Toto slovenské plemeno si prešlo dlhou cestou, kým bolo oficiálne uznané. Vlastnosti slovenského kopova napokon predčili aj oficiálny titul. Slovenský kopov sa v horských územiach Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne. Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. Z rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti. V roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vyberali psov vhodných na chov. Organizovaný chov a ustálenie celkového typu však prebehlo až v 50.
V roku 1962 vznikol Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil za cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. Nakoniec v roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Od začiatku cieľavedomého chovu v roku 1936 prešiel vývoj plemena niekoľkými etapami. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno. Dnes je im slovenský kopov veľkou odmenou. Čas ukázal, že je to pes, ktorý si zaslúži pozornosť. Výkonom neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy. Základ jeho dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, vybraných v prvej etape šľachtenia. Vtedajších 14 psov a 12 súk vytvorilo súčasnú širokú chovateľskú základňu. Ide o najrozšírenejšieho duriča u nás s výbornými vlastnosťami.
Je to odvážny pes, ktorý hlasito prenasleduje teplú stopu zveri aj v náročnom teréne niekoľko hodín. Je inteligentný, temperamentný, ostrý a vytrvalý, preto sa hodí na lov diviakov. Stavba tela je ľahšia, obdĺžnikového tvaru. Hruď má širokú, dobre vyplnenú. Hrudník má byť stredne hlboký, primerane široký a primerane dlhý. Ak je plochý, je to hrubá chyba. Plece i rameno sú kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Stehno je dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Labky sú oválne, pazúry čierne a silné. Vankúšiky na labkách sú vždy tmavého sfarbenia. Nos je vždy čiernej farby, primerane veľký, koniec nosa mierne zašpicatený. Papuľa je rovná, primerane dlhá a nie príliš široká. Pysky sú kratšie, neprevisnuté, priliehajúce, tenšie so zreteľným kohútikom. Oči má hlbšie vsadené a tmavé, očné viečka sú vždy čierne. Oči mandľového tvaru prezrádzajú temperament a odvahu.
Povaha a temperament
Slovenský kopov sa vyznačuje silným loveckým pudom a živým temperamentom. Hovoríme o veľmi temperamentných, vytrvalých a rýchlych psoch, ktoré by využitie určite našli aj v oblasti najrôznejších psích športov. Pre svojho pánoa kopov je výborným pomocníkom, je mu oddaný tak pri poľovačke ako aj pri oddychu. Je to pes jedného pána, dokáže byť agresívny a obranársky, ak ide o jeho obranu, a ak je k tomu vyprovokovaný. K ostatným členom rodiny sa správa priateľsky a prítulne, k cudzím nedôverčivo. Je dobrý strážca a návštevu vždy hlasito oznámi. Vďaka oddanosti svojmu pánovi sa kopovy môžu uplatniť ako vodiace psy, ak sú k tomu vedené od útleho veku. Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom. K prejavom detí býva pomerne tolerantný. Zvieratá, ktoré s kopovom žijú od malička, prijíma dobre a ochraňuje ich pred cudzími.
Výchova, výcvik a správna starostlivosť
Slovenského kopova treba vychovávať už od útleho veku. Násilie, tvrdý výcvik a neprimerané tresty nie sú vhodné. Výchova musí byť láskyplná, ale dôsledná a spravodlivá. Ak sa výcvik nedarí, musí sa prerušiť. Chyba potom nie je u psa, ale u majiteľa. Tento pes potrebuje veľa priestoru a predovšetkým pohyb a zamestnanie, inak má z nudy deštruktívne sklony. Ak chcete držať slovenského kopova v byte, musíme mu urobiť útulný a pohodlný brloh, kde nebude nikomu prekážať a bude mať svoje súkromie. Pozitívom chovania psa v byte je jeho každodenný kontakt so svojim pánom, čo sa prejaví v spolužíití v revíri. Na vidieku by mal mať pes svoj koterec, ktorý by mal chránený pred nepriaznivým počasím.
Preskúšania odvahy prebiehajú vo vybraných oplôtkoch po dobu 10 minút a môžu sa opakovať 2x. Pre získanie chovnosti musí každý jedinec absolvovať DNA test. DNA vzorky odoberá poradca chovu pri bonitácií z výkonu. Absolvovať bonitáciu z exteriéru môžu jedince staršie ako 12 mesiacov. Akékoľvek mechanické chyby aj potvrdené veterinárom sú neprípustné do chovu. Na výstave by sa nemal chovať bojazlivo; šteňa musí už od útleho veku zvládať kludnú chôdzu na ľavú nohu. Krmivo musí obsahovať všetky potrebné živiny, vitamíny a minerálne látky. Či už BARF alebo granuly, kvalita potravy ovplyvňuje kondíciu a zdravie. Slovenský kopov je možné vystavovať s výcvikom, avšak treba začať už od šteňaťa a dbať na trpezlivosť a dôslednosť.
Zdravie a starostlivosť
Slovenský kopov je zdravé plemeno, ktoré nemáva výrazné predispozície k ochoreniam. Počas života ho môžu postihnúť problémy s pohybovým aparátom, predovšetkým dysplázia lakťového a bedrového kĺbu. Uši je potrebné pravidelne čistiť a kontrolovať zápaly. U starších jedincov boli popísané nádorové ochorenia mäkkých tkanív. Pri práci kopova môžu hroziť poranenia a kontakt s kliešťami, preto je potrebné pravidelné prehliadky srsti a používanie vhodnej ochrany voči parazitom. Pri kŕmení je dôležité zohľadniť intenzitu práce a vek psa, a zvážiť BARF alebo kvalitné granule s vysokým podielom mäsa.
História a pôvod
Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Pôvod plemena je úzko spätý s horským prostredím a potrebou spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre lovenie zveri. Pôvod tohto plemena nie je úplne istý; predpokladá sa kríženie rôznych európskych honičov, ktoré boli dovezené do oblasti dnešného Slovenska. Oficiálne uznanie FCI prišlo v roku 1963 a štandard plemena je určený štandardom č. 244. Prvé chovatelské prehliadky a zápisy do plemennej knihy sa začali už okolo roku 1940.
Využitie a vhodnosť pre rodiny
Kopov sa používa predovšetkým ako poľovnícky pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes a dohľadávač poľovnej zveri. Má výborný čuch, dokáže pracovať na veľkom priestore a je vhodný do podhorských a horských revírov, ako aj do rovín. So svojim pánom je lojálny a ochranársky, k cudzincom je rezervovaný. Vhodný je do aktívnej rodiny, ktorá zvládne jeho náročný výcvik a zabezpečí dostatočnú fyzickú a mentálnu stimuláciu.
Starostlivosť o srsť a staršie tipy
Starostlivosť o srsť slovenského kopova je pomerne jednoduchá. Srsť je 2-5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá; na chrbte a chvoste je dlhšia. Podsada je hustá a potreba lniť pretrváva aj v lete. Môžeme ju česať 1-2× do týždňa, v období pĺznutia častejšie. Okolie očí je vhodné denne zbavovať karpín, prípadne použiť čistiace prostriedky. Psi potrebujú pravidelné prechádzky, pohyb a kontakt so svojím pánom. Celoročné ubytovanie vonku je možné s vyhrievanou búdou a ochranou proti počasiu. Pri práci v lese je dôležité kontrolovať pazúriky, kliešte a prípadné poranenia.
Podstatné údaje v súhrne
- Výška v kohútiku: psy 45-50 cm; suky 40-45 cm
- Hmotnosť: psy 15-20 kg; suky 13-18 kg
- Chovanie: inteligentný, temperametný, vytrvalý, odvážny
- Exteriér: obdĺžnikový rámec tela, čierna s pálením, srsť 2-5 cm
- Využitie: durič na diviačiu, dohľadávanie, strážny pes
- Chov: bonitácia, DNA test, exteriérová skúška; pes jedným pánom
Top zaujímavosti o plemennej kresbe
Slovenský kopov je jedinečné národné plemeno Slovenska. Má silný čuch a neúnavnú stopu, čo ho predurčuje na prácu v náročnom horskom teréne. Napriek elegantnému a nenápadnému vzhľadu je húževnatý a odvážny pes, ktorý sa nebojí postaviť ani diviakovi. História a špecifiká plemena sú úzko späté s poľovníckymi tradíciami a regiónom.
Najdôležitejšie poznámky
Pri výbere slovenského kopova je potrebné zvážiť čas a energiu investovanú do výchovy, pohybu a priestoru. Plemeno si vyžaduje pevného a skúseného majiteľa, ktorý dokáže psovi poskytnúť jasné hranice a vodcovstvo. V prípade správneho vedenia sa kopov stáva spoľahlivým lovcom, ochrancom a verným spoločníkom.