Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142.
Plemeno Slovenský čuvač pochádza zo Slovenska, kde slúžil ako strážca hospodárskych zvierat v horských podmienkach. Vďaka návštevníkom hôr sa postupne toto plemeno dostalo nie len na územie celého Slovenska, ale aj do susedného Poľska a Nemecka.
Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území Slovenska už veľmi dávno a bol známy ako Tatranský čuvač. Pôvodné meno tatranský čuvač sa používalo do roku 1965. Pri jeho uznaní Medzinárodnou kynologickou federáciou za samostatné plemeno sa muselo zmeniť na slovenský. Podobný názov Tatra owczarek podhalanski pre svoje plemeno totiž používali už Poliaci.
Začiatkom 20. storočia bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do Poľska a Nemecka. Kvôli obrovskému vývozu čuvačov do zahraničia, na našom území takmer zanikol. V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. Antonín Hrůza, pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, dve nepríbuzné šteňatá z oblasti Tatier a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v Skalici nad Svitavou. Tieto dve šteňatá dali základ organizovaného chovu tatranského čuvača v Česko-Slovensku. Vďaka Dr. Antonínovi Hroznému sa aj naďalej toto plemeno zachovalo a môžete sa s ním stretávať dodnes.
Pes Jerry bol zapísaný do plemennej knihy pod č. 1 a sučka Kora pod č. 2. Prvý vrh bol zapísaný 4.6.1929 po rodičoch Jerry a Kora, v chovateľskej stanici zo Zlatej studne. Spočiatku sa používala úzka príbuzenská plemenitba, neskôr sa začali využívať v chove i zvieratá z pôvodného chovu. Keď sa okruh chovateľov rozšíril, založili si 23. septembra 1933 "Spolek chovatelů psů tatranských ovčáckých čuvačů v Brně", s vlastnou plemennou knihou. Spolok sa stal členom vtedajšieho Československého zväzu kynologického a Československej kynologickej únie a jej prostredníctvom i členom Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI). Prvým predsedom sa stal Prof. Hrůza, ktorý dôsledne organizoval chov čuvača.
Spočiatku boli uznané dva rázy: Veľký horský, s kohútikovou výškou u psa 65 cm, suky 60 cm a hmotnosťou 35 - 45 kg a malý nížinný ráz, s kohútikovou výškou 40 - 50 cm, štíhlejší, s hmotnosťou 20 - 25 kg. Tým, že sa niekedy oba rázy párili spoločne, postupne zanikali rozdiely medzi nimi a malý nížinný ráz ako taký sa postupne vytratil z chovu. Aj dnes je možné stretnúť s atavistickými prejavmi tohto rázu.
Organizovaný chov čuvačov sa zdecimoval za nemeckej okupácie a oživenie činnosti klubu nastalo až v päťdesiatych rokoch, žiaľ až po smrti Prof. Hrůzu. Spočiatku chov zastrešoval Zväzarm, neskôr Československý zväz poľovníkov a od r. 1958 Československý svaz chovatelů drobného zvířectva.
Pre chovateľov tatranského čuvača sa stal rok 1965 pamätným. FCI na jeho valnom zhromaždení v júni v Prahe uznala čuvača za samostatné plemeno a štandard bol vydaný 14.8.1965 pod č. 142 Slovenský čuvač.
V roku 1965 došlo k oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač. Zo začiatku maďarský chovatelia psov nesúhlasili s uznaním plemena. Tvrdili, že ide iba o variantu maďarského plemena kuvasz, a preto sa snažili o spojenie oboch plemien. O štyri roky neskôr boli podrobne preskúmané štandardy oboch plemien. Zhodli sa, že ide o samostatné plemená, a preto by sa mali aj naďalej chovať samostatne.
Slovenský čuvač je veľký, silný pes s hustou bielou srsťou. Je to mohutný pes s hustou, polodlhou bielou srsťou, ktorá ho dobre chráni pred nepriaznivými, až drsnými poveternostnými podmienkami. Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. To mu poskytuje tú najlepšiu ochranu v drsnom podnebnom pásme svojho horského domova, ako aj pred chladom a horkom. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Slovenský čuvač je vždy biely, aby bol v teréne ľahko viditeľný. Biela srsť bola kvôli tomu, aby ich pastieri mohli rozoznať od vlkov. Pri chove sa tradične udržiavala biela srsť, aby bol v noci viditeľný a odlíšiteľný od škodnej.
Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov.
Je to inteligentný, pokojný a sebavedomý pes, dobrý strážca rodiny. Vzhľadom a upotrebením sú mu blízke plemená maďarský kuvas a poľský podhalanský ovčiak tiež aj s maremánsko arbuzským ovčiarskym psom. Na svetovej výstave v Brne sa teda čuvač už posudzoval podľa schváleného štandardu.
Kedysi verný strážca stád, dnes láskyplný sprievodca do rodiny: Slovenský čuvač si u psíčkarov získava čoraz viac fanúšikov. Dnes si ľudia obľúbili toto plemeno vďaka jeho vernej, priateľskej a ochranárskej povahe. Každý, kto si vo svojej domácnosti zaobstaral plemeno Slovenského čuvača, vám s najväčšou pravdepodobnosťou povie, že ide o mimoriadne verných a oddaných psov. Plemeno si rýchlo vytvorí silné puto s ľuďmi, s ktorými spolunažíva v jednej domácnosti. Hoci je to veľmi šikovný pes patrí medzi plemená, ktoré sa zvyčajne neodporúčajú pre začiatočníkov. Má typický vzhľad horského psa. Vyznačuje sa mohutnou stavbou tela a bielym sfarbením a hustou pokrývkou.
Slovenský čuvač je veľmi prispôsobivý a samostatný. Najlepšie je mu vonku, kde stráži dom a dvor. Je nutné sa mu dostatočne venovať, aby sa nestal príliš samostatným. Ak sa venuje veľa času a pozornosti jeho výchove, podarí sa vychovať psa, ktorý rád počúva a rád plní povely. Výchova má prebiehať harmonicky a dôsledne. Na psa svojej veľkosti je slovenský čuvač značne pohyblivý. Ak má k dispozícii veľký pozemok, potom si pes z veľkej časti obstará pohyb sám. Ak nie, vyžaduje dlhšie prechádzky. S dobre vychovaným slovenským čuvačom sa dá chodiť na prechádzky aj bez vôdzky. Toto plemeno nenadchnú hry s loptičkou, ani podobné aktivity.
Slovenský čuvač sa v krajine svojho pôvodu využíva predovšetkým ako pastiersky pes. Mimo Slovenska sa chová len málo. Stále viac sa uplatňuje ako strážny a spoločenský pes. Hovorí sa o ňom ako o pastierskom psovi, no stádo nepasie, ale skôr stráži. Ako jeden z mála psov dokáže ochrániť ovce pred vlkmi či medveďmi.
Slovenský čuvač ako ostražitý rodinný pes V minulosti sa slovenský čuvač využíval vo svojej východoeurópskej domovine predovšetkým ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom. Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: Dá sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky. Slovenský čuvač má teda svoju poplašnú pohotovosť zakotvenú už v názve. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes.
Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne.
Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prítuživej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko.
Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne.
Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa. Pretože slovenský čuvač rýchlo priberá. Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym. Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
Sám o sebe je slovenský uvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou. Toto plemeno sa priemerne dožíva 10 až 12 rokov.
Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. S cieleným chovom sa začalo začiatkom 20. storočia. Od januára 1969 je slovenský čuvač oficiálne uznávaný za psie plemeno. Snehobiely pastiersky pes je zaradený do skupiny 1 „Pastierske a dobytkárske psy (bez švajčiarskych salašníckych psov)“.
Mimo jeho východoeurópskej domoviny sa slovenskému čuvačovi venuje len málo chovateľov. Ak by ste si teda chceli kúpiť šteňa tohto plemena, mali by sa presne informovať, ktorí chovatelia patria do nejakého oficiálneho zväzu a svojich psov chovajú striktne podľa predpísaných noriem pre plemená. Ozajstní kamaráti zvierat nech sa oblúkom vyhnú domnelým výhodným ponukám, ktoré kolujú na internete alebo v pochybných inzerátoch. Za takými inzerátmi často stoja bezohľadní množitelia, ktorí neberú vôbec ohľad na zdravie a blaho svojich zvierat. Psy nezriedka pochádzajú z príbuzenského kríženia a/alebo sú zle socializované, takže zdravotné problémy a abnormálne prejavy správania nie sú vôbec výnimkou.
Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte. Kto by chcel dopriať nový domov nejakému psovi z útulku, môže si samozrejme nechať poradiť na mieste. Možno sa tam predsa len nájde nejaký štvornožec s podobnými vlastnosťami, ktorý čaká na nového majiteľa.
Slovenský čuvač je veľký psí plemeno vyšlechtěné pre hlídanie majetku a stád ovcí. Povahou sú tieto psy oddaní, milujúci a dobrí hlídači, pre ich výcvik nemusí byť psovod nijak mimoriadne skúsený. Ako pastevecký a hlídací pes sa slovenský čuvač na Slovensku choval aj pod menom tatranský čuvač.
Telo slovenského čuvača je mierne dlhšie ako vyššie. Silný a rovný chrbát sa smerom k bedrám poněkud zvažuje. Silná štvorcová zadná časť mierne ubíha dole. Nízko nasadený rovný chvost je nosený zvesený. Dosahuje k hlezenným kĺbom. Hruď siaha až k lakťovému kĺbu a jej šírka sa rovná zhruba štvrtine kohútikovej výšky. Rebrá sú dobre zaoblené a prebiehajú ďaleko dozadu. Brucho a slabiny sú mierne vťiahnuté. Dlhé lopatky sú šikmo položené. Slovenský čuvač má rovné končatiny umiestnené kolmo k trupu a dobre zaúhlené. Predné labky sú kompaktné, okrúhle, dobre uzavreté, zadné labky sú o trochu dlhšie.
Široká a podlhovastá lebka je mierne klenutá, temeno hlavy je však ploché. Pri pohľade z boku sú priamka temena a priamka chrbta nosa rovnobežné. Stop je dobre patrný. Nadočnicové oblúky sú vyznačené, čelné ryha je plytká. Široká a ťažká papuľa sa mierne zužuje k špičke nosu a je o málo kratšia ako lebka. Pysky tesne priliehajú. Uši sú nasadené vysoko. Sú sklopené a tesne priliehajú k hlave. Špičky uší sú zaoblené. Oči oválneho tvaru s dobre priliehajúcimi viečkami sú v hlave umiestnené rovno.
Srst je hustá a bohatá, na chrbte nesmie tvoriť pešinku. Krycia srst, tvorená chlpmi dlhými 5-15 cm, úplne zakrýva kratšiu, hustú a jemnú podsadou. Psy majú okolo krku golier.
Má čisto bielu srsť. Nažltly odtieň pri nasadení uší je prípustný, nie však žiadúci. Oči sú hnedé.
Slovenského čuvače možno ľahko zameniť za maďarského kuvasza, ten je ale mohutnejší a má dlhšiu srsť, povahovo je soběstačnější a menej závislý na rodine. Podobne vyzerá aj maremmansko-abruzzský pastevecký pes, ten je ale ľahší a nižší.
Tito psi majú vyrovnanú povahu. Hneď tak sa nenechajú vyviesť z miery, spravidla sú veľmi sebavedomí. Aj keď vonku dokážu byť značne aktívni, doma sú pokojní. Chránia a strážia svoje teritórium, ale tiež „svoje“ ľudí a dom. Vynikajú vernosťou svojmu pánovi a jeho rodine, zároveň sú však samostatní. Aj keď spoločnosť ľudí veľmi oceňujú, sú schopní sa značnou časť dňa zabaviť sami.
Plemeno spravidla veľmi dobre vychádza s deťmi. Súžitie s mačkami a drobným domácim zvieratstvom nebýva problémom. Voči ľuďom, ktorých nepozná, je v strehu, po zoznámení je však akceptuje. Psy sa môžu chovať voči iným psom poněkud dominantne.
Srst je celkom príjemná na údržbu. Žijú-li psy v dome, strácajú síce chlpy, ale chlpy sa takmer nezapichujú. Raz týždenne je nutné srsť dôkladne vykefovať. V dobe pĺznutia stratí pes veľmi veľa chlpov.
Slovenský čuvač je veľmi prispôsobivý. Najlepšie je mu vonku, kde sa uplatní aj ako hlídač. Je nutné sa mu dostatočne venovať, aby sa nestal príliš samostatným. Venuje-li sa veľa času a pozornosti jeho výchove, podarí sa vychovať psa, ktorý rád poslúcha a rád plní povely. Musí však poznať, že sú užitočné. Na psa svojej veľkosti je slovenský čuvač značne pohyblivý. Má-li k dispozícii veľký pozemok, potom si pes z veľkej časti obstará pohyb sám. Pokiaľ nie, vyžaduje dlhšie prechádzky. S dobre vychovaným slovenským čuvačom možno chodiť na prechádzky aj bez vodítka.
tags: #slovensky #salasnicky #pes