Foxteriér hrubosrstý je stredne vysoký lovecký pes s dobre vyvinutým svalstvom. Postava je skôr štíhla, nikdy nie robustná. Podľa štandardu by mala byť stavba tela dokonale vyvážená. Lebka je úzka, tmavé okrúhle oči majú inteligentný výraz, malé uši sú vysoko nasadené a padajú dopredu. Nohy sú dlhé a rovné, chvost je vysoko nasadený a vzpriamený. Foxteriér má postoj „dostihového koňa“. Pôsobí napružene, akoby bol kedykoľvek pripravený vyštartovať za korisťou.

Srsť u hrubosrstého plemena je hustá s jemnou podsadou a veľmi tvrdá. Jej dĺžka je 2 cm, na kohútiku, chrbte, bokoch a zadných končatinách sú to 4 cm, dlhšia je aj na papuli. Srsť môže byť jednofarebná, dvojfarebná aj trojfarebná, avšak dominovať by mala vždy biela farba. Povolené sú škvrny čierne, červené, hnedé i čierne s pálením.
Drôtený foxteriér, ktorý má 7 až 8 kilogramov a veľa energie, je robustný, symetrický lovec s krátkym chrbtom, ktorému v tmavých okrúhlych očiach žiari oheň a inteligencia. Prevažne biela srsť je drsná a drôtená; uši v tvare písmena V sú úhľadne sklopené dopredu, aby lepšie vynikol charakteristický a úplne neodolateľný výraz tváre.
V priemere dosahuje foxteriér v kohútiku 33 až 39 cm, hmotnosť sa pohybuje od 6 do 9 kg.
Zdravie a starostlivosť
Toto plemeno sa teší veľmi dobrému zdraviu, nie je preň typických veľa dedičných ochorení. Predispozíciu má na progresívnu atrofiu sietnice, trpieť môže epilepsiou, ale aj šedým zákalom či problémami so srdcom. Keďže sa môžu narodiť aj jednofarebné, teda biele šteniatka, hrozí im hluchota.
Na starostlivosť je o niečo náročnejší hrubosrstý variant, ktorý si okrem pravidelného kefovania vyžaduje 2-3-krát ročne aj trimovanie.
Povaha a temperament
Foxteriér je veľmi energický a živý pes, ktorý sa zapojí do každej zábavy. Na druhej strane sa však rád túli, takže ho poteší, ak sa s ním občas pomaznáte. Toto plemeno je samostatné a má vlastný rozum, čo môže občas vyústiť v tvrdohlavosť. Je veľmi odvážny, ostražitý a bdelý, preto sa osvedčí ako strážny pes.
Avšak má tiež rád prácu a hru s deťmi, takže pri správnej výchove bude z neho skvelý rodinný pes. Svojej rodine je oddaný.
Foxteriéry sú rozkošní domáci miláčikovia pre rodiny, ktoré hľadajú optimistického, priateľského spoločníka s množstvom osobností. Ako teriéri majú typickú nezávislosť a túžbu po koristi.

Výcvik a socializácia
Foxteriér je inteligentný a veľmi túži sa učiť, čo výcvik uľahčuje. Výchova musí byť už od šteniatka dôsledná, foxteriér musí pochopiť hierarchiu rodiny a vedieť, aké mu v nej patrí miesto. Toto plemeno dril neznáša, lepšie pochodíte s motiváciou. Ak bude tréning brať ako zábavu, urobí všetko, čo od neho budete chcieť.
Psíkovi treba venovať veľa času, poskytnúť mu dostatok zábavy a nejaké „zamestnanie“. Jeho energiu môžete skrotiť pomocou tréningu agility, flyballom, dogdancingom či pomocou frisbee. Nápomocná môže byť i canisterapia alebo záchranársky výcvik. Jeho myseľ spoľahlivo zamestnáte interaktívnymi hračkami.
Nedovoľte foxteriérovi sa nudiť, pretože vtedy si nájde zábavu sám. Prejaviť sa to môže napr. kopaním dier v záhrade alebo ničením nábytku.
Keďže ide primárne o poľovného psa, má foxteriér tendenciu utekať. Z toho dôvodu ho nikdy nevenčite bez vôdzky a ak ho necháte samého v záhrade, zabezpečte, aby sa nedostal preč.
S ostatnými zvieratami si dokáže v prípade skorej socializácie porozumieť, inak bude naháňať každú mačku a útočiť na iných psov.
► Plemeno foxteriér [2020] Temperament a výcvik
Životný priestor
Foxteriéra môžete chovať v byte aj v dome, avšak nikdy ho nedržte uviazaného. Psík neznáša samotu a rád sleduje dianie v rodine.
Štandard plemena Wire Fox Terrier hovorí, že by mali byť ”na špičkách očakávania pri najmenšej provokácii”.
Ide o plemeno, ktoré rado šteká, čo môže byť výhodné pri strážení pozemku, avšak v byte to môže byť nepríjemné pre vás i pre susedov.
Dôležitosť rodokmeňa
Pri psovi s PP (preukazom o pôvode) máte istotu, že si kupujete psa toho plemena (teda foxa), pre ktoré ste sa rozhodli. Pri psíkovi bez PP z nekontrolovaného chovu je šanca, že je to foxteriér, minimálna. Pes môže vyzerať akokoľvek foxteriérovsky a môže mať v predkoch psa úplne iného plemena alebo dokonca kríženca. Zodpovedný chovateľ bude vždy chovať psy s rodokmeňom, pretože vďaka nemu má prehľad o tom, akých predkov má daný pes, a tak si môže urobiť predstavu o tom, čo jeho pes prenáša. Do chovu pripúšťa len psy, ktoré sú uchovnené (chovné) a zdravé.

tags: #steniatka #foxterier #hrubosrsty