Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Stráži dom, dvor aj dobytok, ale hodí sa aj ako rodinný pes, krotý je priateľský k deťom. Na to, aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, však potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu. Urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe. Slovenský čuvač je urastený silný pes. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes. Slovenský čuvač je impozantné stvorenie. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. To mu poskytuje tú najlepšiu ochranu v drsnom podnebnom pásme svojho horského domova, ako aj pred chladom a horkom. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Na základe jeho vzhľadu, jeho pôvodu a jeho vlastností typických pre plemeno si možno slovenského čuvača ľahko pomýliť s inými bielymi pastierskymi psami z východnej Európy. Vyzerá tak relatívne podobne ako napríklad Polski Owczarek Podhalanski z Poľska a kuvasz z Maďarska.
Povaha a pôvod plemena
V minulosti sa slovenský čuvač využíval ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom. Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: Dá sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes.
Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psí výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne.
Chov a aktivity vhodné pre plemeno
Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prívetivej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko. Hustá, vlnitá srsť slovenského čuvača ho chráni pred chladom.
Starostlivosť a výživa: Nenáročný samorast. Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia by mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne. Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym. Na zabránenie torzie žalúdka nekŕmte slovenského čuvača tesne pred prechádzkou.
Zdravie: Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Môžu sa časom objaviť problémy s kĺbmi ako dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Priemerná dĺžka života je 10-12 rokov. Pôvodne bolo plemeno známe ako tatranský čuvač; uznanie do oficiálnych plemien prišlo v 60. rokoch minulého storočia.
Chov šteňat a starostlivosť o šteniatka
Keď si štěňa prinesieme domov, je dôležité, aby noví majitelia vedeli, že štěně potrebuje sosledné vedenie a čas strávený so svojou rodinou. Šteňa by malo rásť v prostredí, ktoré mu umožňuje naviazať silnú väzbu so svojou smečkou a vodcom. Základom úspechu je začať s výchovou čo najskôr, spravodlivo a dôsledne. Šteňa patrí ku svojej smečke a musí pochopiť hierarchiu a pravidlá. Základom je venčenie a pravidelná socializácia s ľuďmi, inými psami a zvieratami. Pri správnom vedení sa čuvač naviaže na svoju smečku a hlídá ju.
Pri výbere chovateľskej stanice je dôležité overiť si renomé a podmienky, v ktorých sú šteňatá chované. Kvalitný chovateľ umožní vidieť rodičov, poskytne informácie a dokumenty. Pred kúpou sa informujte o povahe rodičov a získajte čo najviac informácií o konkrétnom šteniatku. Rozumné je tiež zvážiť, či hľadáte šteňa s preukazom pôvodu (PP) alebo bez neho. Šteniatka s PP bývajú drahšie, ale garantujú čistokrvnosť. Šteniatka bez PP môžu byť lacnejšie, no treba dôkladne preveriť ich zdravotný stav a pôvod.
Do výcviku šteňaťa zapájať rodinu čo najviac, aby si štěně zvyklo na prítomnosť a aby si vybudovalo tradičnú smečku. Prvé mesiace sú kritické pre socializáciu a zvykanie si na rôzne podnety. Každé šteňa potrebuje fyzický kontakt po väčšinu dňa a noci, aby si vybudovalo pevný vzťah so svojimi ľuďmi. Pri socalizácii je vhodné umožniť kontakt so svetom: deti, iné psy, domáce zvieratá, mačky, výlety a cestovanie.
Výcvik šteňaťa by mal byť založený na pozitívnej motivácii. Povel na zavolanie treba učiť jemne: volať menom a lákať drobným pamlskom. Treba byť dôsledný a udržiavať motiváciu psa. Ak štěňa nereaguje na volanie, treba ho priniesť a priviesť na miesto, kde má prísť. Poslušnosť sa získava postupne a prostredníctvom odmien za správne konanie a korekciou za nesprávne konanie. Dôslednosť je kľúčová, pretože veľká časť výsledku závisí od vedenia majiteľa a vzťahu k pánovi ako vedúcemu smečky.
U štěňaťa v ranom veku je dôležité hneď začleniť pravidlá, hierarchiu a zvyklosti. Šteňa potrebuje kontakt s rodinou a pocity bezpečia. Dieťa by malo byť súčasťou sociálneho okruhu psa, aby si šteniatko osvojilo korektné vzťahy a správanie. Výchova by mala pokračovať aj pri raste šteňaťa, pričom sa snažíme o rozličné aktivity - prechádzky, hry, cvičenia a spoločné aktivity, ktoré posilňujú väzbu s pánom.
Starostlivosť o srsť a zdravie
Slovenský čuvač potrebuje pravidelné česanie a starostlivosť o srsť. Dôležité je pravidelné česanie hrebeňom a kefou, čistenie a odstránenie odumretej srsti. Po kúpe treba psa dobre vysušiť a vyriesť srsť. V letných mesiacoch je srsť redšia, avšak stále hustá. Väčšina čuvačov miluje vodu a radi plávajú. Oči a uši je potrebné pravidelne čistiť a kontrolovať, aby sa predišlo infekciám.
Pri výžive sa odporúča prirodzené kŕmenie s dostatkom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Dve jedlá denne sú vhodné pre dospelé psy. Treba sledovať telesnú hmotnosť, pretože slovenský čuvač môže rýchlo priberať. Pre torziu žalúdka je vhodné nemať psa hladného tesne pred prechádzkou. V prípade výberu krmiva existuje možnosť suchých krmív, polosuchých alebo konzerv, prípadne barf. Dôkladne si preštudujte zloženie a vyberte krmivo, ktoré najlepšie vyhovuje potrebám psa.
Všeobecná starostlivosť zahŕňa pravidelné veterinárne prehliadky, zubnú hygienu a správnu starostlivosť o nechty. Zdravotné problémy ako dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu sú možné u väčších plemien, vrátane slovenského čuvača. Príležitostne sa objavujú problémy s kĺbmi, no plemeno sa považuje za robustné a odolné.
Chov a uznanie plemena
Historicky bol slovenský čuvač známy ako tatranský čuvač. Na prelome 19. a 20. storočia bolo úsilie o zachovanie horského plemena výrazné a Prof. Antonín Hrůza založil plemennú knihu. V roku 1965 bol slovenský čuvač uznaný ako samostatné plemeno Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI). V súčasnosti existujú český a slovenský klub samostatne, plemenné knihy sú vedené oddelene. Každý rok vzniká okolo 100-150 prírastkov slovenských čuvačov.
V súčasnosti sa plemeno využíva ako sprievodca, ochranca, záchranár, športovec, ťažný pes a samozrejme ako pastiersky pes. Napriek svojej priateľskej povahe má prirodzený strážny inštinkt a v prípade potreby vie tvrdo zasiahnuť.
Šteniatka na predaj a výber
- Na predaj sú šteniatka po výstavne mimoriadne úspešných rodičoch so super povahou. Šteniatka s PP sú po zrušenej rezervácii.
- Niekedy sú k dispozícii aj posledné dve šteniatka slovenského čuvača s PP. Jedná sa o dvoch psíkov, s výberom z troch šteniat. Odběr bude koncom júna.
- Šteniatko bude kompletne naočkované, načipované a odčervené vrátane PP.
- Pri kúpe štěňa je dôležité overiť si, či sú šteniatka očkované a čipované a či majú preukaz pôvodu (PP).
Pri výbere šteňaťa je tiež vhodné zohľadniť jeho povahu a temperament. Hoci slovenský čuvač je vo všeobecnosti vyrovnané plemeno, každé šteňa má svoju individualitu. Pred kúpou získajte čo najviac informácií o povahe rodičov a o konkrétnom šteniatku.
Všeobecné rady a praktické tipy
- Vyhľadajte renomovaných chovateľov, ktorí dodržiavajú predpisy a ponúkajú jasné informácie o pôvode a zdravotnom stave rodičov.
- Dbajte na socializáciu šteniatka od útleho veku - kontakt s ľuďmi, deťmi, inými psami a prostredím.
- Socializácia a konzistentný výcvik sú kľúčové pre vytvorenie vyrovnaného a sebavedomého partnera do rodiny.
- Priznajte si, že chov tohto plemena nie je vhodný pre úplných začiatočníkov, ale s vhodnou podporou a vedením môže byť úspešný aj majiteľ so skúsenosťami.
- Vietor a voda - čuvač rád trávi čas vonku a potrebuje priestor na pohyb a prácu.
Praktické tabuľky a poznámky
| Hodnota | Popis |
|---|---|
| Veľkosť | Samce 62-70 cm; samice 59-65 cm |
| Hmotnosť | 31-44 kg |
| Srsť | Biela, hustá, dlhá 10-15 cm, mierne vlnená |
| Temperament | Vyrovnaný, ostražitý, prítulný k rodine, nedôverčivý k cudzím |
| Potreba pohybu | Vysoká; potrebuje pravidelný pohyb a sociálne interakcie |
Praktické odporúčania pre majiteľov
Domovom slovenského čuvača sú slovenské hory, kde ho stáročia chovali ako pastierskeho psa. Základný povel na „predstúpenie“ psa pred stádom znie: „Choď čuvač!“
Pre optimálny zdravotný stav a zdravú komunikáciu v rodine je dôležité zabezpečiť pravidelný pohyb, socializáciu a dôsledný, spravodlivý výcvik. Pravidelné vyšetrenia u veterinára a vedenie vhodnej stravy sú dôležité pre dlhú a kvalitnú spoločnú cestu s týmto plemenom.