Slovenský kopov je v Česku pomerne málo známy, zatiaľ čo na Slovensku je už roky považovaný za národné plemeno. Tento ušľachtilý pes má vznešený pôvod, tvrdú hlavu, neohrozeného ducha a nekonečnú energiu, ktorou vás proste musí uchvátiť. Navzdory jeho všestrannosti sa však zďaleka nehodí pre každého.
I. Povaha slovenského kopova
Slovenského kopova radíme medzi temperamentné a energické plemená s výrazným loveckým pudom. Je to inteligentný, temperamentný a ostrý pes, ktorý potrebuje veľmi dôsledného a skúseného vodcu. Pes je jedného pána, k rodine je však priateľský a prítulný; k cudzím ľuďom býva rezervovaný. Kopov je pri správnom vedení spoľahlivý a odvážny, ale môže byť aj agresívny a obranársky, ak ide o jeho obranu a ak je k tomu vyprovokovaný. Potrebuje veľa pozornosti, aktívneho pohybu a psychického aj fyzického zamestnania, inak nudiť sa mu môže a to nie je pre plemeno žiaduca predzvesť. Jeho vysoká energia vyžaduje jasné hranice a pevný štýl vedenia.
II. Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký, so štandardnou kostrou a obdĺžnikovým tvarom tela. Hlavu má primerane veľkú k telu, oči sú hlboko osadené, veľké a živé, s čiernou linkou ohraničujúcou očné viečka. Uši sú stredne dlhé, posadené nízko po stranách hlavy, visia zvislo a na koncoch sú širšie než pri koreni. Srsť je krátka, hrubá a priliehavá s hustou podsadou; farba je jednofarebná - čierna s pálením. Hrudník je široký s dobre vyplnenou hrudnou dutinou; končatiny sú štíhle a svalnaté. Výška v kohútiku: psy 45-50 cm, sučky 40-45 cm; hmotnosť psa 15-20 kg, sučky 13-18 kg. Kopovy pripomínajú dobermana vzhľadom na stavbu tela, avšak sú menšie a robustnejšie.
III. Vzťah k deťom a domácim zvieratám
So svojou rodinou je kopov veľmi lojálny a prítulný. Dobre vychádza s deťmi, ak s nimi vyrastá od šteňaťa, no vzhľadom na jeho lovecký pud by mal byť vždy pod dohľadom a nemal by sa zbytočne dráždiť. K domácim zvieratám, s ktorými žije od útleho veku, je obvykle tolerantný a ochraňuje ich pred cudzími. Výchova musí začať už od útleho veku s dôrazom na láskavú, ale dôslednú výchovu, aby sa predišlo agresívnym prejavom.
IV. Výchova a výcvik
Kopov je vysoko inteligentný, ale nie vždy poslušný, čo vyžaduje začať s výcvikom čo najskôr. Výchova má byť láskavá, no dôsledná; psovi musí byť jasne ukázané, kto je vodca. Najlepšie si s kopovom poradí skutočný poľovník, ktorý mu umožní zúčastniť sa lovu a tak mu dopraje prirodzené zamestnanie. Pes dokáže byť aj samostatný a intuitívny. Výcvik by mal obsahovať dohľadávanie postrieľanej zveri, využitie vetra pri hľadaní a nájdenie starých vychladnutých stôp diviakov - to všetko vyžaduje skúseného cvičiteľa. Ak výcvik nejde, treba ho prerušiť a hľadať príčinu u majiteľa, nie u psa.
V. Zdravie a starostlivosť
Slovenský kopov je relatívne zdravé plemeno bez častých dedičných chorôb. Lovecké psy sú však pri výcviku a činnosti viac vystavené riziku nákazy a zranení, preto je dôležité pravidelné prehliadky, kontrola srsti a parazitov. Úplná starostlivosť o srsť je minimálna; krátka srst vyžaduje pravidelné česanie a kontrolu v období línania. Okolie očí treba denne čistiť a uši pravidelne skontrolovať, aby sa predišlo zápalom. Dôležité je tiež sledovať chrup a pravidelne ho čistiť.
VI. Náročnosť a životné podmienky
Slovenský kopov nie je plemeno pre začiatočníkov ani pre ľudí bez ambícií do aktívneho života či poľovníctva. Vyžaduje veľa priestoru a pohybu; ide o psa, ktorý potrebuje veľa vonkajšieho času a zamestnania, inak má sklon k deštruktívnemu správaniu. Ak chcete žiť s kopovi v byte, pripravte mu útulný a pohodlný brloh, prípadne zabezpečte pravidelný výbeh a kontakt so svojím pánom. Pes potrebuje dlhé prechádzky a aktívny životný štýl, aby bol šťastný a vyrovnaný.
VII. História a pôvod plemena
Slovenský kopov je jednoznačne národným plemenom Slovenska, ktoré vzniklo ako durič na území Slovenska. Pred svojou oficiálnou reguláciou prešiel plemeno niekoľkými etapami vývoja; vývoj smeroval k zachovaniu pracovných a exteriérových vlastností. Prvá chovateľská prehliadka sa konala v Banskej Bystrici v roku 1936, druhá v roku 1946, a klub chovateľov duričov, ktorý mal za cieľ konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova, vznikol ďalšiu dekádu neskôr. Oficiálne uznanie FCI prišlo v roku 1963. Základ dnešného chovu spočíva v 26 jedincov, ktoré položili genetickú základňu plemena. Dlhá história a prispôsobenie horským podmienkam Slovenska formovali kopova do dnešnej podoby - vytrvalého, odvážneho a vyspelého psa vhodného pre náročné podmienky.
VIII. Praktické poznámky pre majiteľov a chovateľov
- Pred kúpou zvážte, či zvládnete výchovu, pohyb a potreby psa - kopov je náročné pracovné plemeno, ktoré potrebuje jasné vedenie a veľa času.
- V exteriéri aj v interiéri potrebuje pes stabilný režim, dospelý pes je spoľahlivý, ak je pod vedením skúseného majiteľa.
- Bonitácia exteriéru, následné skúšky a DNA test sú súčasťou podmienok chovnosti; tieto normy slúžia k zachovaniu čistoty genetického materiálu a pracovného potenciálu plemena.
- Chovateľský klub a odborné poradenstvo sú dôležité pri rozhodovaní o kontakte s plemenom a jeho chovom.
IX. Využitie a spoľahlivosť v praxi
Kopov je vynikajúci poľovný durič na diviačiu zver, výborný nos a schopnosť dlhodobo sledovať teplú stopu. Okrem lovu sa používa aj ako strážny pes a spoľahlivý partner pre aktívnu rodinu. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, zahrňuje aj dohľadávanie postrelenej zveri, a to aj v horských regiónoch alebo na otvorených priestranstvách. V rámci výstav a výcviku je dôležitá dôsledná príprava, trpezlivosť a vedenie s jasnou réžiou.
Slovenský Kopov - výcvik
Top 10 zaujímavostí o slovenskom kopovovi
- Jedinečné národné plemeno Slovenska a najznámejší durič strednej triedy v regióne.
- Silný lovecký pud, ktorý sa prejavuje pri love diviačej zveri a škodnej.
- Intenzívny orientačný zmysel a vynikajúci čuch; dokáže sledovať stopu aj dlhé hodiny.
- Perfektný partner pre skúseného poľovníka; potrebuje prostredie s dostatkom pohybu a zamestnania.
- Vhodný aj ako ochranný pes a spoľahlivý rodinný spoločník so silnou lojalitou.
- Estimácia exteriéru a výcviku výrazne ovplyvňuje jeho úspech na výstavách a v chove.
- História plemena siaha do 17. a 18. storočia, s formovaním štandardu v 20. storočí.
- Oficiálne uznanie FCI prišlo v roku 1963; plemeno má svoju pevne danú štruktúru tela.
- Krátka srsť s hustou podsadou poskytuje odolnosť voči nepriaznivému počasiu.
- Vyžaduje sústavnú starostlivosť o zdravie kĺbov a pravidelnú prevenciu parazitov.