Návrh na uznanie slovenského hrubosrstého stavača bol predložený na rokovaní valného zhromaždenia FCI 6. a 7. júna 1983 v Madride a ešte v prvý deň tohto podujatia o 18.05 európskeho času bol uznaný a schválený i jeho štandard (č.320). Aj napriek prívlastku, ktorým sa toto plemeno hrdí - “národné“, sa od obdobia jeho uznania nestalo na Slovensku príliš známym. Slovenský hrubosrstý stavač právom patrí medzi klenoty našej kynológie. Na rozdiel od slovenského kopova a čuvača, to nie je naše autonómne plemeno, ale je výsledkom medziplemenného kríženia a snahy našich chovateľov vyšľachtiť plemeno, ktoré by spĺňalo ich kritériá vo výkonnosti a správnej povahe.
Slovenský hrubosrstý stavač je pes stredne veľkej kostry, ušľachtilých tvarov a krásneho sivastého zafarbenia s tvrdšou, hustou a priliehajúcou srsťou. Plemeno vzniklo medziplemenným krížením weimarského a hrubosrstých stavačov. Pôvodne bolo plemeno šľachtené pre potreby slovenského poľovníka, avšak aj vďaka svojej srdečnej povahe a dobrému charakteru je považovaný za veľmi adaptabilného psa. Je ľahko cvičiteľný, povahu má vyrovnanú bez prejavov plachosti, bojazlivosti a agresivity. Vynikajúco vychádza s deťmi a dnes je považovaný za ideálneho spoločníka do rodiny, ale i pre poľovníka. Je využívaný v poľovníctve, v služobnej kynológii, v športovej kynológii, aj ako spoločenský pes.
História a pôvod
Začiatky šľachtenia slovenského hrubosrstého stavača siahajú až do štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa vo vrhoch českých fúzačov objavili strieborno-sivé šteňatá a pán Koloman Slimák mal zámer ich využiť na vybudovanie populácie hrubosrstého weimarského stavača. V tej dobe bola v Československu pomerne veľká populácia tohto variantu osrstenia. Zástupcovia klubu chovateľov weimarských stavačov z Nemecka konštatovali, že takýto typ osrstenia u weimara nepoznajú a neskôr oficiálne uviedli, že existujú iba dve formy osrstenia, krátkosrsté a dlhosrsté. Hrubosrstý variant nepoznajú a ani nehodlajú uznať. V tej dobe však už na Slovensku bolo veľa jedincov tejto hrubosrstej formy, ktorí sa presadzovali výkonmi v poľovnej kynológii. Koloman Slimák sa preto rozhodol použiť existujúcu populáciu hrubosrstých psov na vyšľachtenie nového plemena.
V procese šľachtenia sa okrem weimarského stavača využili aj ďalšie plemená hrubosrsté stavače, ako nemecký drôtosrstý stavač, pudel pointer alebo v nedávnej minulosti aj korthalsov grifón. Cieľom bolo vytvoriť plemeno vhodné pre spoločné poľovačky na drobnú zver, stavača poslušného s vrodeným kratším hľadaním, zároveň stavača vynikajúceho v prinášaní, v práci na stope, vo vode a ostrosti na škodnú zver. Weimarský stavač je výborný stopár, výborne pracuje na vode a je rodený prinášač, má vlastnosti ideálneho psa na spoločné poľovačky.
Vzhľad a exteriér
Základná farba SHS je sivá, od strieborno sivej až po tmavšiu myšaciu sivú, vrátane prechodov týchto farieb. Sivé jedince môžu mať aj biele znaky na končatinách a predhrudí, ktorých prítomnosť je povolená. Srsť je tvrdá, hustá a priliehajúca k telu, dĺžka pesíkov asi 4 cm. Typickým prvkom je dlhšia srsť na papuli a pyskoch, tvoriaca fúz spolu s obočím. Obočie je hrubšie a srsť smeruje hore; na hlave dominuje kratšia hrubá srsť. Chvost je dobre osrstený. Všetky časti tela sú pokryté srsťou, spodné partie končatín a brucha môžu mať kratšiu srsť. Výška v kohútiku sa pohybuje približne medzi 62-68 cm u psov a 57-64 cm u sučiek.
Okrem jednotného plášťového sfarbenia sa vyskytuje sivé sfarbenie s väčšími alebo menšími bielymi fľakmi alebo striekaním (tzv. beloš). Hlava a uši sú mierne svetlejšie sfarbené. V štandarde sú uvedené aj potreby zhruba pre dĺžku papule, dĺžku lebky, tvar očí (mandľového tvaru, jantárové), a ďalšie proporcie tela ako pomer dĺžky tela k výške na kohútiku a podobne. Srsť má byť hrubá a priliehajúca, s tvrdou podsadou a pesíkmi asi 4 cm dlhými; fúz a obočie sú charakteristické rysy plemena.
Povaha, výcvik a využitie
Slovenský hrubosrstý stavač má vyrovnanú povahu, je inteligentný, učenlivý a energický pes, ktorý sa rád učí nové veci. Voči rodine je prítulný, verný a veselý; voči deťom je zvyčajne veľmi dobrý, ak je správne socializovaný. Je vhodný k lovu drobnej zveri, dohľadávaní zveri a jej aportu. Vďaka svojej srsti a odolnosti je vhodný na prácu v náročných terénoch, v lese, vo vode aj na poli. Je vhodný ako spoločenský, ale aj športový pes, a svoje uplatnenie nachádza aj mimo poľovníctva (canisterapeutický pes, kynologické športy, spoločenské aktivity).
Pri chove je dôležité klásť dôraz na pracovné vlohy a zdravie; inteligencia, výdrž a vytrvalosť z neho robia všestranného potomka, ktorý dokáže pracovať pred aj po výstrele, pri dohľadávaní a prinášaní zveri. Výcvik by mal vychádzať z pozitívnej motivácie, socializácia od útleho veku a pravidelné cvičenia zamerané na poľovnícke schopnosti alebo športy. Z hľadiska zdravia sú dôležité aj pravidelné veterinárne prehliadky a kontrole genetických predispozcií, ako sú dysplázia bedrového kĺbu alebo očné choroby.
Chov a aktuálne trendy
Do plemennej knihy na Slovensku bolo zapísaných okolo 2340 jedincov; v posledných rokoch registrácie ukazujú tendenciu mierneho nárastu, hoci v posledných troch rokoch nastal pokles. Text uvádza, že zahraničné vrhy a medzinárodný pohyb chovateľov môžu v budúcnosti priniesť nové línie a pomôcť oživiť populáciu. V roku 2015 bolo zapísaných 13 vrhov z toho 82 šteniat, čo je najvyššie číslo od uznania plemena v roku 1983. Potenciál plemena je široký a jeho využitie všestranné - od poľovníctva po športy či spoločenské aktivity. Dôležitá je však spolupráca chovateľov, podpora klubu chovateľov SHS a verejnej prezentácie plemena.
Na rozdiel od iných plemien, SHS predstavuje jedinečný národný potenciál Slovenska a bolo by krásne, keby každý slovenský kynológ tieto plemená poznal a podporoval ich rozvoj. Plemeno patrí do FCI skupiny 7 - Stavače, sekcia 1.1. Kontinentálne stavače. Súčasná popularita rastie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde plemeno nachádza uplatnenie ako pracovný aj spoločenský pes.
Starostlivosť a výživa
Srsť si vyžaduje pravidelné česanie a občasné trimovanie; očné a ušné partie treba pravidelne čistiť a kontrolovať, aby sa predišlo infekciám. Krmivo by malo byť bohaté na bielkoviny a tuky, vhodné pre aktívny životný štýl. Pri výbere potravy je potrebné prispôsobiť dávkovanie veku, hmotnosti a úrovni aktivity, aby sa predišlo nadváhe. Všeobecne platí, že kvalitné granule s vysokým obsahom mäsa sú ideálne pre SHS.
Tipy pre záujemcov a chovateľov
- Dôslednosť a pozitívna motivácia sú kľúčové pri výcviku.
- Skorá socializácia s ľuďmi a inými psami je zásadná pre vyváženú povahu.
- Pracovné vyťaženie a pravidelné športové aktivity udržujú psa zdravého a šťastného.
- Kontrola zdravotných problémov: dysplázia, očné problémy, epilepsia.
Riziká a poznámky
Poznámka: Informácie uvedené v článku majú informatívny charakter a nenahrádzajú odbornú konzultáciu. Pri akútnych zdravotných problémoch sa obráťte na veterinárneho lekára.
Odborné poznámky a výhody SHS
Slovenský hrubosrstý stavač je jedinečné plemeno s bohatou históriou a súčasným využitím v poľovníctve aj mimo neho. Jeho všestrannosť dokazuje úspechy na poli, výstavách a v kynologických športoch. Patrí k národným pokladom Slovenska a jeho ďalší rozvoj závisí od aktívnej podpory chovateľov a verejnosti.
tags: #slovensky #hrubosrsty #stavac #bazos