Slovenský čuvač, národné plemeno Slovenska, je známy svojou oddanosťou, ochranárskym inštinktom a majestátnym vzhľadom.
Slovenský čuvač je impozantné stvorenie. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov.
Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka. S cieleným chovom sa začalo začiatkom 20. storočia. Vtedy bolo plemeno takmer vyhynuté. Profesor Antonín Hrůza z Brna napokon založil plemennú knihu. Od januára 1969 je slovenský čuvač oficiálne uznávaný za psie plemeno.
Slovenský čuvač patrí do FCI skupiny 1 - Ovčiarske a pastierske psy (sekcia 1: ovčiarske psy). Oficiálne bol uznaný Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) dňa 18. 8. 1965.
Karpatská tradícia - Pochádza z oblasti Vysokých a Nízkych Tatier, kde ho používali valasi (pastieri) na ochranu stád oviec a dobytka pred predátormi, ako boli vlci a medvede.
Príbuznosť s inými pastierskymi psami - Slovenský čuvač patrí do skupiny tzv. „bielych horských pastierskych psov“, kam patria napríklad maďarský kuvasz, taliansky maremmansko-abruzský pastiersky pes alebo pyrenejský horský pes. Tieto plemená vznikali v podobných podmienkach a mali spoločné pracovné využitie.
Legenda o bielych psoch - Pastieri preferovali bielu farbu srsti, aby svojich psov ľahko odlíšili od predátorov, ale aj od zlodejov, ktorí sa v noci snažili ukradnúť dobytok.
Dôležitá úloha v horských oblastiach - Čuvač nebol len pastierskym psom, ale aj spoločníkom bačov a spoľahlivým strážcom salašov a osád.
Záchrana plemena v 20. storočí
V 20. storočí sa slovenský čuvač ocitol v ohrození. Zásadnú úlohu pri jeho záchrane zohral profesor Antonín Hruza z Brna, ktorý v 30. rokoch 20. storočia začal s organizovaným chovom. Hruza precestoval horské oblasti Slovenska a vybral najlepšie jedince, ktoré sa stali základom moderného chovu.
Povaha a temperament
Slovenský čuvač je typické vonkajšie plemeno, jeho hustá srsť ho chráni pred všetkými vplyvmi. Je ideálne stvorený pre veľkú záhradu domčeka na dedine. Skvele a nekompromisne stráži svojich pánov a ich majetok, s týmto psíkom na záhrade sa nemusíte báť. Vonku sa jedná o aktívneho psíka so záujmom o časté a dlhé vychádzky, ale pri pobyte doma je skôr pokojný. Pri pobyte vonku sa nemusíme báť, že by mal čuvač zajačie úmysly. Podstatnú časť dňa sa dokáže zabaviť sám. Je veľmi prispôsobivý, dobre sa vychováva a výcvik tiež nie je veľkým problém. K deťom je veľmi priateľský a ich spolužitie sa stáva veľmi príjemným.
Plemeno si rýchlo vytvorí silné puto s ľuďmi, s ktorými spolunažíva v jednej domácnosti. Hoci je to veľmi šikovný pes, patrí medzi plemená, ktoré sa zvyčajne neodporúčajú pre začiatočníkov. Dôležité je, aby majiteľ bol autoritou a mal dostatok času na psa a poriadne si naštudoval o tomto plemene. Pokiaľ si však nebudete istý výcvikom, odporúčame vám vyhľadať pomoc u skúseného cvičiteľa psov.
Slovenský čuvač ako ostražitý rodinný pes. V minulosti sa slovenský čuvač využíval vo svojej východoeurópskej domovine predovšetkým ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom. Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: Dá sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky. Slovenský čuvač má teda svoju poplašnú pohotovosť zakotvenú už v názve. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne.
Ochranný inštinkt - skvelý strážca, ostražitý voči cudzincom.
Láskavý k rodine - verný a milujúci pes, ktorý si vytvára silné puto s majiteľmi.
Samostatnosť a nezávislosť - potrebuje skúseného majiteľa, ktorý vie, ako viesť dominantného psa.
Výborný s deťmi - no potrebuje včasnú socializáciu a dohľad pri malých deťoch.
Skúsenosti majiteľov
Skúsenosti majiteľov slovenských čuvačov sa rôznia.
Socializácia a výcvik: Čuvač je strážne plemeno a chovatelia upozorňujú na možnú agresiu voči psom - samcom, či osobám, ak je pes málo socializovaný, alebo má negatívne skúsenosti z mladosti. Je to nádherné plemeno a práve preto si treba dopredu uvedomiť všetky možné dôsledky a prehodnotiť svoje schopnosti a skúsenosti. Aj doma, ak máme návštevu, treba byť opatrný. S inými psami samcami je to kvôli predchádzajúcim situáciám (napadnutie psom, keď bol ešte šteňa) viac-menej lotéria. Skôr sa znesie so psami, ktorí sa chcú hrať, ako s tými, ktorí sa boja, nebodaj zavrčia, či šteknú. Je to však dlhá cesta a asi nieje nikdy neskoro na to, aby si to človek začal uvedomovať. Je to stále človek, ktorý je ten zodpovedný za činy svojho miláčika.
Vzťah k deťom: Deti a slovenský čuvač idú prirodzene ruka v ruke. Samozrejme je na nás ako k spolužitiu povedieme psa i deti. Ako správny pastiersky pes nemá problém s domácimi zvieratami. Je potrebné upozorniť, že sa nejedná o svorkové plemeno. Spolužitie dvoch samcov je veľmi náročné pre majiteľov, miestami aj úplne nereálne.
Stráženie: Spoľahlivý strážca ako svojej rodiny, tak jej majetku. Je vždy v strehu a ostražitý. Svoju prácu odvádza kvalitne, ak máte tohto psíka doma, netreba sa ničoho báť.
Skorá socializácia je kľúčová - zvykať ho na ľudí, zvieratá a rôzne prostredia.
Pozitívna motivácia - reaguje dobre na pochvaly a odmeny, tvrdé metódy sú kontraproduktívne.
Dôslednosť - majiteľ musí byť pevný, ale spravodlivý.
Starostlivosť a výživa
Starostlivosť o slovenského čuvača si vyžaduje pravidelné vyčesávanie srsti, najmä v období pĺznutia. Kúpanie je vhodné len niekoľkokrát do roka.
Hustá, bielej farby, žltkastý nádych pri koreňoch nosa je prípustný, ale nežiadúci, zreteľné žlté škvrny sú neprípustné. Okrem hlavy a končatín srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien. Pri psoch je nápadná hriva, srsť na hlave a končatinách je krátka, priliehavá, na zadných stranách končatín trochu dlhšia. Od koreňov uši dozadu prechádza pozvoľna v hrivu. V kožuchu kryjú pesíky úplne podsadu sú 5-15 cm dlhé, v hrive najhrubšie, inde mierne zvlnené. Samostatné kučery a rozpadavý kožuch sú nežiadúce. Kyprosť a uzavretie kožucha sú podmienkou. Podsada je jemná, hustá, páperovitá, asi polovičnej až dvojtretinovej dĺžky v porovnaní s pesíkmi. Na trupe voľná, na ostatných častiach tela tesne priliehajúca k telu, s ružovou pokožkou, pigmentovanou čierne len v okolí nozdier, papule a očí, kde prechádza do tmavých slizníc.
Srsť - pravidelné česanie, hlavne v období pĺznutia.
Uši - kontrolovať a čistiť, aby sa predišlo infekciám.
Zuby - pravidelné čistenie alebo používanie dentálnych hračiek.
Labky a pazúriky - strihanie pazúrikov podľa potreby.
Strava: Najčastejšou a najpohodlnejšou formou, ktorú si majitelia psov zvolia, je kŕmenie granulami. Ak by ste sa rozhodli pre granule, odporúčam vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré môžete nájsť na zadnej strane balenia granúl. Vďaka surovej strave bude mať Váš štvornohý miláčik čistejšie a zdravšie zuby. Taktiež môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly a majú menej vnútorných parazitov. Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa priamo venuje Barfu pre psov. No ak sa Vám nepozdáva stravovanie na štýl BARF, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky.
Čuvač potrebuje kvalitnú stravu s dostatočným množstvom bielkovín, ktorá podporí jeho svalstvo a aktívny životný štýl. Vzhľadom na jeho veľkosť je potrebné sledovať množstvo jedla, aby sa predišlo obezite. Doplnky ako glukosamín a chondroitín môžu pomôcť udržať jeho kĺby zdravé.
Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
Zdravie
Slovenský čuvač je zdravé a odolné plemeno, ktoré netrpí väčším množstvom zásadných chorôb. Samozrejme nejaké neduhy má, rovnako ako väčšina podobne veľkých plemien. Ako pri každom väčšom plemene sa môže v priebehu života objaviť rad typických chorôb, ako napríklad torzia žalúdka, dysplázia či rôzne alergie alebo ochorenia očí.
Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou. Toto plemeno sa priemerne dožíva 10 až 12 rokov.
Dysplázia bedrového kĺbu - častá u veľkých plemien, dôležitá je kontrola chovných jedincov.
Torzia žalúdka - nebezpečný stav, preto je potrebné kŕmiť ho v menších dávkach a nechať ho odpočívať po jedle.
Slovenský čuvač a životné prostredie
Ak máme malý byt v centre mesta, nie je príliš dobrý nápad si čuvača zadovážiť, vyžaduje veľa priestoru a malý byt by preňho mohol byť nepríjemný.
Urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe. Slovenský čuvač je urastený silný pes. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes.
Slovenský čuvač je ideálny pre majiteľov s aktívnym a outdoorovým životným štýlom, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru a pravidelný pohyb. Tento pes sa hodí na vidiek alebo do domu so záhradou. Je skvelým spoločníkom pre rodiny, ktoré hľadajú ochrancu a verného psa.
Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte. Kto by chcel dopriať nový domov nejakému psovi z útulku, môže si samozrejme nechať poradiť na mieste. Možno sa tam predsa len nájde nejaký štvornožec s podobnými vlastnosťami, ktorý čaká na nového majiteľa.
Kedysi verný strážca stád, dnes láskyplný sprievodca do rodiny: Slovenský čuvač si u psíčkarov získava čoraz viac fanúšikov. Jeho čisto biela srsť a statná postava robia z tatranského čuvača pôsobivé stvorenie.