Slovenský kopov krížený s jazvečíkom: povaha a vlastnosti

Slovenský kopov je v Česku pomerne málo známy, zatiaľ čo na Slovensku je už roky považovaný za národné plemeno. Tento ušľachtilý pes má vznešený pôvod, tvrdú hlavu, neohrozeného ducha a nekonečnú energiu, ktorou vás proste musí uchvátiť. Navzdory jeho všestrannosti sa však zďaleka nehodí pre každého. Pýtate sa prečo ?

I. Povaha slovenského kopova

Slovenský kopov je temperamentný pes s výrazne vyvinutým orientačným zmyslom a skvelým čuchom. Jedna z jeho najvýraznejších čŕt je hlasitosť na stope a odvaha, vďaka čomu je vhodný najmä pre poľovníctvo. Pes potrebuje veľa vašej pozornosti, aktívneho pohybu a psychického aj fyzického zamestnania, lebo v prípade, že ho nemá, sa začína veľmi rýchlo nudiť. Veľká výhoda tohto plemena je v tom, že je vďaka jeho inteligencii schopný sa vám vo veľa veciach prispôsobiť. Pokiaľ viete, ako na to a dokážete si s takto tvrdohlavým zvieraťom poradiť, môže byť kopov absolútne bezproblémový pes, ktorý zvládne aj spolužitie s deťmi či ďalšími zvieratami v jednej domácnosti.

V spoločenskej komunikácii je kopov odvážny, lojálny a pri správnom vedení zhovievavý voči rodine. Avšak je tiež autonómny a potrebuje jasné hranice a dôsledný prístup k výcviku. Mnohí chovatelia zdôrazňujú, že pes nemusí byť poslušný každému, pretože výcvik je pre neho dôležitý a vyžaduje trpezlivosť a konzistenciu.

II. Vzhľad

Prvé, čo nás pri pohľade na kopova zaujme, sú oči, ktoré bývajú živé a výrazné. Uši sú stredne dlhé, posadené nízko po stranách hlavy, visí dolu a konce sú širšie než pri koreni. Hlava je primerane veľká k telu, ktorá je kratšia, dobre osvalená, zvlášť v oblasti bedier a zadných nôh. Srsť je krátka a hrubá, pevne prilieha k telu a psa chráni pred nepriaznivými vplyvmi. Plemeno má silnú kostru, je podsadité a húževnaté. Výška dospelého psa v kohútiku je okolo 50 cm, sučky sú drobnejšie. Váha psa sa pohybuje okolo 15-20 kg, u sučky 13-18 kg. Kopov je čierny s pálením a pripomína dobermana, no je menší a robustnejší.

III. Vzťah k deťom a domácim zvieratám

Slovenský kopov je lovecké plemeno, ktoré potrebovalo vychádzať so zvieratami a deťmi opatrne. S deťmi býva väčšinou priateľský, avšak pri nesprávnom správaní dieťaťa alebo dráždení zvieraťa môže vzniknúť napätie. Pri výchove šteňaťa treba zabezpečiť, aby bolo v kontakte s ďalšími domácimi zvieratami už od útleho veku a aby sa vôbec nevyrástlo do nadmerných agresívnych reakcií. Je potrebné prísne dohliadať na správanie v domácnosti a nechať psa naučiť sa, že deti sú súčasťou rodiny, no nie hračkou.

IV. Výchova a výcvik

Kopov je veľmi inteligentný, no nie vždy poslušný. S výcvikom je potrebné začať čo najskôr a pristupovať k nemu trpezlivo a láskavo, zároveň ale dôsledne a nikdy psovi neustupovať, inak sa stáva nezvladateľným. Najlepšie si s kopovom poradí skutočný poľovník, ktorý psovi dopraje možnosť zúčastniť sa lovu. Pes dokáže byť veľmi intuitívny a je schopný aj samostatnej práce. Výcvik zahŕňa vedenie na remeni, správanie na stanovišti, posliedky a odloženie. V prípade lovu je dôležité poznať revír a typ zveri. Dôraz je klásť na jeho vrodené povahové vlastnosti a správne formovať ich pre praktické využitie. Pri spoločných poľovačkách je pes nenahraditeľným spoločníkom pre svoje vrodené vlastnosti: vytrvalosť, odvahu, fyzickú zdatnosť a hlasitosť na stope.

V. Zdravie a starostlivosť

Slovenský kopov je krátkosrsté plemeno, ktoré nevyžaduje zvláštnu starostlivosť a nepĺzne výraznejšie než iné psy. Padajúce miesta v exteriéri nie sú typické a starostlivosť o telo je relatívne nenáročná. Plemeno je pomerne mladé a zväčša bez závažných chorôb či dedičných vád. Ako lovecké psy bývajú vystavené riziku nákazy chorobami či parazitmi od divokých zvierat, preto je dôležité pravidelne kontrolovať srsť a vyhľadávať kliešte, blchy alebo vši. Majú riziko Aujeszkyho choroby prenášané krvou zvierat.

VI. Náročnosť

Slovenský kopov nie je plemeno pre začiatočníkov. Je náročný na výchovu, pohyb a priestor. Môže tráviť veľa času vonku na záhrade a vyžaduje kvalitné kŕmenie a doplnky stravy, pričom sa odporúča barfová strava (živá strava). Je potrebné mať priestor pre jeho energiu a zabezpečiť mu dostatok mentálnej stimulácie a fyzickej aktivity.

VII. História

Na Slovensku ide o národné plemeno. Pôvod siaha do prelomu 17. a 18. storočia, kedy sa predkovia kopovov používali na lov zveri v horských oblastiach. Štandard plemena bol ustálený v roku 1915 a výška bola znížená na 50 cm kvôli lovu zveri. Prvá plemenná kniha vznikla v roku 1940 a FCI uznala plemeno v roku 1963. Kopov bol vyšľachtený ako univerzálny durič a stopár s výborným nosom, s veľkou odvahou a vytrvalosťou.

Kríženie s jazvečíkom a inými plemenami je diskutované v kontexte možného vzniknutia nových foriem duričov, ktoré by vyhovovali menším revírom a súčasným potrebám poľovníckeho práva. Pokiaľ sa zvažuje nová forma nízkonohého duriča, korešponduje to s potrebou širšieho praktického využitia v podhorských a horských revíroch a rovinách, kde sa v poslednom čase zmenšuje veľkosť revírov a zmeny hraníc.

Praktické poznámky a tipy

• Výchova a socializácia sú kľúčové pre to, aby kopov zostal vyrovnaný a bez agresívnych sklonností.
• Pri výbere šteniatka hľadajte chovateľské stanice s PP a overenými rodičmi s úspešnými skúškami.
• Predpokladá sa, že kopov dokáže pracovať aj v individuálnom i spoločnom love, no vždy je potrebný správny výcvik a dohliadanie.
• Pri práci na stope je dôležitá trpezlivá, systematická a dôsledná práca - hlavne pri durení.

Tabuľka porovnania: slovenský kopov vs. jazvečík (kríženec)

Ak uvažujete o kúpe slovenského kopova alebo o kríženom potešení s jazvečíkom, dôležité je vybrať si zodpovednú chovateľskú stanicu a mať jasný plán výchovy a športovej aktivity. Kopov si vyžaduje aktívny a dôsledný prístup majiteľa, no odmení sa jeho lojálnosťou, odvahou a výnimočným nosom.

tags: #slovensky #kopov #krizeny #s #jazvecikom