Toto slovenské plemeno si prešlo dlhou cestou, kým bolo oficiálne uznané. Vlastnosti slovenského kopova napokon predčili aj oficiálny titul. Slovenský kopov sa v horských územiach Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne. Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. Z rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti.
V roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vyberali psov vhodných na chov. Organizovaný chov a ustálenie celkového typu však prebehlo až v 50. V roku 1962 vznikol Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil za cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. Nakoniec v roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Od začiatku cieľavedomého chovu v roku 1936 prešiel vývoj plemena niekoľkými etapami. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno. Dnes je im slovenský kopov veľkou odmenou. Čas ukázal, že je to pes, ktorý si zaslúži pozornosť. Výkonom neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy.
Základ jeho dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, vybraných v prvej etape šľachtenia. Vtedajších 14 psov a 12 súk vytvorilo súčasnú širokú chovateľskú základňu. Ide o najrozšírenejšieho duriča u nás s výbornými vlastnosťami. Je to odvážny pes, ktorý hlasito prenasleduje teplú stopu zveri aj v náročnom teréne niekoľko hodín. Je inteligentný, temperamentný, ostrý a vytrvalý, preto sa hodí na lov diviakov. Stavba tela je ľahšia, obdĺžnikového tvaru. Hruď má širokú, dobre vyplnenú. Hrudník má byť stredne hlboký, primerane široký a primerane dlhý. Ak je plochý, je to hrubá chyba. Plece i rameno sú kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Stehno je dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Labky sú oválne, pazúry čierne a silné. Vankúšiky na labkách sú vždy tmavého sfarbenia. Nos je vždy čiernej farby, primerane veľký, koniec nosa mierne zašpicatený. Papuľa je rovná, primerane dlhá a nie príliš široká. Pysky sú kratšie, neprevisnuté, priliehajúce, tenšie so zreteľným kohútikom. Oči má hlbšie vsadené a tmavé, očné viečka sú vždy čierne. Oči mandľového tvaru prezrádzajú temperament a odvahu.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov sa vyznačuje silným loveckým pudom a živým temperamentom. Hovoríme o veľmi temperamentných, vytrvalých a rýchlych psoch, ktoré by využitie určite našli aj v oblasti najrôznejších psích športov. Pre svojho pána je kopov výborným pomocníkom, je mu oddaný tak pri poľovačke ako aj pri oddychu. Je to pes jedného pána, dokáže byť agresívny a obranný, ak ide o jeho obranu, a ak je k tomu vyprovokovaný. K ostatným členom rodiny sa správa priateľsky a prítulne, k cudzím nedôverčivo. Je dobrý strážca a návštevu vždy hlasito oznámi. Zvieratá, ktoré s kopovom žijú od malička, prijíma dobre a ochraňuje ich pred cudzími.
Slovenského kopova treba vychovávať už od útleho veku. Násilie, tvrdý výcvik a neprimerané tresty nie sú vhodné. Výchova musí byť láskavá, ale dôsledná a spravodlivá. Ak sa výcvik nedarí, musí sa prerušiť. Chyba potom nie je u psa, ale u majiteľa. Tento pes potrebuje veľa priestoru a predovšetkým pohyb a zamestnanie, inak má z nudy deštruktívne sklony. Ak chcete držať slovenského kopova v byte, musíme mu urobiť útulný a pohodlný brloh, kde nebude nikomu prekážať a bude mať svoje súkromie. Pozitívom chovania psa v byte je jeho každodenný kontakt so svojim pánom, čo sa prejaví v spolužití v revíri. Na vidieku by mal mať pes svoj koterec, ktorý by mal chránený pred nepriaznivým počasím.
Povaha a употребление
Slovenského kopova možno označiť za temperamentného a odvážneho, s výrazným orientačným zmyslom a skvelým čuchom. Na stope je výrazne hlasný a vyniká ostrosťou, preto je vo svojej domovine používaný najmä na lov čiernej a škodnej zveri. Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý. Dokáže byť lojálny a veľmi priateľský, keď ho vodca vedie a vytvorí s ním silný vzťah. Využíva sa tiež ako vodiace psy a vďaka oddanosti môže byť dobrým kamarátom deťom.
Vzťah k deťom a domácim zvieratám
K prejavom detí býva pomerne tolerantný, avšak treba ho viesť už od šteňaťa. K cudzím ľuďom býva rezervovaný, no k domácim zvieratám, s ktorými vyrástol, sa správa dobře a ochraňuje ich pred cudzincom. Dobrý strážca aj spolu s ostatnými psami v domácnosti je voči aktívnym rodinám vhodný.
Výchova a výcvik
Kopov je vysoko inteligentný pes, ktorý nebudú poslúchať všetci. S výcvikom je potrebné začať čo najskôr a prístup majiteľa musí byť trpezlivý, láskavý, ale zároveň dôsledný. Najlepšie je využiť skúsenosti poľovníka, ktorý psovi dopraje možnosť zúčastniť sa lovu. Pes dokáže byť veľmi intuitívny a zvláda aj samostatnú prácu. Dôležité je, aby bol výcvik vedený tak, aby pes zostal počas celého života psychicky vyrovnaný a spokojný, a aby sa nevytvárali sklony k agresivite voči človeku.
Starostlivosť a zdravie
Slovenský kopov je krátkosrsté plemeno, ktoré nevyžaduje zvláštnu starostlivosť a nekĺzne viac ako iné psy. Môže bývať celoročne vonku s vhodnou bútou a ochranou proti počasiu. Srsť je jednoduchá na starostlivosť; stačí 1-2× týždenne česanie, obdobná starostlivosť počas pelichania. Kontrolujte pazúry, uši a chrup, keďže pri práci v teréne hrozí poranenia, kliešte a ďalšie parazity. Zdravotne je plemeno relatívne stabilné, so sklonom k problémom pohybového aparátu (dysplázia lakťového a bedrového kĺbu) a u starších jedincov aj k nádorovým ochoreniam mäkkých tkanív. Prevencia zahŕňa pravidelné kontroly a primeranú kĺbovú výživu. Pri útokoch vonkajších parazitov používame značkové prípravky a pravidelné čistenie chrupu.
Krmivo a výživa
Pri výbere krmiva treba zohľadniť čas a vedomosti majiteľa. Granule s vysoko obsahom mäsa a nízkym obsahom obilnín sú vhodné pre stredné plemená. Pri pravidelnej pracovnej záťaži je vhodné vysoko energetické krmivo; v období pokoja klasické alebo ľahšie Grale. BARF je vhodný len pri dobre napísanom pomere živín a minerálov. Šteňa potrebuje kvalitné krmivo na správny rast. Kvalita potravy ovplyvňuje kondíciu a zdravie psa. Slovenský kopov potrebuje vyvážený jedálniček na udržanie jeho pracovného nasadenia a energie.
- História a pôvod plemena
- Vzhľad a stavba tela
- Povaha a využitie
- Výchova, výcvik a socializácia
- Starostlivosť, zdravie a výživa
História a pôvod plemena
Slovenský kopov je jediné národné plemeno loveckého psa uznané Slovenskou republikou, známe pre svoj výnimočný čuch a neúnavné sledovanie stopy. Napriek elegantnému a nenápadnému vzhľadu je to húževnatý a odvážny pes, ktorý sa nebojí postaviť ani diviakovi. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší než dnes, čo mu pomáhalo prenikať ťažkým horským terénom. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo v roku 1940. V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenského kopova ako samostatné plemeno. Plemeno vzniklo na širokom genetickom základe chovného materiálu a jeho obnova sa musí vykonávať výlučne z domácich zdrojov. Základ dnešného chovu vychádza z 26 jedincov, zo ktorých 14 psov a 12 sučiek vytvorilo súčasnú populáciu. Pre naháňanie zveri bolo potrebné znižovať výšku a posilňovať exteriér v súlade s poľovníckymi potrebami. Prvá chovateľská prehliadka v Banskej Bystrici bola v roku 1936; následne vznikol Klub chovateľov duričov a v roku 1962 sa stanovila jasná vízia pre výzor a vlastnosti kopova. Najvyššie uznanie prišlo v roku 1963, keď FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
Historický vývoj plemena odráža potrebu spojiť genetickú čistotu s praktickosťou poľovníckeho psa, čo viedlo k stabilnému štandardu a jedinečnému využitiu v horských revíroch. Z hľadiska pôvodu sa zastáva, že kopov vznikol na území Slovenska, kde bol krížený s domáce padokovo podobnými duričmi a ďalšími európskymi typmi, no jeho výberom a vývojom vzniklo jedinečné domácne plemeno. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.-18. storočia, čo naznačuje dlhú históriu a tradičné zameranie na lov a prenasledovanie zveri.
Budúcnosť a význam plemena
Slovenský kopov zostáva druhovo jedinečným poľovníckym psom so silnými koreňmi v slovenskom lese. Jeho exteriér a temperamentalné iskry zodpovedajú požiadavkám moderného poľovníctva, športu i tradičného práce v teréne. Plemeno má dnes štandard FS Ia 244 a jeho chovné aktivity sú zamerané na zachovanie pracovnej a exteriérovej stability, ako aj genetickej diverzity populácie.
Čo je skutočná elita? Slovenská história má odpoveď
| Aspekt | Opis |
|---|---|
| Veľkosť (psov) | Výška 45-50 cm, hmotnosť 15-20 kg |
| Srst | Krátka, hustá, s podsadou; farba čierna s pálením |
| Povaha | Inteligentný, temperamentný, vytrvalý, lojálny |
| Využitie | Lov diviaka, dohľadávanie, strážny pes |
| Starostlivosť | Jednoduchá údržba srsti, pravidelná starostlivosť uší a labiek |