Slovenský kopov je národné plemeno psa s bohatou históriou a presne definovaným štandardom, ktorý určuje jeho vzhľad, vlastnosti a využitie. Jeho dnešná oficiálna podoba je stanovená štandardom FCI č. 244. Jedná sa o temperamentného psa s výrazne vyvinutým orientačným zmyslom a skvelým čuchom, ktorý je hlavnou zložkou jeho úspechu vo love a práce v lesných podmienkach.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru. Hlava primerane veľká, lebka obdĺžnikového tvaru so zreteľnými nadočnicovými oblúkmi a čelnou ryhou s hmatateľným tylovým výstupkom. Nos je čierny, koniec nosa mierne zašpicatený a nosný chrbát je rovný a primerane dlhý. Oči sú tmavé, hlbšie vsadené a mandľovitého tvaru, s čiernymi očnými viečkami. Uši sú priliehavé, zaokrúhlené a stredne dlhé, nasadené trochu nad rovinou oka. Krk je nesený v uhle asi 135°, svalnatý a bez voľných záhybov kože.
Chrbát je rovný a stredne dlhý, bedrá kratšie, ale dostatočne široké a svalnaté. Hruď je široká a dobre vyplnená; hrudník stredne hlboký, primerane široký a dlhý. Rebrá sú oblúkovité a šikmo nasadené. Zadok je kratší, stredne široký a zaoblený. Priehlavok a predpätie je dlhé asi 8 cm, bez vlčích pazúrikov. Srsť je 2-5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá; na chrbte, krku a chvoste dlhšia. Podsada je hustá, najmä v zimných mesiacoch, no chýbať nesmie ani v lete. Farba: čierna s hnedými až mahagónovými znakmi na končatinách a hlave.
Končatiny a labky
Predné končatiny: plece a rameno kratšie, ale dobre vyvinuté a svalnaté; ramenný uhol približne 110°. Predlaktie smeruje kolmo dolu a je suché. Zápästie krátke, záprstie tiež krátke a mierne sklonené. Labky sú oválne s dobre klenutými prstami; pazúry vždy čierne a silné, tmavé vankúšiky na labkách.
Zadné končatiny: stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté; stehno a holeň svalnaté a dobre vyvinuté. Päta približne 15 cm vysoká, s pätovým uhlom okolo 150°. Chvost nasadený pod líniou chrbta, primerane silný, ku koncu sa zužuje a siaha po pätný kĺb. V pokoji nesený zvisle dolu, v akcii šabľovito hore až do výšky asi 150°.
Osrstenie a farba
Srsť je stredne dlhá, hustá a priliehavá; na chrbte a chvoste je dlhšia. Podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch, a aj v lete by mala byť prítomná. Farba je čierna s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, na vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Hlava a končatiny nesú správny farebný obraz podľa štandardu.
Postava a výška
Postava: u sučiek 40-45 cm a u psov 45-50 cm merané v kohútiku. Vlastnosti zahŕňajú odvahu, vytrvalosť a výrazný nosný zmysel. Váha zvyčajne 15-20 kg, so stabilnou a pevnou stavbou tela, ktorá vyhovuje pracovným požiadavkám plemena.
Povaha a využitie
Slovenský kopov je odvážny a temperamentný pes, dostatočne silný, prispôsobený pre vnikanie do lesných húštin. Dokáže niekoľko hodín hlasito sledovať čerstvú stopu, vyniká smelosťou a vytrvalosťou a má výborný čuch s vynikajúcim orientačným zmyslom. Je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto sa používa najmä na lov diviačej zveri; výborný nos ho predurčuje aj na dohľadávanie raticovej zveri a zvládne spolupracovať s inými farbiarmi. Je oddaný a lojálny svojmu majiteľovi, k rodine je prítulný a k cudzím ľuďom býva nedôverčivý. Vzhľadom na svoje povahové črty je vhodný pre skúsených poľovníkov, ktorí zvládnu jeho potreby pracovného vyťaženia a výcviku.
Použitie a výkon
Prednostne sa používa na lov diviačej zveri ako durič. Je vhodný na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny a pracuje na veľkom priestore. So záujmom hlasito sleduje aj stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky). Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri a hodí sa do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín. Osrstením vyhovuje aj pre poľovanie na snehu.
História a vývoj
Slovenský kopov je jedinečné slovenské pôvodné plemeno duriča so starobylou históriou. Prvé písomné zmienky o kopovoch pochádzajú zo 17.-18. storočia; zakazovalo sa ich krížiť s inými psami a rovnako sa usmerňoval vývoj smerujúci k zachovaniu čistoty rasy. Základ dnešného vzhľadu a štandardu predstavuje plánovaný chov od roku 1936, pričom prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali v roku 1940. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako samostatné plemeno. Počas vývoja sa uprednostňovali určité adaptácie na lokálne lesné podmienky so záujmom o zachovanie pracovných vloh a charakteristických exteriérových znakov.
Chov a údržba
Úprava podmienok chovnosti u slovenského kopova vychádza z aktuálneho stavu chovu a kvality jedincov predvádzaných na skúškach, výstavách a chovnom zvode. Dôraz sa kladie na udržanie a zlepšenie pracovných vlastností plemena pri zachovaní štandardom požadovaných exteriérových znakov. Výstavné ohodnotenie nemusí vždy odrážať pracovné vlohy, preto sa čoraz viac sleduje vyvážený prístup medzi prácou a exteriérom. Starostlivosť o srsť je nenáročná: stačí ju raz týždenne vyčesať, v období pelichania častejšie. Plemeno je vhodné skôr pre skúsených poľovníkov, ktorí dokážu poskytnúť psy psychicky a fyzicky primerané vyťaženie.
Tabuľka: základné údaje o slovenskom kopovi
| Charakteristika | Hodnota |
|---|---|
| Výška (psí, kohútik) | 45-50 cm |
| Výška (súčky, kohútik) | 40-45 cm |
| Váha | 15-20 kg |
| Farba | čierna s hnedými až mahagónovými znakmi |
| Postava | obdĺžnikovitý rámec, pevná kostra |
| Srst | 2-5 cm, stredne hrubá, hustá |
| Povaha | odvážna, vytrvalá, orientačne zameraná |
| Hlavné využitie | lovecký durič, dohľadávanie |
Najčastejšie chyby a starostlivosť
Chyby zahŕňajú vyššiu postavu ako predpisuje štandard a neprimerané odtiene alebo rozličné znaky farby. Srsť je relatívne nenáročná na starostlivosť a postačí pravidelná údržba. Dôležité je, aby výcvik a výstavná príprava zodpovedali pracovným vlohám plemena a aby chovné rozhodnutia zohľadňovali stabilizáciu a zlepšenie úrovne plemena, nie iba dosiahnutie výstavného titulu.
Najzásadnejšie poznámky o histórii a vývoji
- Prvé písomné zmienky o kopovoch sú z 17.-18. storočia a zakazovali ich kríženie.
- Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali v roku 1940.
- FCI uznala slovenského kopova ako samostatné plemeno v roku 1963.
- V súčasnosti sa kladie dôraz na vyvážený pomer medzi pracovnými vlohami a exteriérom pri výstavách a bonitáciách.