Toto slovenské plemeno si prešlo dlhou cestou, kým bolo oficiálne uznané. Vlastnosti slovenského kopova napokon predčili aj oficiálny titul. Slovenský kopov sa v horských územiach Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne. Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. Z rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti. V roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vyberali psov vhodných na chov. Organizovaný chov a ustálenie celkového typu však prebehlo až v 50. V roku 1962 vznikol Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil za cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. Nakoniec v roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
História a pôvod plemena
Prvé šľachtiteľské etapy začali už v 30. rokoch 20. storočia, kedy prví šľachtitelia čelili nepochopeniu až odmietaniu zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno. Dnes je slovenský kopov veľkou odmenou. Čas ukázal, že je to pes, ktorý si zaslúži pozornosť. Výkonom neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy. Základ dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, vybraných v prvej etape šľachtenia. Vtedajších 14 psov a 12 súk vytvorilo súčasnú širokú chovateľskú základňu. Je to odvážny pes, ktorý hlasito prenasleduje teplú stopu zveri aj v náročnom teréne niekoľko hodín. Je inteligentný, temperamentný, ostrý a vytrvalý, preto sa hodí na lov diviakov.
Prvá plemenná kniha slovenských kopovov bola založená roku 1940, plemeno bolo oficiálne uznané FCI až o 23 rokov neskôr. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší než dnes, čo mu pomáhalo prenikať ťažkým horským terénom. Na začiatku šľachtenia bola snaha ustáliť značnú variabilitu psov; postupne sa začala dostávať do čoraz konkrétnejšej podoby. Výška v kohútiku sa znižovala na 50 cm pre naháňanie zveri. V rokoch druhej svetovej vojny a po nej boli nízke stavy zveri a prehľadného chovu sa snažili zabrániť preháňaniu.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký, ľahko stavěný honič s obdĺžnikovým telom, čiernou srsťou a výrazným pálením. Telo je ľahšej konštrukcie, ale s pevnou kostrou a pretiahnutým obdĺžnikovým rámcom. Má hlavu s jemne klenutou čeľusťou, nos čiernej farby a hlbšie vsadené oči mandľového tvaru s čiernymi viečkami. Uši sú priliehavé, stredne dlhé a zaoblené na koncoch. Krk je svalnatý a krátky, chrbát rovný a stredne dlhý, hrudník primerane hlboký a široký. Chvost sa v pokoji nosí zvisle, v akcii šabľovito hore. Srsť je dlhá 2-5 cm, podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch, a vždy jednofarebná - čierna s pálením. Výška v kohútiku pre psy: 45-50 cm; suky: 40-45 cm; hmotnosť 15-20 kg.
Povaha a temperament
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý s výrazným loveckým pudom a živým temperamentom. Vytrvalý a neúnavný pes, ktorý hlasito prenasleduje stopy a dokáže sledovať teplú stopu aj niekoľko hodín. Je lojálny svojmu pánovi, ku rodine milý a prítulný, no voči cudzím ľuďom rezervovaný. Je dobrý strážca a môže byť agresívny a obranársky, ak ide o obranu a je k tomu vyprovokovaný. Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom, prijíma aj zvieratá, ktoré s ním žijú od malička.
Je veľmi aktívny a potrebuje veľa pohybu, fyzickej aj mentálnej stimulácie. Výcvik vyžaduje dôsledný a láskavý prístup; násilie a tvrdé tresty nie sú vhodné. K deťom býva tolerantný, no s cudzími ľuďmi býva ostražitý. K cudzím psom býva často nevyrovnaný, čo treba zohľadniť pri spoločnom bývaní. Výchova a výcvik musia začať čo najskôr, najlepšie vedený skúseným poľovníkom, ktorý psovi dopraje možnosť zúčastniť sa lovu.
Použitie a využitie v praxi
Kopov sa používa hlavne ako poľovný durič na diviačiu zver, ako aj ako farbiar. Výborný nos predurčuje na dohľadávanie raticovej zveri. Je vhodný do podhorských a horských revírov, ale aj do rovinatých oblastí. Môže pracovať samostatne aj v spoločnosti poľovníckeho kolektívu. Je vhodný do aktívnej rodiny a je znášanlivý s inými psami.
Starostlivosť a výživa: srsť slovenského kopova je relatívne ľahká na údržbu, pravidelné česanie 1-2× týždenne, častejšie počas línania. Uši a oči si vyžadujú pravidelnú kontrolu a čistenie. Pes potrebuje dostatok priestoru a pohybu, pri bývaní v byte je potrebný pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu a kvalitné kŕmenie (preferované je vyvážené krmivo alebo BARF s naštudovaným zložením). Zdravie: predispozície k problémom s pohybovým aparátom (dysplázia lakťového a bedrového kĺbu) sú možné, preto je vhodná kĺbová výživa a pravidelné prehliadky u veterinára. Starostlivosť o zuby a chrup je tiež dôležitá a odporúča sa pravidelná kontrola v veterinárnych zariadeniach.
História chovu a oficiálne uznanie
Na Slovensku vznikol slovenský kopov ako samostatné plemeno medzi prvými úspešnými pokusmi o kontrolovaný chov v Banskej Bystrici roku 1936. Prvá chovateľská prehliadka a výber vhodných jedincov na chov sa konali v tom istom meste; postupne v 50. rokoch prebehlo ustálenie celkového typu a v roku 1963 bola slovenská kopov uznaná FCI ako durič. Základ dnešného chovu tvorí 26 jedincov, z ktorých 14 psov a 12 suč vytvorili súčasnú chovateľskú základňu. História plemena odráža proces vyraďovania nevhodných znakov a sústredenie na charakteristické vlastnosti vhodné pre poľovníctvo v horských podmienkach Slovenska.
Starostlivosť a praktické tipy
- Pes potrebuje veľa priestoru a pravidelný pohyb; ideálny je dlhý beh a pracovné aktivity.
- V byte je dôležitý pravidelný kontakt s pánom a zamestnávanie psa, aby sa predišlo deštruktívnemu správaniu z nudy.
- Prechádzky by mali byť dlhé, s občasnými samozrejmými náplňami a očistou zmyslov - čuchu, sluchu, zraku.
- V chove je kľúčová genetická diverzita; je potrebné zachovať široký genetický fond a vyhýbať sa priveľkému zúženiu populácie.
Tabuľka: Základné rozmery a charakteristiky
| Caracteristika | Hodnota |
|---|---|
| Výška v kohútiku (psy) | 45-50 cm |
| Výška v kohútiku (suk) | 40-45 cm |
| Hmotnosť | 15-20 kg |
| Srsť | krátka, 2-5 cm, čierna s pálením |
| Podsada | hustá, v zime aj v lete |
- Slovenský kopov je jediné národné plemeno loveckého psa uznané SR a známe pre výnimočný čuch a vytrvalosť.
- Je to plemeno s bohatou históriou a pevnou finalitou v horských revíroch Slovenska.
- Vďaka svojmu temperamentnému prejavu a spoľahlivosti je cenený ako poľovný durič a strážny pes.
Prečo existuje toľko rôznych druhov psov? - Kathleen Morrill Pirovich
tags: #slovensky #kopov #kolarovice