Slovenský čuvač, ktorý patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov, bol FCI uznaný 18.8.1965. Chovom čistokrvných slovenských čuvačov sa zaoberajú chovatelia na Slovensku a v Čechách od 30-tych rokov 20. storočia. Prof MVDr. Antonín Hrůza zaregistroval do plemennej knihy prvý vrh 4.6.1929. Plemenné znaky slovenského čuvača zodpovedajú horskému typu psa tvrdej konštitucie, statnej postavy s huňatým bielym kožuchom. Má silnú kostru a živú, ostražitú, neohrozenú a bystrú povahu. Je prispôsobený drsnému podnebiu.
Historický pôvod a vývoj plemena
Slovenský čuvač je verzia tatranského čuvača, ktorá vznikla na území Slovenska. V roku 1965 došlo k oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Slovenský čuvač; predtým sa používal názov Tatranský čuvač. Na počiatku 20. storočia bol tatranský čuvač relatívne rozšírený, no v tridsiatych rokoch sa údajne hromadne vyvážal do Poľska a Nemecka. Profesor Antonín Hrůza doviezol dve nepríbuzné šteniatá z Tatier (psíka Jerryho a sučku Koru), ktoré sa stali základom organizovaného chovu v Československu. Prvý vrh bol zapísaný 4.6.1929. V roku 1933 vznikol Spolek chovatelů psů tatranských ovčáckych čuvačů v Brně, ktorý sa stal súčasťou FCI. Pôvodné dva rázy plemena (veľký horský a malý nížinný) sa časom spojiili a menšie rázy zanikli.
Po ťažkých časoch druhej svetovej vojny nastal pokles chovu, no v päťdesiatych rokoch došlo k obnove a v roku 1965 bol plemeno oficiálne uznané ako samostatné pod názvom Slovenský čuvač. V Belehrade spolu s monografiou a dobovými vyobrazeniami bola prezentovaná jedinečnosť plemena; Maďarsko protestovalo proti uznaniu ako proti vyčleneniu zo skupiny kuvasz, avšak v roku 1969 bolo rozhodnuté, že ide o dve samostatné plemená. Názov bol zmenený zo Tatranského na Slovenský čuvač aj z dôvodu rozlišovania od podobných plemien v Poľsku a Maďarsku.
Vzhľad a povaha
Slovenský čuvač má tvar takmer obdĺžnikový, s hlavnou fyzickou charakteristikou horského psa: mohutná konštrukcia, hustá biela srsť a silná kostra. Oči sú tmavohnedé, oválneho tvaru; uši sú vysoko nasadené, krátke a klopené do bočne neseného V. Krk je silný, hrudník široký, chrbát pevný a brucho mierne vtiahnuté. Chvost býva dolu, v pohybe nad bedrovou líniou oblúkovito nesený. Srsť je dvojitá a hustá, podsada jemná a páperovitá; na tele je srsť prevažne biela, s extrémnym sfarbením uší dožlta tolerovaným, ale nežiaducim. Hriva je u samcov výrazná.
Povaha plemena je ostražitá a sebavedomá. Voči rodine je čuvač verným a láskavým spoločníkom; voči cudzím ľuďom býva opatrný a niekedy nedôverčivý. Má silný prirodzený strážny inštinkt a vie chrániť dom, dvor aj stáda. Je vyspelý a samostatný, potrebuje suverénne vedenie a výchovu bez tvrdosti. So správnym vedením a socializáciou sa z neho dá vychovať spoľahlivý rodinný pes, ktorý zvláda aj zložitejšie úlohy ako záchranárske či policajné práce.
Charakteristika a veľkosť
Samce dosahujú výšku 62-70 cm, samice 59-65 cm. Hmotnosť sa pohybuje približne v rozmedzí 31-44 kg. Srsť je dlhá 10-15 cm, bez výrazných cestičiek na chrbte; na hlave a končatinách býva kratšia, na krku vytvára hrivu u samcov. Celkovo pôsobí impozantne a so svojím vzhľadom evokuje autoritu. Slávu plemena dotvára aj jeho jasný a bystrý výraz, ktorý vznikol z kombinácie vzhľadu a pracovného zamerania.
Chov, starostlivosť a výživa
Starostlivosť o srsť spočíva v pravidelnom kefovaní, hlavne počas periods pĺznutia. Kúpanie nie je nutné, a výživa by mala byť vyvážená s dostatkom kvalitných bielkovín. Mnohí chovatelia preferujú prirodzenú stravu BARF alebo granulované krmivo, pričom dôležité je prispôsobenie množstva veku a aktivite psa. Dve jedlá denne sú zvyčajne dostačujúce, pri veľkej aktivite alebo vyššom stupni rastu môže byť potrebné prispôsobiť dávky tak, aby sa predišlo obezite. Je potrebné dbať na prevenciu torzie žalúdka a nepodávať veľké jedlá tesne pred pohybom.
Vo všeobecnosti je Slovenský čuvač odolný a zdravý, s možnými rizikami ako dysplázia bedrového či lakťového kĺbu, torzia žalúdka a alergie, ktoré sú bežné u veľkých plemien. Dĺžka života sa pohybuje okolo 10-12 rokov. Pre úspešné zvládnutie plemena je dôležitá dôsledná a citlivá výchova od šteňaťa, s dôrazom na socializáciu a budovanie vedúcej role majiteľa v hierarchii svorky.
Chov a organizácie
Na Slovensku aj v ČR existujú chovateľské kluby Slovenského čuvača; prvé organizované združenia vznikli už v Brne a Bratislave. Počas rokov 1960-1970 došlo k reorganizáciám a v roku 1992 sa plemeno rozdelilo na samostatné slovenské a české plemeno s vlastnými plemennými knihami. V súčasnosti je počet šteniat ročne okolo 100-150 v oboch štátoch. Slovenský čuvač si získava popularitu ako verný a ochranný spoločník, no vyžaduje skúseného majiteľa so silnou autoritou a dostatkom času na výchovu a starostlivosť.
Historicky bol čuvač videný ako vodca stáda a ochranca hôr; dnes môže slúžiť aj ako vedúci pes pri rôznych druhoch prác, ako sú záchranárske úlohy alebo športové aktivity. V rodinnom prostredí si vyžaduje pevný, spravodlivý a citlivý prístup; nadväzovanie vzťahov s deťmi je možné pri správnej socializácii a dohľade.
Rady pre potenciálnych majiteľov
- Zaobstarať psa iba od dôveryhodných chovateľov s jasnými normami pre plemeno a ovládané plemenné knihy v rámci oficiálnych zväzov.
- Začať s výchovou a socializáciou čo najskôr, ukazovať psa rôznym podnetom a prostrediam, a to spôsobom bez násilia a drilu.
- Poskytnúť psovi dostatok priestoru a pravidelný pohyb; vyhotoviť veľký koterec a zabezpečiť vonkajšie prostredie, ak žije na dvore, nie v byte.
- Udržiavať srsť pravidelným kefovaním a starať sa o dentálnu hygienu a pazúriky, aby sa predišlo problémom so zdravím.
- Kŕmenie prispôsobiť veku, aktivity a veľkosti psa, uprednostniť kvalitné bielkoviny a vyhnúť sa prejedaniu pri vysokom energetickom nároku.
Aktuálne a budúce trendy
Slovenský čuvač je populárny ako verný spoločník a ochranca, ktorý je vhodný pre aktívnych majiteľov s voľnou pôdou a záhradou. Vďaka svojej exhibitnej, zároveň pracovnej povahy, sa dá s ním vykonávať aj terapeutický alebo pátrací výcvik, alebo zúčastniť sa na Dog-trekkingových aktivitách. Dlhá a hustá srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť a chodí tak, že pes potrebuje kontakt so svojou svorkou a priateľmi, aby sa cítil doma a spokojne.
Na rozdiel od veľkého počtu iných plemien býva Slovenský čuvač považovaný za plemeno vhodné pre skúsených chovateľov a nie pre úplných začiatočníkov, a preto je dôležité zvážiť jeho nároky na priestor, vedenie a dlhodobú starostlivosť pri rozhodovaní o jeho obstaraní.