Slovenský hrubosrstý stavač je psie plemeno vyšľachtené na Slovensku. Vyznačuje sa typickou hrubou srsťou sivej farby. Je to pes pracovného typu, silnejšej kostry, pritom ušľachtilých tvarov. Šľachtenie Slovenského hrubosrstého stavača (ďalej SHS) ako nášho národného plemena sa začalo približne v 40. rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie, pán Koloman Slimák, začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého zafarbenia, ktoré sa v tej dobe v chovoch hrubosrstých plemien vyskytovali.
Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. V roku 1944 skrížil tieto plemená. Zaujímavosťou je, že potomkovia vzájomných párení týchto plemien, avšak iba hrubosrstí a jednofarební, boli zapisovaní ako hrubosrstí weimarskí stavači do experimentálnej plemennej knihy, zastrešovanej od roku 1950 Slovenským poľovníckym zväzom.
Cesta k uznaniu ako samostatné plemeno
Oficiálny štandard weimarského stavača však neuznával jeho hrubosrstú formu. V slovenskom preklade štandardu ale bolo uvedené, že niekoľko jedincov sa chová na Slovensku v hrubosrstej forme. V roku 1975 nemecký Klub chovateľov weimarských stavačov odpovedal v otázke uznania tejto hrubosrstej variety slovenským chovateľom, že Nemecko, ako krajina pôvodu weimarského stavača, neuznáva jeho hrubosrstú formu. Od toho času bolo zakázané krížiť jednotlivé typy osrstenia medzi sebou, ak tak len s povolením hlavného poradcu chovu.
Početnosť hrubosrstej variety bola v tom čase vo vtedajšom Česko-Slovensku už pomerne veľká a jej obľuba u poľovníkov ešte väčšia, takže to prinútilo slovenských poľovníkov a chovateľov, aby sa pokúsili o uznanie samostatného slovenského plemena na pôde FCI. Prílev cudzej krvi sa zastavil v roku 1970. Chovná základňa bola dostatočne široká, takže celú populáciu bolo možné rozdeliť do troch krvných línií. Pre toto uznanie bolo potrebné vykonať ešte veľa práce a v uznávacom konaní slovenskí zástupcovia neuspeli hneď na prvýkrát. Bolo potrebné rozdeliť populáciu do nepríbuzných krvných línií. Po dopracovaní uznávacej komisii FCI predkladaných materiálov bola celá snaha vtedajších nadšencov pre chov tejto rasy korunovaná 6. júna 1983 o 18:05 hodine úspechom, kedy bol na zasadnutí tejto komisie v Madride uznaný SHS ako plemeno a jeho štandard bol vydaný pod číslom 320. Tak vzniklo naše zatiaľ najmladšie národné plemeno poľovných psov a jediný zástupca slovenských plemien v VII.
Štandard plemena
Slovenský hrubosrstý stavač je silný, odvážny pes ostrý na škodnú zver. Napriek svojej ostrosti je ľahko cvičiteľný a poslušný. Má vrodené vlastnosti pre všestranné použitie osobitne pre prinášanie, prácu na stope a vo vode. Je to stredne veľký až väčší pes pracovného typu, silnejšej kostry, pritom ušľachtilých tvarov, sivej farby s hrubým osrstením. Telesný rámec je mierne obdĺžnikový. Ideálny pomer dĺžky tela k výške na kohútiku je asi 10 : 9, u suky až 10 : 8.
Osrstenie
Srsť je tvrdá, hustá a priliehajúca k telu. Skladá sa z podsady a tvrdých pesíkov asi 4 cm dlhých, rovných a pevne priliehajúcich k telu. Na spodnej časti papule a pyskoch je srsť dlhšia a mäkšia a vytvára tzv. fúz. Osrstenie na obočí je hrubšie a výraznejšie a srsť smeruje šikmo hore. Ostatné časti hlavy pokrýva kratšia hrubá srsť. Na uchu je srsť krátka a mäkšia. Chvost je dobre osrstený. Srsť má pokrývať celý povrch tela. Spodné partie končatín a brucha môže pokrývať kratšia srsť.
Farba
Základná farba je sivá od strieborno sivej po myšaciu sivú, ako aj všetky prechody týchto farieb. Hlava a uši sú trochu svetlejšie sfarbené. Biele znaky na končatinách a predhrudí sú povolené. Okrem jednotného plášťového sfarbenia sa vyskytuje aj sivé sfarbenie s väčšími alebo menšími bielymi fľakmi alebo striekaním po tele tzv. beloš.
Výška
- Psy: 62 - 68 cm
- Suky: 57 - 64 cm
Hrubé a vylučujúce chyby
Medzi hrubé chyby patria vyššia alebo nižšia postava ako určuje štandard, príliš svetlá farba, ťažkopádna neušľachtilá postava, lymfatickosť, mäkký alebo kaprí chrbát, dlhšia hodvábna srsť, krátke osrstenie, chýbajúci fúz, nepravidelné postoje končatín, málo pysku. Vylučujúce chyby zahŕňajú chyby v sfarbení a pigmentácii, predhryz alebo podhryz, entropium, ektropium, monorchid, kryptorchid. Musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.
Povaha a využitie
Slovenský hrubosrstý stavač je vynikajúci všestranný stavač, bez zvláštnych nárokov na držanie. Je do značnej miery prispôsobivý a teda môže byť držaný aj v meste, ak má jeho držiteľ dostatok možností pre jeho aktívne vyžitie. Povaha je vyrovnaná, bez plachosti, bojazlivosti a agresivity. Je veľmi priateľská a milá. V domácnosti sa vie správať ako člen a miláčik rodiny, no pri výkone lovu je veľmi temperamentný, náruživý a neúnavný. Je schopný do úmoru pracovať, len aby urobil radosť svojmu vodičovi.
V minulosti mu bola vytýkaná pomalšia práca v poli, no aj keď možno v priemere nedosahuje rýchlosť napr. nemeckého krátkosrstého stavača alebo ostrovných stavačov, aj uňho je však v posledných rokoch badateľný výrazný posun vpred a rýchle a priestranné hľadanie je už pomerne bežné aj u tohto plemena. Mnohé záleží aj od výcviku a najmä poskytnutia možností a príležitostí rozvinúť túto vlohu pre rýchle hľadanie. Prednosťou, ktorú je treba zvlášť spomenúť a na ktorú bol pri tomto plemene kladený dôraz od začiatku, je najmä ľahká cvičiteľnosť. SHS je od útleho veku veľmi tvárny a pri svojej aktivite nemá s bežným výcvikom a výchovou žiadne problémy. Má vrodenú veľkú chuť prinášať, pracovať vo vode, sledovať stopu a podobne. Vystavovanie je pevné a spoľahlivé. Jeho veľkou prednosťou je ľahká cvičiteľnosť. Vyniká vrodenou veľkou chuťou prinášať, čo značne uľahčuje výcvik aportu. Je náruživý a prirodzený vodár, pričom aj vďaka svojej srsti často ani akoby nevnímal teplotu prostredia a vody. Na dohľadávanie raticovej zveri (najmä srnčej) po pofarbenej stope je jeho výcvik úplne jednoduchý, nakoľko má veľmi dobré vlohy pre držanie stopy, nie je zbrklý a pracuje rozvážne no dôsledne.
Rozšírenie plemena
Okrem Slovenska sa nachádza niekoľko jedincov vo Švajčiarsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve (cca 60 kusov), Fínsku, Česku, Francúzsku, dokonca až v ďalekej Kanade, Švédsku a USA. V Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku má toto plemeno svoje samostatné kluby chovateľov a teší sa veľkej popularite. V roku 2011 chovateľ Ing. Daniel Hrežík (chovateľská stanica Danibull) dokonca exportoval prvého jedinca tohto plemena na Africký kontinent (Juhoafrická republika). Anglicko je pre toto plemeno osobitnou kapitolou. Ku dňu 10.11.2006 je tam registrovaných 134 jedincov. Toto plemeno tu zatiaľ nie je uznané Kennel Clubom, preto tu nemá svoj štandard a nie je možné ho oficiálne vystavovať, avšak jeho početní priaznivci po založení svojho klubu chovateľov a priaznivcov Slovenského hrubosrstého stavača usilovne pracujú na jeho uznaní. Vo Francúzsku bola relatívne početná populácia založená na importovaných jedincoch zo začiatku 90. rokov. Je tam uznaný samostatný klub, ktorý v minulosti vydával spravodaj, usporadúval skúšky a výstavy tohto plemena a slovenský hrubosrstý stavač sa tam aj vďaka tomu tešil stúpajúcej obľube.
tags: #slovensky #hrubosrsty #stavac #drawing