Rozdiel medzi stopami vlka a psa: etológia, anatómia a stopy v teréne

Tieto rozdiely sa dajú rozdeliť na dve skupiny - rozdiely v správaní (etológia) a rozdiely fyzické. Rozoznať väčšinu psích plemien od vlka nie je ťažké, ale existujú plemená, ktoré sú mu veľmi podobné - napríklad nemecký ovčiak, husky, malamut alebo laika. Vlci nosia chvost voľne zvesený nadol, zatiaľ čo psy väčšinou nosia chvost zdvihnutý. Psí chvost býva často zakrútený. Psi nemajú chvostovú pachovú žľazu. Vlci sa pária iba raz do roka, zatiaľ čo väčšina psov dvakrát. Psi majú väčší počet šteniat v jednom vrhu. Psa od vlka odlíšite už podľa spôsobu pohybu. Najviditeľnejšie je to pri behu - vlk ladne pláva vzduchom, zatiaľ čo pes sa ním ťažkopádne "prediera".

Pri chôdzi vlk vždy kladie zadnú labu presne do stopy laby prednej. Všetky jeho stopy sú v jednej línii - vlk čiaruje. Naproti tomu pes väčšinou kladie zadné tlapy medzi stopy predných. Štýl pohybu psa je však veľmi závislý na jeho telesnej stavbe. Vlk sa snaží maximálne šetriť energiou - jeho stopa je rovná s minimom zatáčok, zatiaľ čo pes často odbieha od priameho smeru. Najlepším spôsobom akým sa dá odlíšiť vlka a psa sú charakteristiky lebky. Tieto rozdiely prvýkrát opísal NA Iljin, ktorý študoval genetiku psov a vlkov. Jedným z najvýraznejších rozdielov je veľkosť vonkajšieho uhla, čo je uhol medzi líniou určenou horným a spodným okrajom očnej jamky a líniou určenou horným okrajom lebky. U vlkov je tento uhol veľký 40 - 45 stupňov, zatiaľ čo u psov je to 53 - 60 stupňov.

Ďalší rozdiel je vo veľkosti a tvare vydutých častí lebky v ktorých sú umiestnené sluchové orgány a ktoré sa nachádzajú na spodine lebečnej za jamkou čeľustného kĺbu. Mnoho ľudí si všíma výrazné podobnosti medzi vlkmi a psami, a to aj napriek ich odlišným biotopom: prví žijú vo voľnej prírode (maximálne v zoologických záhradách), zatiaľ čo druhí žijú po boku ľudí. V prvom rade stojí za zmienku zjavný rozdiel: vlk je divé zviera, zatiaľ čo pes je domestikované zviera, ktoré sa vyznačuje širokou druhovou rozmanitosťou a výraznými rozdielmi vo vzhľade, vďaka čomu sú niekedy úplne odlišní od členov tej istej psej čeľade.

Veľkosť. Vlky sú vo všeobecnosti väčšie. Tvar hlavy a papule. Uši. Vlky si jednoducho nedokážu pritlačiť uši k hlave, takže ich vždy držia hore. Chvost. U divých predátorov nie je chvost nikdy stočený, držaný vodorovne pri zemi alebo spustený a vždy zostáva prakticky nehybný. Čeľuste. Jedenie. Poznámka! Pohyb. Divoké predátory sa pohybujú klusom, pričom zadné nohy majú presne umiestnené v odtlačkoch predných končatín. Rýchlosť pohybu. Postoj ku koristi. Počas lovu alebo boja pes svoju korisť okamžite zabije, zatiaľ čo vlk ju akoby rozseká na kusy, čo je spôsobené anatomickou štruktúrou jeho čeľustí.

1. Rozdiely medzi stopami vlka a psa sú ľahko viditeľné na mäkkej pôde, najmä v čerstvom snehu. Väčšia hĺbka a jasnosť odtlačkov pazúrov a prstov je spôsobená nielen ich väčšou hmotnosťou, ale aj tuhšími labkami a väčšími pazúrmi. Odtlačky dvoch prostredných prstov vlčej laby sú mierne posunuté dozadu vzhľadom na vonkajšie prsty, takže vetvička alebo pomyselná čiara nakreslená medzi nimi sa tiež neprekrýva.
2. Teraz, keď sme sa pozreli na to, ako rozlíšiť vlka od psa, pozrime sa na dôvody týchto rozdielov. Práve domestikácia a tisíce rokov života po boku ľudí tvorili základ rozdielov, ktoré dnes vidíme medzi vlkmi a psami. Kedysi tieto rozdiely úplne chýbali.
3. Stopy veľkých šeliem. Kto by nechcel spoznať príbeh, ktorý v sebe ukrývajú? Sledovanie stôp poskytuje prehľad o druhoch zveri žijúcej v revíri. V prípade niektorých veľkých šeliem sú odtlačky láb často jediný dôkaz ich prítomnosti.

Vlci a psy majú rozdiely v pári, správaní a biotopoch. Vlci pária raz do roka, zatiaľ čo väčšina psov dvakrát. Pes má väčší počet šteniat v jednom vrhu. Vlci nosia chvost nadol, psy ho nosia často zdvihnutý a často zakrútený. Stopy a beh. Pri behu vlk ladne pláva vzduchom, pes býva ťažkopádny. Pri chôdzi vlk kladie zadnú labu do stopy prednej - vlk čiaruje; pes zvyčajne kladie zadné tlapy medzi stopy predných. A tiež: vlk má stopu dlhšiu a užšiu, pes často širšiu v závislosti od plemena.

Historické a evolučné súvislosti

Prvé rozdiely medzi vlkom a psom ako medzi domestikovaným zvieraťom a jeho divokým príbuzným sa vyvinuli cestou domestikácie počas tisícročí. Dôkazy o spoločnom hrobe lovca a psa - vlka - v jaskyniach Švajčiarska ukazujú na skorú spolunažívanie človeka s vlkom. Pes sa začal vyvíjať pred 30 až 50 tisíc rokmi pred Kristom z niektorého plemena sivého vlka - a to vďaka genetickej mutácii, ktorá znížila stresový hormón v krvi a umožnila bližšie kontakty s ľuďmi.

Najstaršie archeologické a kultúrne dôkazy nasvedčujú tomu, že Egyptianské civilizácie uctievali psy ako strážcov podsvetia a sprievodcov do kráľovstva smrti; basenji a ďalšie plemená sa objavujú v starovekom Egypte. Do Egypta prenikli aj molosoidné psy, no nie je isté či ich Egyptania používali v boji. Najstaršie zobrazenia zároveň ukazujú lovecké psy a basenji ako priekopné plemená, ktoré formovali ďalší vývoj domestifikácie.

Do dnešného dňa sa ako veľmi staré plemená často uvádzajú basenji, dingo a novo guinejský pes ako prapôvodné formy, ktoré si zachovávajú charakteristické vlastnosti voľnosti a spoločenského života s človekom. Rozdiely medzi psom a vlkom zostávajú teda kombináciou etológie, anatómie a histórie domestifikácie.

Na záver: rozlíšenie medzi vlkom a psom sa oplatí overiť pozorovaním pohybu a lebky, pričom najvýraznejšími znakmi sú uhol medzi očnou jamkou a lebkou a tvar vydutých častí lebky s nervovými orgánmi. Spoločenský vývoj od vlka k psa sa uskutočnil počas tisícročia, čo sa odráža v rozmanitosti plemien a schopností spolužiť s ľuďmi.

Trus a pobytové znaky sú tiež dôležité pre identifikáciu a môžu odhaliť aj vek a zdravotný stav zvieraťa. Vlci kladú trus na viditeľné miesta, často na hřebenových chodníkoch a križovatkách, zatiaľ čo psy majú variabilné trusy podľa plemena a potravy. Analýza stôp a pachových znakov je veľmi užitočná pre pozorovateľa a poľovníka.

tags: #stopy #zvierat #vlk #pes