Návrh na uznanie slovenského hrubosrstého stavača bol predložený na rokovaní valného zhromaždenia FCI 6. a 7. júna 1983 v Madride a ešte v prvý deň tohto podujatia o 18.05 európskeho času bol uznaný a schválený i jeho štandard (č.320). Aj napriek prívlastku, ktorým sa toto plemeno hrdí - “národné“, sa od obdobia jeho uznania nestalo na Slovensku príliš známym. Slovenský hrubosrstý stavač právom patrí medzi klenoty našej kynológie.
Na rozdiel od slovenského kopova a čuvača, to nie je naše autonómne plemeno, ale je výsledkom medziplemenného kríženia a snahy našich chovateľov vyšľachtiť plemeno, ktoré by spĺňalo ich kritériá vo výkonnosti a správnej povahe. Slovenský hrubosrstý stavač je pes stredne veľkej kostry, ušľachtilých tvarov a krásneho sivastého zafarbenia s tvrdšou, hustou a priliehajúcou srsťou. Plemeno vzniklo medziplemenným krížením weimarského a hrubosrstých stavačov.
Pôvod a možnosti využitia
Pôvodne bolo plemeno šľachtené pre potreby slovenského poľovníka, avšak aj vďaka svojej srdečnej povahe a dobrému charakteru je považovaný za veľmi adaptabilného psa. Je ľahko cvičiteľný, povahu má vyrovnanú bez prejavov plachosti, bojazlivosti a agresivity. Vynikajúco vychádza s deťmi a dnes je považovaný za ideálneho spoločníka do rodiny, ale i pre poľovníka.
Je využívaný v poľovníctve, v služobnej kynológii, v športovej kynológii, aj ako spoločenský pes. Začiatky šľachtenia slovenského hrubosrstého stavača siahajú až do štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa vo vrhoch českých fúzačov objavili strieborno-sivé šteňatá a pán Koloman Slimák mal zámer ich využiť na vybudovanie populácie hrubosrstého weimarského stavača.
Proces šľachtenia a zloženie genetiky
V procese šľachtenia sa okrem weimarského stavača využili viaceré hrubosrsté plemená stavačov, ako nemecký drôtosrstý stavač, pudel pointer alebo v nedávnej minulosti aj korthalsov grifón. Pri šľachtení slovenského hrubosrstého stavača bolo cieľom vytvoriť plemeno vhodné pre spoločné poľovačky na drobnú zver, stavača poslušného s vrodeným kratším hľadaním, zároveň stavača vynikajúceho v prinášaní, v práci na stope, vo vode a ostrosti na škodnú zver.
Weimarský stavač je výborný stopár, výborne pracuje na vode a je rodený prinášač, má vlastnosti ideálneho psa na spoločné poľovačky. Slováci sa usilovali dosiahnuť psa s čo najväčším množstvom vrodených vlastností pre všestranné použitie a s čo najmenším výcvikom.
Ako výsledok vzniklo plemeno podobné weimarskému stavačovi s hrubým osrstením, z čoho vyplýva genetická pestrosť v vzhľade srsti a sfarbenia. Genetická rozmanitosť použitých plemien sa odzrkadľuje v potomstve a najčastejšie vo vzhľade osrstenia a v sfarbení. Preto sa môže občas zdať, že sa jedinci od seba odlišujú.
Je dôležité, že srsť má byť hrubá, nie drôtosrstá, a preto sa na dotyk odlišuje od mnohých iných podobných plemien. Výrazne regenerovať srsť z pohľadu genetiky je možné a pri väčšej populácii by bolo možné viac sprísňovať štandard.
Opis vzhľadu a exteriéru
Poidplemenie sa vyznačuje stredne veľkou až väčšou konstitúciou, s ušľachtilými tvarmi a sivastým zafarbením, s tvrdou, hustou a priliehajúcou srsťou. Dĺžka krycej srsťi má byť asi 4 cm. Typické sú dlhšie srsťi na papuli a pyskoch, ktoré vytvárajú tzv. fúz, doplnený obočím a charakteristickým výrazom plemena.
Hlava je obdĺžnikovitého tvaru, lebka s nadočnicovými oblúkmi a výraznou čelnou brázdou. Papuľa je dostatočne hlboká, sánka silno vyvinutá a chrup dobre vyvinutý. Oči sú mandľového tvaru, jantárovej farby, s výhľadom inteligentným a výrazným; u šteniat sú oči blankytné. Uši sú primerane dlhé, nasadené nad rovinu oka. Krk stredne dlhý; chrbát pevný a rovný; kohútik výrazný; bedrové kĺby pevné. Hrudník hlboký a široký, brucho mierne vtiahnuté. Chvost stredne silný, v pokoji nesený zvisle, v pohybe vodorovne; srsť na chvoste dobre osrstená. Labky klenuté, s tmavšími vankúšikmi, s dlhšími strednými prstami na lyžicovito sformovanú labkou.
Srsť je hrubá, hustá a priliehajúca k telu; krycia srsť 2-4 cm, podsada hustá a odpudzujúca vodu. Na spodnej časti papule a pyskov srsť dlhšia a mäkšia a vytvára tzv. fúz. Obočie hrubšie a výraznejšie, srsť smeruje šikmo hore. Ostatné časti hlavy pokrýva kratšia hrubá srsť, ucho srsť krátka a mäkká. Spodné partie končatín a brucha môžu byť pokryté kratšou srsťou. Biela pigmentácia na končatinách a predhrudí povolená, beloš môže doplniť sivé zafarbenie.
Hlavné charakteristiky a povaha
Slovenský hrubosrstý stavač je plemeno so silným, odvážnym a ostrým pohľadom na zver, no napriek ostrosti je ľahko zvládnuteľný a poslušný. Má vrodené vlastnosti pre všestranné použitie, najmä pre prinášanie, prácu na stope a vo vode. Je vyrovnaný, bez plachosti, bojazlivosti a agresivity, a ľahko vychádza s ľuďmi a deťmi.
Pracovný štýl spočíva v priestrannom cvale, ktoré v náročnom teréne môže byť pomalšie pri overovaní prítomnosti zveri, no vždy zodpovedá vegetácii a terénu. Overovanie stôp je dôležitou súčasťou práce; psu je dovolené krátke ovládanie stôp, no celkovo je práca priestranná a efektívna. Vystavovanie je pevné; pes vystavuje v stoji a drží kontakt so zverou až po povel na vyrazenie. Prinášanie zveri zo zeme aj z vody je pre ňho vrodené a vyžaduje radostné a spoľahlivé prevedenie.
Použitie, využitie a spoločenský význam
SHS je všestranný poľovne upotrebiteľný pes - vhodný pre spoločné poľovačky, dohľadávanie a donášanie drobnej zveri, a tiež pre prácu pred výstrelom a po ňom. Môže sa uplatniť aj v služobnej kynológii, v športovej kynológii a ako spoločenský pes. V poľovníctve a mimo neho ponúka široké možnosti spolupráce s ľuďmi, vrátane športových súťaží typu field trial, ktoré umožňujú aj nepoľovníkom štartovať a ukázať vlohy psa.
V súčasnosti je populácia SHS na Slovensku stredne početná; do plemennej knihy bolo zapísaných okolo 2340 jedincov, trendy ukazujú, že počet šteniat dlhodobo kolíše a posledné roky zaznamenávajú pokles, no roky 2015 a nasledujúce naznačujú rast. V zahraničí pribúdajú nové línie vďaka výstavám a medzinárodným kontaktom chovateľov. Množstvo vyvezených jedincov do zahraničia si vyžaduje opatrný rozvoj chovateľskej základne doma a spoluprácu s medzinárodnými partnermi.
Potenciál plemena je obrovský a jeho využitie všestranné. Vďaka zanieteným majiteľom a aktívnym chovateľom sa SHS objavuje na vrcholových podujatiach, na výstavách a na poľovačkách. Slovenský hrubosrstý stavač je jedinečné a exteriérom výnimočné plemeno; už dnes je možné vidieť ho na významných akciách a vynikať na poli, vo vode aj na výstavách.
Hodnotenie štandardu a praktické odporúčania chovateľov
Platný štandard popisuje SHS ako stredne veľkého až väčšieho psa pracovného typu, so silnejšou kostrou a sivou farbou s hrubým osrstením. Dĺžka krycej srsťi by mala byť približne 4 cm; fúz na pyskoch a obočie sú charakteristické pre plemeno. Pri zohľadnení genetickej pestrosti treba akceptovať aj varianty s bielymi znakmi alebo belošom, ktoré sú podľa štandardu povolené.
Z hľadiska chovu by mal byť cieľom čo najväčší počet zdravých jedincov a postupné zvyšovanie kvality potomstva prostredníctvom selekcie podľa štandardu. Je potrebné zvažovať kompromisy medzi tvrdou srsťou a údržbou a zároveň zabezpečiť ochranu psa v náročných podmienkach poľovačiek.
História a významné osobnosti
Za zakladateľa šľachtenia slovenského hrubosrstého stavača sa považuje Koloman Slimák z Nového Mesta nad Váhom, ktorý v spolupráci s klubmi a chovateľmi začal pracovať s hrubosrstými jedincami sivastého sfarbenia a vyvíjať nové plemeno. V období po roku 1973 sa plemeno uvádza ako samostatné v plemennej knihe a následne bolo uznané štandardom FCI v roku 1983.
Vďaka práci viacerých osobností, ako Jozef Jursa, František Siget a ďalší, má Slovensko dnes rastúcu komunitu majiteľov a chovateľov SHS. Ich úsilie prispelo k zviditeľneniu plemena na Slovensku aj v zahraničí, čo posilnilo jeho budúcnosť a umožnilo rozvoj pokročilejších chovateľských línií.
Praktické poznámky pre majiteľov a budúcich chovateľov
- Dôraz na pracovné vlohy a výkon pri výbere rodičovských pár je kľúčový.
- Optimálne využitie SHS zahŕňa poľovníctvo, dohľadávanie a prácu na stope, zároveň aj športové a spoločenské aktivity.
- Dlhá a tvrdá srsť poskytuje ochranu pri poľovníckej práci; prílišná dĺžka alebo mäkkosť srsťi môže prinášať vyššie nároky na údržbu a ovplyvniť praktickosť pri práci v lese a vode.
- Rozmery psa: psy 62-68 cm, suky 57-64 cm; výška a stavba tela majú byť vyvážené a proporčne vhodné.
- Typické znaky zahŕňajú fúz, výrazné obočie a sivé sfarbenie so striedaním bielych znakov alebo belošom.
Plány a ciele do budúcnosti zahŕňajú rozširovanie populácie, zvyšovanie diversity a kontinuitu samotného plemena, ktoré je dnes už považované za významný národný poklad kynológie.
Najlacnejšie kúrenie 2026: plyn, tepelné čerpadlo, klíma či drevo? Spočítal som to na jednom dome
Časté technické poznámky z literatúry a štandardu
Dôležité proporcie: dĺžka tela k výške na kohútiku približne 10:9 (u suky 10:8). Hlava a uši svetlejšie sfarbené, čelná brázda, nos pigmentovaný, pysky priliehajúce a tmavšieho zafarbenia. Oči mandľového tvaru, s očnými viečkami tmavo sfarbené a dobre priliehajúce. Chrbát a kohútik primerane vyrovnané, chrbát pevný. Pohyb plynulý a priestorný, predné i zadné končatiny sa pohybujú rovnobežne. Mimochod je nežiaduci. Srsť hrubá, hustá, s podsadou a tvrdými pesíkmi 4 cm dlhými.
Krátka informácia o pôvode: Slovenský hrubosrstý stavač vznikol medziplemenným krížením. Základ tvorí weimarský stavač, od ktorého prevzal sfarbenie a základné charakterové vlastnosti. Krížením weimarského stavača s hrubosrstými plemenami, predovšetkým s českým fúzačom vznikli jedinci sfarbením a vlohami podobné weimarskému stavačovi s hrubým osrstením. Do roku 1973 boli zapisované v plemennej knihe na Slovensku ako hrubosrstý weimarský stavač. Po roku 1973 boli v plemennej knihe vedené ako samostatné plemeno.
Meta informácie
tags: #slovensky #hrubosrsty #stavac #hlava