Slovenský kopov: Národný poľovný pes s bohatou históriou

Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri, a to vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu. Jeho pôvod siaha hlboko do minulosti, pričom sa predpokladá, že korene siahajú až do obdobia Svätoplukovej ríše. Kopov je zmienkovaný a odlíšený od iných psov už v Prostonárodných slovenských povestiach, vydaných Pavlom Dobšinským v 19. storočí, ako plemeno kráľovského dvora.

Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým hlasitosť na stopé a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, s ohľadom na zvláštne podmienky slovenských lesov, presadzovať menší typ honiča, avšak pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena.

História slovenského kopova

Zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov. Slovenský kopov je v dnešnej dobe skôr málopočetné plemeno, a o to dôležitejšie je udržať dostatočnú chovateľskú základňu. Všetci dnešní psi majú za predkov psov zo zakladajúcej línie, ktorá sa skladala z pouhých 26 jedincov (12 fen a 14 psov). Tí boli vybraní pečlivou kontrolou vtedajšími chovateľmi. Takýto výber prebehol naposledy v roku 1953. Veľkou zaujímavosťou je, že do krvi kopova nebolo prikrížené žiadne iné plemeno.

Všeobecná charakteristika slovenského kopova

Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno a je veľmi múdre. Kopov je výborný poľovný durič a farbiar. Jeho stavba tela je ľahšia, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela.

Vzhľad

Štandard FCI č. 244 definuje vzhľad slovenského kopova nasledovne:

  • Sfarbenie: Vždy jednofarebný - čierny s pálením. Čierne s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku.
  • Telo: Ľahšej stavby tela, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela.
  • Hlava: Lebka je mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, so zreteľnými nadočnicovými oblúkmi a badateľným čelným vrubom. Tylo má hmatateľný hrbolček. Čelový sklon je asi 45°.
  • Nos: Vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry roztvorené, koniec nosa mierne zašpicatený.
  • Papuľa: Je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie príliš široká.
  • Pysky: Sú kratšie, neprevisnuté, priliehajúce, tenšie, so zreteľným kútikom.
  • Oči: Prejavujú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľového tvaru. Očné viečka sú vždy čierne.
  • Uši: Sú posadené poněkud nad rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené a stredne dlhé. Visia vždy zvislo dolu, na koncoch sú výrazne širšie než pri koreni a zaguľatené.
  • Plece i rameno: Kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí asi 110°.
  • Predlaktie: Smeruje rovno a je suché.
  • Zápästie a záprstie: Kratšie, záprstie taktiež kratšie, mierne sklonené.
  • Labka: Oválna, prsty dobre klenuté. Pazúry vždy čierne a silné. Vankúšiky na labkách vždy dobre vyvinuté, tmavého zbarvenia.
  • Hrudník: Široká a dobre vyplnená. Hrudník stredne hlboký, primerane široký a primerane dlhý. Plochý hrudník je hrubá chyba. Rebrá oblúkovité, šikmo nasadené.
  • Chrbát: Rovný, stredne dlhý.
  • Bedrá: Kratšie, dostatočne široké, pevné a svalnaté.
  • Brucho a slabiny: Mierne vtiahnuté.
  • Stehno: Dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté.
  • Holeň: Široká, primerane dlhá a dobre osvalená.
  • Päta: Asi 15 cm vysoká, mierne široká, zviera uhol asi 150°.
  • Priehlavok a záprstie: Dĺžka asi 8 cm, smerujú mierne dopredu a sú bez vlčích pazúrikov.
  • Chvost: Nasadený o niečo nižšie, ako je rovina chrbta, primerane silný, zbiehajúci sa do špičky a siahajúci až k pätovému kĺbu. V pokoji sa nesie zvislo a v akcii šabľovito nahor.
  • Srsť: 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbáte, krku a chvoste dlhšia. Podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch. Aj v lete musí mať podsadu.
Štandardná stavba tela slovenského kopova

Slovenského kopova radíme medzi menšie až stredné plemená, v dospelosti pes dosahuje výšku v kohútiku okolo päťdesiat cm, sučky sú celkovo drobnejšie. Váha psa sa pohybuje od pätnásť do dvadsať kíl, u sučky je to trinásť až osemnásť.

Povaha

Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý pes. Vyniká vytrvalým a hlasitým sledovaním teplé stopy až niekoľko hodín. Je to odvážny, temperamentný pes, dostatočne silný, prispôsobený pre preniknutie do lesných húštín. Dokáže niekoľko hodín hlasito sledovať čerstvú stopu. Vyniká smelosťou a vytrvalosťou. Je znášanlivý s inými psami a vhodný ako pes pre aktívnu rodinu. Kopov je vysoko inteligentný pes, ktorý rozhodne nebude poslúchať každého. Potrebuje veľa pozornosti, aktívneho pohybu a psychického aj fyzického zamestnania. Pokiaľ ho nemá, začína sa veľmi rýchlo nudiť. Veľká výhoda tohto plemena je v tom, že je vďaka jeho inteligencii schopný sa vám vo veľa veciach prispôsobiť. Pokiaľ viete, ako na to a dokážete si s takto tvrdohlavým zvieraťom poradiť, môže byť kopov absolútne bezproblémový pes.

Vzťah k deťom a domácim zvieratám

Slovenský kopov je lovecké plemeno, ktoré bolo vyšľachtené a dodnes je hojne využívané pre lov diviakov a líšiek, aj menších zvierat, napríklad zajacov a kún. Lásku k zvieratám tak pochopiteľne nemá v povahe. Ak vyrastá šteňa od útleho veku v jednej domácnosti s ďalšími domácimi zvieratami, je veľká šanca, že si na ich prítomnosť zvykne a nebude si ich všímať, aj tak by ste ho ale nikdy nemali nechať spoločne bez dozoru, u tohto psa bohužiaľ nikdy neviete, kedy sa v ňom prebudí lovecký inštinkt. Podobné je to v prípade kopova aj s deťmi. Plemeno sa hodí skôr k väčším deťom, ktoré sú schopné rešpektovať psa a príliš ho zbytočne nedráždiť, ak im vysvetlíte, ako sa k psovi majú správať.

Výchova a výcvik

S výcvikom je potrebné začať čo najskôr. Ako majitelia musíte k výchove pristupovať trpezlivo a láskavo, zároveň ale byť dôsledný a nikdy psovi neustupovať, inak sa veľmi často stáva, že sa pomaly ale iste stane nezvladateľným. Nebojte sa nechať si radiť a pýtať sa niekoho, kto má s podobnými psami skúsenosti, u kopova je nesmierne dôležité nič nezanedbať a ozaj svedomito ho viesť k poslušnosti. Najlepšie si s kopovom poradí skutočný poľovník, ktorý psovi dopraje možnosť zúčastniť sa lovu, čo je tiež účel, ku ktorému bol pôvodne vyšľachtený. Tento pes dokáže byť pri správnom vedení veľmi intuitívny a je schopný aj samostatnej práce. To všetko je dôležité preto, aby pes zostal po celý život psychicky vyrovnaný a spokojný a neprejavovali sa uňho sklony k agresivite voči človeku.

Slovenský kopov výcvik odloženie učíme sa spolu :)

Zdravie a starostlivosť

Slovenský kopov je krátkosrsté plemeno, takže nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, nepĺzne výraznejšie než iné psy, starostlivosť o jeho telo je tak celkom nenáročná. V prípade, že pes žije celoročne vonku, čo je vďaka typu hustej srsti s podsadou možné, môže začať byť viac cítiť, preto bude najskôr čas od času potrebné psa vykúpať. Plemeno je pomerne mladé, na našom území má za sebou zatiaľ niekoľko desiatok generácií, línie bývajú väčšinou bezproblémové, pre plemeno nie sú typické žiadne choroby ani dedičné genetické vady. Je potrebné ale myslieť na to, že poľovné psy sú pri výcviku a práci viac vystavené riziku nákazy chorobami či parazitmi od divokých zvierat, s ktorými prichádzajú pri naháňačkách často do bezprostredného kontaktu. Je preto nesmierne dôležité pravidelne kontrolovať srsť a všímať si, či v nej nie sú napríklad kliešte, alebo blchy či vši. Veľmi nebezpečné sú tiež choroby divokých prasiat (napr. Aujeszkyho choroba) prenášané krvou zvieraťa.

Náročnosť

Slovenský kopov nie je plemeno vhodné pre začiatočníkov a pre ľudí bez ambícií do vyššieho športu či záujmu o aktivity spojené s chovom dobytka a lovom. Pes je náročný predovšetkým na výchovu, pohyb a priestor. Je potrebné brať ohľad tiež na to, že bude pravdepodobne tráviť veľa času vonku na záhrade a nebol by určite od veci zateplený koterec s výbehom. Vzhľadom k tomu, že kopov je veľmi temperamentný pes, ktorý je takmer neustále v pohybe, je potrebné naozaj kvalitné kŕmenie a doplnky stravy, najviac sa pre tieto plemená odporúča barfová strava (kŕmenie výhradne rôznymi druhmi surového mäsa).

Použitie

Slovenský kopov sa používa predovšetkým ako poľovný pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes. Je predurčený na lov diviačej zveri, ale aj dravcov. Vynikajúci nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom. Používa sa ako strážny a poľovný pes. Prednostne sa používa na lov diviačej zveri ako durič. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Ako durič pracuje na veľkom priestore. So záujmom hlasito sleduje aj stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky, mačky. Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Vhodný je do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín.

Slovenský kopov v akcii

tags: #slovensky #kopov #pes