Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142. Slovenský čuvač bol známy v krajine pôvodu a v jej hornatých oblastiach ako strážny a pastiersky pes už pred mnohými storočiami. Je to mohutný pes s hustou, polodlhou bielou srsťou, ktorá ho dobre chráni pred nepriaznivými, až drsnými poveternostnými podmienkami. Je to inteligentný, pokojný a sebavedomý pes, dobrý strážca rodiny. Vzhľadom a upotrebením sú mu blízke plemená maďarský kuvas a poľský podhalanský ovčiak tiež aj s maremánsko arbuzským ovčiarskym psom. Pochádza pravdepodobne z ázijských pastierskych psov, ktoré prišli do Európy pri sťahovaní národov a usadili sa na rôznych miestach, kde sa prispôsobili podmienkam a požiadavkám. Plemeno bolo oficiálne uznané FCI v roku 1964. Slovenský čuvač je vždy biely, aby bol v teréne ľahko viditeľný. Mimo oblasti pôvodu sa vyskytuje zriedka. Slovenský čuvač je veľký, silný pes s hustou bielou srsťou. Slovenský čuvač je veľmi prispôsobivý a samostatný. Najlepšie je mu vonku, kde stráži dom a dvor. Je nutné sa mu dostatočne venovať, aby sa nestal príliš samostatným. Ak sa venuje veľa času a pozornosti jeho výchove, podarí sa vychovať psa, ktorý rád počúva a rád plní povely. Výchova má prebiehať harmonicky a dôsledne. Na psa svojej veľkosti je slovenský čuvač značne pohyblivý. Ak má k dispozícii veľký pozemok, potom si pes z veľkej časti obstará pohyb sám. Ak nie, vyžaduje dlhšie prechádzky. S dobre vychovaným slovenským čuvačom sa dá chodiť na prechádzky aj bez vôdzky. Toto plemeno nenadchnú hry s loptičkou, ani podobné aktivity. Slovenský čuvač sa v krajine svojho pôvodu využíva predovšetkým ako pastiersky pes. Mimo Slovenska sa chová len málo. Stále viac sa uplatňuje ako strážny a spoločenský pes.
V tomto roku uplynie 60. výročie oficiálneho uznania slovenského národného plemena slovenský čuvač medzinárodnou kynologickou federáciou FCI. Pri tejto príležitosti pripravilo Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici zoologicko-etnografickú výstavu Čuvač - Živé dedičstvo predkov, venovanú nášmu najznámejšiemu psiemu plemenu, jeho histórii i bohatým salašníckym tradíciám. Výstava s týmto neprehliadnuteľným plemenom bude sprístupnená v Tihányiovskom kaštieli od 5. júna do 12. októbra. „Výstava predstaví najznámejšie slovenské národné psie plemeno, jeho telesný štandard, povahu a pracovné schopnosti, ako aj najdôležitejšie historické momenty jeho záchrany, vzkriesenia a neľahkej cesty k jeho medzinárodnému uznaniu kynologickou verejnosťou. Podľa nej v prostredí horských salašov existovala silná potreba ich chovu ako ochrancov stád pred veľkými šelmami a pomocníkov pri manipulácii s ovcami v náročnom horskom teréne. Rozvojom horského turizmu a kúpeľníctva v 20. storočí enormne vzrástol záujem zahraničných hostí o atraktívne snehobiele šteniatka z našich hôr a čuvače sa začali vo veľkom vyvážať do Nemecka, Maďarska i Poľska. Vďaka profesorovi Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne Antonína Hrůzu prišla záchrana tohto druhu v poslednej chvíli. Na liptovských salašoch našiel dve vhodné šteniatka zodpovedajúce plemenu a v roku 1929 ich zapísal do plemennej knihy. „Iné krajiny majú svojich psov v mimoriadnej úcte, dokonca im budujú obrovské sochy a pamätníky národnej vďačnosti a identity. U nás panuje mylná predstava, že čuvač je od prírody agresívny a nezvládnuteľný pes, ktorý patrí na reťaz. Hoci dnes čuvača pokladáme za samozrejmú a neodmysliteľnú súčasť slovenského vidieka a našej stáročnej ovčiarskej tradície, málokto vie, že jeho osudy boli v skutočnosti veľmi pohnuté. Pes, ktorého vzhľad a charakter po stáročia formovali drsné prírodné podmienky slovenských hôr a tvrdá ovčiarska práca, sa pred sto rokmi (v 20. rokoch 20. storočia) ocitol na pokraji vyhynutia. V roku 2025 uplynie 60 rokov od oficiálneho uznania slovenského národného plemena slovenský čuvač medzinárodnou kynologickou federáciou FCI. Pri tejto príležitosti pripravilo Stredoslovenské múzeum - kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja zoologicko-etnografickú výstavu s názvom ČUVAČ - Živé dedičstvo predkov, venovanú nášmu najznámejšiemu psiemu plemenu a jeho histórii, ako aj bohatým salašníckym tradíciám. Výstava so svojim bohatým programom potrvá až do 12. októbra. „Výstava Stredoslovenského múzea ČUVAČ - Živé dedičstvo predkov, predstaví najznámejšie slovenské národné psie plemeno, jeho telesný štandard, povahu a pracovné schopnosti, ako aj najdôležitejšie historické momenty jeho záchrany, vzkriesenia a neľahkej cesty k jeho medzinárodnému uznaniu kynologickou verejnosťou. Veľké biele pastierske psy typu čuvača sa v oblasti Karpát chovajú prinajmenšom niekoľko storočí. Podľa tradície svorku verných čuvačov vlastnil už aj uhorský kráľ Matej Korvín. Geografická a civilizačná izolovanosť horských salašov a prísny výber jedincov vhodných do náročnej pastierskej služby boli zárukou udržania pôvodnej horskej formy karpatských čuvačov v jej najrýdzejšej podobe. Rozvojom horského turizmu a kúpeľníctva v 20. storočí enormne vzrástol záujem zahraničných hostí o atraktívne snehobiele šteniatka zo slovenských hôr a čuvače sa začali vo veľkom vyvážať do Nemecka, Maďarska i Poľska. V 20. Vďaka osobe doktora Antonína Hrůzu, profesora Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne prišla záchrana tohto druhu v poslednej chvíli. Na liptovských salašoch našiel dve vhodné šteniatka zodpovedajúce plemenu a v roku 1929 ich zapísal do plemennej knihy. Jerry a Kora sa stali zakladateľmi štandardizovaného plemenného chovu čuvačov v Československu. Dnes sa to zdá ako dávna história, no bez osobného nasadenia niekoľkých nadšencov by slovenský čuvač už pravdepodobne neexistoval. Jeho pôvodná horská esencia by dnes bola výrazne nariedená vplyvom iných, u nás nepôvodných plemien pastierskych psov, ako sú kaukazský a stredoázijský ovčiak alebo kangal. Čuvač je symbol. Čuvač je živou pripomienkou ich schopností a pracovitosti, ale aj trvalou výčitkou nášmu národu, ako ľahko si kvôli ľahostajnosti k tomu, čo je naše, necháme tieto základné hodnoty vziať a dovolíme, aby si ich privlastnili iné, cudzie národy a vydávali za svoje. Chráňme si čuvača! „Iné krajiny majú svojich psov v mimoriadnej úcte, dokonca im budujú obrovské sochy a pamätníky národnej vďačnosti a identity. U nás panuje mylná predstava, že čuvač je od prírody agresívny a nezvládnuteľný pes, ktorý automaticky patrí na reťaz. Veľmi dúfam, že naša výstava svojou troškou prispeje k lepšiemu poznaniu tohto nádherného a povahovo skvelého psa zo slovenských hôr a pomôže návštevníkom lepšie oceniť jeho skutočný charakter a potenciál. Nebojme sa ho obdivovať, a ak na to máme podmienky, nebojme sa ho i chovať! V rámci trvania výstavy budú pripravené zaujímavé besedy, živé ukážky psíkov a hospodárskych zvierat, tvorivé dielne pre deti, ako aj syrárske a píšťalkárske workshopy pre dospelých.
Klub chovateľov slovenských čuvačov organizuje pravidelné výstavy a podujatia, ktoré sú zamerané na prezentáciu tohto jedinečného plemena. Tieto podujatia sú skvelou príležitosťou pre majiteľov, ako aj pre širokú verejnosť, spoznať slovenského čuvača v jeho najlepšej forme.
Nadchádzajúce výstavy a podujatia
Rok 2026
- 30. - 31. máj 2026: Tradičné výstavy v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. V sobotu bude posudzovať pani MVDr. Gabriela Ridarčíková a v nedeľu pán Martin Šipkovský. Bonitácia bude v sobotu súbežne s výstavou.
- 29. máj 2026, 18:00 h: Odborná prednáška pána MVDr. Enrica Stefanizziho, PhD., na tému „Reprodukcia psov podľa najnovších medzinárodných odporúčaní“ v Moteli Hôrky vo Vavrišove.
Rok 2025
- 13. - 14. september 2025: Víkend s čuvačom v Pribyline. V sobotu 13.9.2025 sa uskutoční ŠPECIÁLNA VÝSTAVA SLOVENSKÝCH ČUVAČOV so zadávaním titulov CAC a CAJC a v nedeľu 14.9. prednáška " Pohoda a zdravie psov ako priorita moderného chovu " a "Ukážka tréningu na výstavy". Prebehne aj bonitácia.
- 24. - 25. máj 2025: Výstavy v Pribyline. V sobotu 24.5. posudzuje pán Tibor Havelka a v nedeľu MVDr. Martina Ellerová. V sobotu bude bonitovať Ing. Jaroslav Matyáš. Uzávierka prihlášok na výstavy: 13. 5. 2025. Bonitácia 24. 5. 2025, prihlášky do 16. 5. 2025.
Rok 2024
- 18. - 19. máj 2024: Klubová a špeciálna výstava KCHSČ v Múzeu liptovskej dediny Pribylina. V sobotu 18.5.2024 sa uskutoční LV. Memoriál Prof. Antonína Hrůzu (klubová výstava a bonitácia), rozhodca bude Vladimír Javorčík, Sk. V nedeľu 19.5.2024 sa uskutoční XXX. Európska špeciálna výstava slovenských čuvačov, rozhodca bude Martin Šipkovský. Bonitácia bude v sobotu súbežne s výstavou, bonitovať bude celý deň Ing. Jaroslav Matyáš. Uzávierka prihlášok na výstavy: 7. 5. 2024, na bonitáciu 12. 5. 2024.
- 25. - 26. október 2024: Bonitácia prebehne 25. 10. 2024, bonitovať bude pán Martin Šipkovský.
Tieto udalosti sú nielen príležitosťou na prezentáciu psov, ale aj na vzdelávanie a zdieľanie skúseností medzi chovateľmi a priaznivcami plemena.
História a význam slovenského čuvača
Slovenský čuvač bol známy v krajine pôvodu a v jej hornatých oblastiach ako strážny a pastiersky pes už pred mnohými storočiami. Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území Slovenska už veľmi dávno a bol známy ako Tatranský čuvač. Začiatkom 20. storočia bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do Poľska a Nemecka. V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. Antonín Hrůza, pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, dve nepríbuzné šteňatá z oblasti Tatier a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v Skalici nad Svitavou. Tieto dve šteňatá dali základ organizovaného chovu tatranského čuvača v Česko-Slovensku. Pes Jerry bol zapísaný do plemennej knihy pod č. 1 a sučka Kora pod č. 2. Prvý vrh bol zapísaný 4.6.1929 po rodičoch Jerry a Kora, v chovateľskej stanici zo Zlatej studne. Spočiatku sa používala úzka príbuzenská plemenitba, neskôr sa začali využívať v chove i zvieratá z pôvodného chovu. Keď sa okruh chovateľov rozšíril, založili si 23. septembra 1933 "Spolek chovatelů psů tatranských ovčáckých čuvačů v Brně", s vlastnou plemennou knihou. Spolok sa stal členom vtedajšieho Československého zväzu kynologického a Československej kynologickej únie a jej prostredníctvom i členom Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI). Prvým predsedom sa stal Prof. Hrůza, ktorý dôsledne organizoval chov čuvača.
Pre chovateľov tatranského čuvača sa stal rok 1965 pamätným. FCI na jeho valnom zhromaždení v júni v Prahe uznala čuvača za samostatné plemeno a štandard bol vydaný 14.8.1965 pod č. 142 Slovenský čuvač. Prečo však došlo k zmene názvu z tatranský na slovenský? V tom čase už mali v Poľsku uznané podobné plemeno „Tatra owczarek podhalanski“ a pri preklade do francúzštiny by názvy podobných plemien boli podobné. Preto naša zástupkyňa v komisii FCI pre štandardy, Dr. Laufbergerová, ktorá obhajovala uznanie čuvača, pohotovo zmenila názov tatranský na slovenský a vyhla sa tak prípadným námietkam zo strany členov komisie. Na svetovej výstave v Brne sa teda čuvač už posudzoval podľa schváleného štandardu. Ale nebolo to všetko také jednoduché. Maďarsko podalo koncom roka 1967 protest proti uznaniu slovenského čuvača za samostatné plemeno. Docent Kurz ako hlavný poradca chovu vypracoval odpoveď na tento protest a na zasadnutí komisie FCI pre štandardy v Belehrade 10. - 11.1.1969, spolu s vtedajším predsedom klubu chovateľov čuvačov Róbertom Zacharidesom a predsedom Čs. komisie pre štandardy psov MVDr.
Slovenský čuvač je symbol. Čuvač je živou pripomienkou ich schopností a pracovitosti, ale aj trvalou výčitkou nášmu národu, ako ľahko si kvôli ľahostajnosti k tomu, čo je naše, necháme tieto základné hodnoty vziať a dovolíme, aby si ich privlastnili iné, cudzie národy a vydávali za svoje. Chráňme si čuvača!
Informácie o výstavách a bonitácii
Všetky uvedené výstavy sa konajú v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, pokiaľ nie je uvedené inak. Pre účastníkov výstav sú pripravené rôzne benefity, ako napríklad:
- Parkovné zdarma alebo za symbolický poplatok.
- Voľný vstup pre psovoda.
- Zľavnené vstupné pre rodinných príslušníkov.
- Veterinárna kontrola pri vstupe.
Prihlášky na výstavy a bonitáciu sa zvyčajne podávajú online prostredníctvom systému www.onlinedogshows.sk. Je dôležité sledovať uzávierky prihlášok, ktoré sú uvedené v propozíciách jednotlivých podujatí.
Bonitácia
Bonitácia je dôležitou súčasťou chovu slovenských čuvačov. Umožňuje posúdenie exteriéru a povahy psov podľa platného štandardu a rozhoduje o ich chovnosti. Bonitácia sa zvyčajne koná súbežne s výstavami, najčastejšie v sobotu.
Slovenský čuvač - základná poslušnosť
Praktické informácie pre vystavovateľov
Pre úspešnú účasť na výstave je dôležité dbať na:
- Včasné prihlásenie: Sledujte uzávierky prihlášok a prihláste svojho psa v dostatočnom predstihu.
- Prípravu psa: Zabezpečte, aby bol pes v dobrej kondícii, upravený a socializovaný.
- Potrebné dokumenty: Majte pri sebe platný preukaz o pôvode psa (rodokmeň), očkovací preukaz a prípadné ďalšie dokumenty vyžadované organizátorom.
- Výstavný postroj a vôdzku: Používajte vhodné vybavenie, ktoré je povolené na výstavách.
- Pozitívny prístup: Pamätajte, že výstavy sú aj o zábave a stretnutí s priateľmi plemena.
V prípade potreby ubytovania si vopred overte možnosti v okolí miesta konania výstavy.
Milí členovia a priatelia Klubu chovateľov slovenských čuvačov, želáme Vám pokojné a láskavé vianočné sviatky, naplnené zdravím, radosťou a tichou pohodou domova. Nech Vás v novom roku sprevádza pevné zdravie, úspechy v chove, radosť z práce so slovenským čuvačom a veľa krásnych chvíľ strávených v spoločnosti týchto ušľachtilých a verných psov. Ďakujeme za Vašu oddanosť plemenu, za zodpovedný chov a za to, že spoločne udržiavame tradície, hodnoty a jedinečný charakter slovenského čuvača.
Vážení majitelia slovenských čuvačov, s radosťou vám oznamujeme, že sa opäť po roku zídeme na klubovej a špeciálnej výstave KCHSČ na už tradičnom mieste v Pribyline. V dňoch 24. a 25. mája 2025 otvorí svoje brány majiteľom slovenských čuvačov Múzeum liptovskej dediny, aby svoje jedinečné psy odprezentovali v najlepšej kondícii a zabojovali o atraktívne ocenenia a tituly. Tí najlepší sa stanú tvárami výstav v nasledujúcom roku. Neotáľajte s prípravami a začnite už dnes. Tešíme sa na Vašu účasť. V sobotu 24.5. prebehne bonitácia.
Vážení majitelia slovenských čuvačov, s radosťou vám oznamujeme, že sa opäť po roku zídeme na klubovej a špeciálnej výstave KCHSČ na už tradičnom mieste v Pribyline. V dňoch 18. a 19. mája 2024 otvorí svoje brány majiteľom slovenských čuvačov Múzeum liptovskej dediny, aby svoje jedinečné psy odprezentovali v najlepšej kondícii a zabojovali o atraktívne ocenenia a tituly. Tí najlepší sa stanú tvárami výstav v nasledujúcom roku. Neotáľajte s prípravami a začnite už dnes. Tešíme sa na Vašu účasť. V sobotu 18. 5. prebehne bonitácia.
tags: #slovensky #cuvac #vo #vystavnych #postojoch