Toto slovenské plemeno si prešlo dlhou cestou, kým bolo oficiálne uznané. Vlastnosti slovenského kopova napokon predčili aj oficiálny titul. Slovenský kopov sa v horských územiach Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne. Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber.
Z rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti. V roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vyberali psov vhodných na chov. Organizovaný chov a ustálenie celkového typu však prebehlo až v 50. V roku 1962 vznikol Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil za cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. Nakoniec v roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Od začiatku cieľavedomého chovu v roku 1936 prešiel vývoj plemena niekoľkými etapami.
História a pôvod plemena
Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno. Dnes je im slovenský kopov veľkou odmenou. Čas ukázal, že je to pes, ktorý si zaslúži pozornosť. Výkonom neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy. Základ jeho dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, vybraných v prvej etape šľachtenia. Vtedajších 14 psov a 12 súk vytvorilo súčasnú širokú chovateľskú základňu. Ide o najrozšírenejšieho duriča u nás s výbornými vlastnosťami.
Je to odvážny pes, ktorý hlasito prenasleduje teplú stopu zveri aj v náročnom teréne niekoľko hodín. Je inteligentný, temperamentný, ostrý a vytrvalý, preto sa hodí na lov diviakov. Stavba tela je ľahšia, obdĺžnikového tvaru. Hruď má širokú, dobre vyplnenú. Hrudník má byť stredne hlboký, primerane široký a primerane dlhý. Ak je plochý, je to hrubá chyba. Plece i rameno sú kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Stehno je dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Labky sú oválne, pazúry čierne a silné. Vankúšiky na labkách sú vždy tmavého sfarbenia. Nos je vždy čiernej farby, koniec nosa mierne zašpicatený. Papuľa je rovná, primerane dlhá a nie príliš široká. Oči mandľového tvaru prezrádzajú temperament a odvahu.
Slovenský kopov sa vyznačuje silným loveckým pudom a živým temperamentom. Hovoríme o veľmi temperamentných, vytrvalých a rýchlych psoch, ktoré by využitie určite našli aj v oblasti najrôznejších psích športov. Pre svojho pána je kopov výborným pomocníkom, je mu oddaný tak pri poľovačke ako aj pri oddychu. Je to pes jedného pána, dokáže byť agresívny a obranný, ak ide o jeho obranu, a ak je k tomu vyprovokovaný. K ostatným členom rodiny sa správa priateľsky a prítulne, k cudzím nedôverčivo. Je dobrý strážca a návštevu vždy hlasito oznámi.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký, ľahko stavěný honič s obdĺžnikovým telom, čiernou srsťou a výrazným pálením. Telo má ľahšiu stavbu, ale vždy pevnú kostru. Sfarbenie je vždy jednofarebné - čierne s pálením od hrdzavo-červeného až po mahagónový na končatinách. Hlava je obdĺžnikového tvaru, s nadočnicovými oblúkmi a výrazným tylovým vrubom. Oči sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľového tvaru a vyžarujú živosť a odvahu. Uši sú visace a priliehavé, s mierne zaoblenými koncami a strednou dĺžkou. Plece i rameno sú kratšie, ramenný uhol okolo 110°. Hruď je široká a dobre vyplnená, hrudník stredne hlboký. Chrbát je rovnobežný a stredne dlhý. Chvost je nasadený pod líniou chrbta, siahajúci po päty; v idle stojí zvislo, v pracenom postoji šabľovito hore. Srsť je 2-5 cm dlhá, na chrbte, krku a chvoste dlhšia; podsada hustá najmä v zime. Výška v kohútiku: psy 45-50 cm, sučky 40-45 cm. Váha psa 15-20 kg, sučky 13-18 kg.
Je to malé až stredné plemeno, ktoré v dospelosti pôsobí hladko, hoci má výraznú kostru a pevný rám. Priemer exteriéru dopĺňa typická čierna s pálením na končatinách a iných oblastiach tela.
Povaha a temperamentu
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý pes. Má vysoký orientačný zmysel a výborný čuch, dokáže vytrvalo sledovať teplú stopu celé hodiny a ľahko ju nahlásiť. Je rozhodne odvážny, vytrvalý a nezávislý, s lojálnym vzťahom k majiteľovi. K rodine je milý a prítulný, k cudzincom rezervovaný. Je vhodný ako spoločník v aktívnej rodine a zároveň dobrý strážca. Potrebuje veľa pozornosti, aktivitu a psychické aj fyzické zamestnanie; ak mu ju neposkytnete, rýchlo sa nudí. So svojím pánom sa vie prispôsobiť v mnohých situáciách a dokáže byť veľmi spoľahlivý, pokiaľ je pod vedením majiteľa. Kopov je psom jedného pána, no zároveň potrebuje kontakt so svojimi ľuďmi a má v sebe určité rezervy voči cudzím.
Výchova, výcvik a socializácia
Výchova musí začať čo najskôr. Je potrebné prístupiť k výcviku trpezlivo a láskavo, zároveň dôsledne a bez ustúpenia, inak môže z kopova vyrásť nezvládnateľný pes. Najlepšie výsledky sú pri vedení skúseným poľovníkom, ktorý psovi dopraje možnosť zúčastniť sa lovu. Pes dokáže byť veľmi intuitívny a samostatný, čo je dôležité pre jeho prácu na veľkom území a pri dohľadávaní postrelenej zveri. Výcvik musí byť založený na spravodlivom a pevnom vedení, bez násilia.
Slovenský kopov výcvik často zahŕňa duričské skúšky a farbiarske skúšky, s potenciálom rôznych ďalších skúšok malých plemien, lesných skúšok a všestranných skúšok malých plemien. Výchova je nevyhnutná pre udržanie vyváženej povahy a predchádzanie agresívnym prejavom voči ľuďom.
Zdravie a starostlivosť
Slovenský kopov je krátkosrsté plemeno s nenáročnou starostlivosťou. Nepĺzne výrazne; ak pes žije vonku, srsť bude vyžadovať občasné kúpele a pravidelné čistenie, najmä počas línania. Dôležitá je starostlivosť o srsť, uši a zuby. Uši treba pravidelne kontrolovať a čistiť, pretože previsnuté uši sú náchylné na zápaly. Kľúčové je tiež sledovať zdravotný stav pohybového aparátu a doplniť výživu o kĺbovú výživu vzhľadom na predispozície k dyspláziám. Nie sú bežné dedičné genetické vady, no poľovné psy sú vystavené riziku infekcií či parazitov od divokých zvierat a je potrebná pravidelná kontrola srsti a kože.
Náročnosť tejto rasy spočíva v tom, že nie je vhodná pre začiatočníkov. Pes vyžaduje dlhé prechádzky, veľa priestoru a kvalitné krmivo; vhodný je BARF alebo kvalitné granuly s vysokým obsahom mäsa. Pri pracovnom nároku je potrebné zabezpečiť dostatok fyzickej aj psychickej stimulácie, aby zostal vyrovnaný a šťastný.
Starostlivosť a každodenný režim
Slovenský kopov je aktívny, rád sa pohybuje a potrebuje dlhé prechádzky a zamestnanie. Celoročné ubytovanie vonku je možné len s vyhrievanou búdou a ochranou proti nepriaznivému počasiu. Kartáčovanie 1-2× týždenne (často v období línania) pomáha pri údržbe srsť a stimuluje prekrvenie kože. Kontrola pazúrov, očí a chrupu by mala byť súčasťou bežnej starostlivosti. Pri práci s kopovom odporúčame pravidelnú veterinárnu starostlivosť a dohľad nad kontaktom s vonkajšími parazitmi, najmä v lete.
Použitie a využitie
Hlavné využitie Slovenského kopova je v poľovníctve na diviačiu zver, kde sa vynikajúco osvedčuje vďaka vynikajúcemu čuchu a vytrvalosti. Okrem poľovníctva sa uplatňuje aj ako strážny pes. Je vhodný na individuálny aj spoločný lov, dokáže prehľadávať malé aj veľké húštiny a pracovať na otvorenom priestranstve. Výcvik a vedenie v ťažších terénoch sú kľúčové pre úspešné zvládanie práce duriča.
Dokumentácia a status plemena
Zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začali od roku 1940. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako samostatné plemeno. Základ dnešného chovu vychádza zo 26 jedincov, vybraných na prvom stage šľachtenia. Prvé významné medzníky zahŕňajú aj zákazy kríženia s inými plemenami (1770) a postupné konsolidovanie exteriéru a pracovných vlastností počas 20. storočia. Klub chovateľov duričov vznikol v roku 1962, pričom v roku 1988 vznikol samostatný klub Slovenského kopova pri Slovenskom poľovníckom zväze. Dnes existuje medzinárodný kontext, pričom plemeno sa uplatňuje aj v zahraničí a získava si priaznivcov v rôznych krajinách.
Rysy exteriéru a štandard
Podľa štandardu FCI č. 244 má Slovenský kopov vždy jednofarebné sfarbenie - čierne s pálením, ktoré sa vyskytuje na pyskoch, nad očami, na vnútornej strane uší, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Hlava je obdĺžnikového tvaru s výraznou tylovou hrbolkou. Oči sú mandľového tvaru, tmavé a hlbšie uložené; uši visia a sú priliehavé. Plece a rameno sú krátke a svalnaté; ramenný uhol približne 110°. Hrudník je široký a dobre vyplnený; brucho mierne vtiahnuté. Chrbát je stredne dlhý, bedrá kratšie a pevné. Chvost je nasadený nížšie ako rovina chrbta a vedie sa špičkou, dosahuje po päty. Srsť je 2-5 cm dlhá, hustá s podsadou, najviac na chrbte, krku a chvoste. Výška v kohútiku: psy 45-50 cm, suky 40-45 cm; hmotnosť 15-20 kg (psi), 13-18 kg (suky).
Hodnota plemena dnes
Slovenský kopov zostáva jedinečným národným poľovníckym plemenom Slovenska a jedným z najznámejších duričov v strednej Európe. Jeho charakter, inteligenčne aj fyzické schopnosti ho robia spoľahlivým partnerom pre skúseného poľovníka a zároveň verným rodinným spoločníkom, ak je správne vedený a zamestnaný. Dedikácia chovateľov a kontinuita v chove vedú k udržaniu vysokých štandardov exteriéru aj pracovných vlastností.
Top 10 zaujímavostí o Slovenskom kopovi
- Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska.
- Historický vývoj plemena zahŕňa postupné zrýchlenie procesu šľachtenia od 1936 až po uznanie FCI v roku 1963.
- Výchova je dôležitá už od útleho veku; násilie a tvrdý výcvik nie sú vhodné.
- Exteriér kopova je definovaný štandardom FCI č. 244: čierne s pálením, obdĺžnikový rámec tela, a silná kostra.
- Pes je temperamentný, vytrvalý a ochotný spolupracovať s majiteľom, ale je psom jedného pána.
- Najvhodnejšie uplatnenie: lov diviačej zveri a dohľadávanie postrelenej zveri, s výborným čuchom a vytrvalým sledovaním stopy.
- Historia plemena začína raným výskumom v 17.-18. storočí a súvisí s ochranou čistoty rasy.
- Prvé zápisy do plemennej knihy a rodokmeňov začali v roku 1940; Zápis do plemennej knihy uznaný v roku 1963.
- Nízky stav po druhej svetovej vojne podnietil opätovné budovanie chovu po vojne.
- Genetický základ plemena je dôležitý a šľachtiteľské úsilie sa sústreďuje na zachovanie diverzity populácie.
