Toto slovenské plemeno si prešlo dlhou cestou, kým bolo oficiálne uznané. Vlastnosti slovenského kopova napokon predčili aj oficiálny titul. Slovenský kopov sa v horských územiach Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne. Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. Z rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti. V roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vyberali psov vhodných na chov. Organizovaný chov a ustálenie celkového typu však prebehlo až v 50. V roku 1962 vznikol Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil za cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. Nakoniec v roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
História a pôvod so základmi chovu
Od začiatku cieľavedomého chovu v roku 1936 prešiel vývoj plemena niekoľkými etapami. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno. Dnes je im slovenský kopov veľkou odmenou. Čas ukázal, že je to pes, ktorý si zaslúži pozornosť. Výkonom neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy. Základ jeho dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, vybraných v prvej etape šľachtenia. Vtedajších 14 psov a 12 súk vytvorilo súčasnú širokú chovateľskú základňu. Ide o najrozšírenejšieho duriča u nás s výbornými vlastnosťami.
Slovenský kopov je jediné národné plemeno loveckého psa uznané Slovenskou republikou, známe pre svoj výnimočný čuch a neúnavné sledovanie stopy. Históriu a pôvod plemena je potrebné vnímať v kontexte horských lesov a tradičného poľovníctva. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší ako dnešný, čo mu pomáhalo prenikať ťažkým horským terénom. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začali od roku 1940, keď sa založila Slovenská plemenná kniha psov. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký, ľahko stavěný honič s obdĺžnikovým telom, čiernou srsťou a výrazným pálením. Hlava je primerane veľká k telu, s hlbokými očami a tmavými viečkami. Uši sú priliehavé a stredne dlhé, visia zvisle dolu. Krk je svalnatý a bez voľných záhybov. Hrudník je široký a dobre vyplnený; chrbát rovný a stredne dlhý. Plece a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté; ramenný uhol približne 110°. Predlaktie smeruje rovno a je suché. Labky oválne s tmavými pazúrmi. Srsť je 2-5 cm dlhá, na chrbte a chvoste dlhšia; podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch. Celkovo je telo pevnej kostry a ľahšej stavby s obdĺžnikovým rámcom. Výška v kohútiku: psy 45-50 cm, suky 40-45 cm. Váha 15-20 kg.
Farba je vždy čierna s pálením, bez bielych znakov, prípadné odchýlky sú považované za chyby. Oči mandľového tvaru sú hlbšie vsadené a vyžarujú temperament a odvahu. Nos je čierny, koniec nosa mierne zašpicatený. Papuľa je rovná a primerane dlhá; pysky sú tenšie a priliehajúce. Oči a očné viečka sú čierne. Chvost sa v pokoji nosí zvislo; v akcii šabľovito hore, siahajúc po päťový kĺb. Podsada je hustá a potrebná aj v lete.
Povaha a temperament
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý; jeho lovecký pud je silný a vytrvalý. Je hlasný na stope a dokáže sledovať stopu niekoľko hodín. Je tiež veľmi odvážny, vytrvalý a nezávislý, pričom ku svojmu pánovi je lojálny a často veľmi citlivý na správne vedenie. Ku cudzincom býva rezervovaný, k deťom tolerantný, ku zvieratám pokojný, ak s nimi vyrastá od šteňaťa. Dobre vedený pes je spoľahlivý ochranca a kamarát rodiny. Kopov vyžaduje pevné vedenie a dôslednú, no láskavú výchovu; násilie nie je vhodné. Svojmu pánovi môže byť výborným pomocníkom pri love aj pri dohľadávaní postrieľanej zveri. Zvieratá, ktoré s kopovom žijú od mladosti, ho prijímajú bez problémov a ochraňuje ich pred cudzinou.
V praxi si vyžaduje veľa priestoru a pohyb; bez pravidelného zamestnávania sa môže stať deštruktívnym. Pes je jedného pána a potrebuje dôsledný a spravodlivý prístup pri výcviku, ktorý vyžaduje trpezlivosť a skúsenosť s poľovnými psami. Kopov je vhodný pre aktívnu rodinu a je vhodný aj pre vodiace alebo ochranné úlohy, ak sú splnené jeho potreby pohybu a mentálnej stimulácie.
Využitie a praktická starostlivosť
Kopov sa používa predovšetkým ako poľovný durič na diviačiu zver v horských a podhorských revíroch, ale aj ako dohľadávanie postrelenej zveri a ako spoľahlivý hlídač. Výborne sa hodí na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny a pracuje na veľkom priestore. Jeho hra s vetrom a jemný, no hlasný kontakt so stopou sú jeho prednosti. Okrem poľovnej činnosti dokáže byť výborným kamarátom a ochrancom rodiny.
Vychovávať ho treba už od útleho veku; výchova musí byť láskyplná, ale dôsledná. Ak výcvik nejde, treba ho prerušiť a hľadať nové prístupy. Pri chove v byte treba vytvoriť útulný brloh so spoločným kontaktom s pánom. Na vidieku by mal mať psík koterec chránený pred počasím. Pri bonitácii exteriéru ide o náročný proces, ktorý zahŕňa exteriérové posúdenie, skúšky odvahy a DNA testy. Výklad: očakáva sa, že každý jedinec absolvuje DNA test a úspešne prejde skúškami pred získaním chovnosti.
Starostlivosť o srsť, zdravie a výživa
Srsť slovenského kopova je krátka a ľahko udržiavateľná. Postačí česanie 1-2× týždenne, v období línania častejšie. Uši bývajú náchylné na zápaly, preto je potrebné ich pravidelne kontrolovať a čistiť. Osvetlenie očí a okolie očí je potrebné čistiť a odstraňovať karpín. Pri pohybe v teréne je dôležité pravidelné prehliadky a kontrola na kliešťa a iné parazity, najmä v lete a na horách. Pravidelná starostlivosť zahŕňa aj čistenie chrupu pomocou vhodných prípravkov a pravidelnú kontrolu zvukovodu.
Zdravie: slovenský kopov je všeobecne zdravé plemeno s minimom dedičných ochorení. Môžu sa vyskytnúť problémy s pohybovým aparátom, najmä dysplázia lakťového a bedrového kĺbu. Preto je vhodné podávať kĺbovú výživu a monitorovať pohyb. Starší jedinci môžu mať riziko nádorových ochorení mäkkých tkanív. Pri práci v teréne treba mať pripravenú prvú pomoc a lekárničku pre psov.
Kŕmenie: pri výbere krmiva je potrebné zohľadniť čas a schopnosti majiteľa. K dispozícii sú kompletné granule aj konzervy; pre BARF treba mať správny diétne vyvážený pomer živín. Šteniatam a rastúcim psom treba kvalitné krmivo s dostatkom živín a vitamínov. Pri pravidelnej pohybovej aktivite je vhodné vysokovýživné krmivo; v pokojnom období je možné zvoľniť energiu. Kvalita potravy ovplyvňuje kondíciu a zdravie psa.
Výcvik a chov
Chov slovenského kopova má viaceré etapy a bonitácie. Na získanie chovnosti je potrebné absolvovať DNA test, skúšky odvahy a predchádzajúce posúdenia exteriéru. Farbiarska skúška duričov je najčastejšia; trvá jeden deň a je určená pre psy s platným pôvodom. Výstavný a pracovný výcvik treba začať skoro, aby pes zvládol klidnú chôdzu na ľavú-nohu a aby sa neprejavovala bojazlivosť na výstavách. Pri výcviku treba využiť skúsenosti ľudí s podobnými psami a byť trpezlivý a dôsledný.
V praxi je dôležité, aby pes poznal lov a prácu s vetrom a vyhľadávanie zveri. Kopov potrebuje pravidelný pohyb a duševnú stimuláciu. V prípade problémov s výcvikom je vhodné hľadať pomoc od skúseného kynológa a nie vinu hľadať u psa. Nie je vhodné trestať psa za ťažkosti - treba prispôsobiť techniky výcviku potrebám psa a jeho temperamentui.
Kooperácia a kompatibilita s prostredím
Slovenský kopov je vhodný pre rodiny s aktívnym štýlom života a pre poľovníkov. Je to pes jedného pána s lojalitou a oddanosťou, ktorý môže byť skvelým spoločníkom i ochranným členom rodiny. V porovnaní s niektorými inými plemenami nie vždy vyhovuje začiatočníkom; vyžaduje skúseného majiteľa schopného zabezpečiť potrebnú výživu, pohyb a vedenie. V oblastiach s menšími revírom alebo s obmedzeným priestorom môže byť jedným z riešení aj menší formát plemena, avšak stále s potrebou intenzívneho pohybu a práce.
Starostlivosť a praktické tipy
Ako udržiavať srsť: pravidelné česanie, kefovanie a masáž gumovou rukavicou. Kontrola a čistenie uší a očí každý deň alebo pravidelne podľa potreby. Kontrola a ochrana proti kliešťom, pravidelná starostlivosť o chrup a celková kontrola zdravia spolu s veterinárom. Pri výbere krmiva je potrebné zvažovať potreby psa, a či sa rozhodnete pre komerčné krmivo alebo BARF - vyžaduje to lepšie plánovanie a vedomosti. Pri výcviku a účasti na výstavách je vhodné psa vystavovať už ako šteňa a netlačiť na neho príliš náročne, aby nedošlo k stresu a bojazlivosti.
Slovenský kopov: súčasnosť a budúcnosť
Slovenský kopov zostáva najrozšírenejším duričom na Slovensku a je považovaný za národné plemeno s bohatou históriou a výnimočnou vôňou a vytrvalosťou. Dnes plemeno čelí výzvam súčasných polnohospodárskych praktík a menších poľovných revírov, čo vedie k diskusiám o vývojových podobách plemien a potenciáli vytvoriť nové formy duričov - napríklad nízkonohé alebo menšie varianty pre špecifické prostredia. Avšak hlavným cieľom zostáva zachovanie pôvodných vlastností, integrity chovu a medzinárodné uznanie.
