 1970 hrou "Plakalo baby" získal súbor najvyššie ocenenie na Okresnej prehliadke v Dolnom Ohaji, 1. miesto a zároveň postúpili do vyššej kategórie B,
- v roku 1973 jednoaktovka "Významný dátum" získala niekoľko ocenení v súťaži sovietskych Jednoaktoviek: 1. miesto na okresnej súťaži, 1. miesto na krajskej súťaži v Hlohovci, 2. miesto na celoslovenskej súťaži v Trenčíne.
Jednoaktovkou Významný dátum dosiahol divadelný krúžok zatiaľ najvyššie ocenenie a za úspešné prevedenie bol navrhnutý na celoslovenskú prehliadku malých javyskových foriem, kde sa úspešne previedol.
K úspechu jednoaktovky prispela aj jednoduchá scéna v prevedení M. Mazúchovej, ktorá pomáhala divadlu po výtvarnej stránke.
S cieľom ďalšieho pozdvihnutia na vyšší organizačný stupeň a udržiavania kontaktu s rozvojom slovenského ochotníckeho divadla sa Divadelný krúžok J. G. Tajovského Bánov rozhodol vstúpiť do Divadelného zväzu ochotníkov Slovenska, a to v roku 1973.
Jeho vedúcim sa stal učiteľ František Turček, predseda divadelného krúžku.
V tomto období je pozoruhodná a cenná pomoc zo strany Okresného metodika Štefana Červeného, a to najmä odborná a organizačná.
Osvetovo-kultúrnej činnosti v Bánove, a zvlášť divadlu, sa venuje pozornosť aj zo strany tlače.
Bolo zverejnených viacero príspevkov v okresných novinách "Naše novosti" o účasti a umiestnení na prehliadkach i o "Bánovskej svadbe".
Možno povedať, že divadlo dospelých sa budovalo už od samých začiatkov ochotníckej činnosti v Bánove z kádrov detského divadla.
Najstarší pamätníci však spomínajú, že prvé divadlá hrávali ako školáci pod vedením učiteľov.
Detské divadlá, najmä do 2. svetovej vojny, sa síce hrali, ale zriedkavo, skôr.
