Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes. Stráži dom, dvor aj dobytok, ale hodí sa aj ako rodinný pes, ktorý je priateľský k deťom. Na to, aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, však potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. K deťom je veľmi priateľský a ich spolužitie sa stáva veľmi príjemným. Deti a slovenský čuvač idú prirodzene ruka v ruke. Samozrejme je na nás ako k spolužitiu povedieme psa i deti.
Slovenský čuvač je urastený silný pes. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. To mu poskytuje tú najlepšiu ochranu v drsnom podnebnom pásme svojho horského domova, ako aj pred chladom a horkom. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Na základe jeho vzhľadu, jeho pôvodu a jeho vlastností typických pre plemeno si možno slovenského čuvača ľahko pomýliť s inými bielymi pastierskymi psami z východnej Európy. Vyzerá tak relatívne podobne ako napríklad Polski Owczarek Podhalanski z Poľska a kuvasz z Maďarska.
Povaha: Ostražitý rodinný pes s ochranným inštinktom
V minulosti sa slovenský čuvač využíval vo svojej východoeurópskej domovine predovšetkým ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom. Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: Dá sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky. Slovenský čuvač má teda svoju poplašnú pohotovosť zakotvenú už v názve. Je vždy v strehu a ostražitý. Svoju prácu odvádza kvalitne, ak máte tohto psíka doma, netreba sa ničoho báť. Spoľahlivý strážca ako svojej rodiny, tak jej majetku.
Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne. Čuvač nie je plemeno, ktoré bude šťastne žiť v byte. Bezpodmienečne potrebuje väčší dvor, ktorý je zabezpečený vysokým a pevným plotom. Je to typické vonkajšie plemeno, jeho hustá srsť ho chráni pred všetkými vplyvmi. Je ideálne stvorený pre veľkú záhradu domčeka na dedine. Vonku sa jedná o aktívneho psíka so záujmom o časté a dlhé vychádzky, ale pri pobyte doma je skôr pokojný. Pri pobyte vonku sa nemusíme báť, že by mal čuvač zajačie úmysly. Podstatnú časť dňa sa dokáže zabaviť sám. Je veľmi prispôsobivý, dobre sa vychováva a výcvik tiež nie je veľkým problém.
Plemeno si rýchlo vytvorí silné puto s ľuďmi, s ktorými spolunažíva v jednej domácnosti. Hoci je to veľmi šikovný pes, patrí medzi plemená, ktoré sa zvyčajne neodporúčajú pre začiatočníkov. Dôležité je, aby majiteľ bol autoritou a mal dostatok času na psa a poriadne si naštudoval o tomto plemene. Pokiaľ si však nebudete istý výcvikom, odporúčame vám vyhľadať pomoc u skúseného cvičiteľa psov.
Chov a aktivity
Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prívetivej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko.
Slovenský čuvač je vynikajúcim spoločníkom na turistiku. V horách je ako doma a navyše skvele znáša chlad a zimu, takže ani náhla zmena počasia ho nezaskočí. Vynikať bude v psej disciplíne zvanej Dog-trekking.
Pohybová hra tunely s loptami a gymnastickými kruhmi
Starostlivosť a výživa
Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne. Starostlivosť o srsť slovenských čuvača je ľahšie ako sa zdá. Mimo obdobia pĺznutia, kedy je nutné každodenné kefovanie, postačí počas roka česať psa raz za týždeň. Kúpanie nie je nutné a vykonáva sa len v prípade potreby.
Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa. Pretože slovenský čuvač rýchlo priberá. Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym. Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
Čuvač potrebuje kvalitnú stravu s dostatočným množstvom bielkovín, ktorá podporí jeho svalstvo a aktívny životný štýl. Vzhľadom na jeho veľkosť je potrebné sledovať množstvo jedla, aby sa predišlo obezite. Doplnky ako glukosamín a chondroitín môžu pomôcť udržať jeho kĺby zdravé.
Zdravie
Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien, aj u slovenského čuvača môžu vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou. Slovenský čuvač je prirodzene zdravý a otužilý pes, ktorý nie je vo väčšej miere náchylný k chorobám. Avšak aj u neho môže v priebehu života dôjsť k výskytu niektorej z psích chorôb. Môže sa vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, torzia žalúdka, leptospirose, alergie alebo ochorenia očí.
Priemerná dĺžka života tohto zvieraťa je medzi 10 až 12 rokmi.
História a pôvod plemena
Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka. S cieleným chovom sa začalo začiatkom 20. storočia. Vtedy bolo plemeno takmer vyhynuté. Profesor Antonín Hrůza z Veterinárnej univerzity v Brne napokon založil plemennú knihu. Od januára 1969 je slovenský čuvač oficiálne uznávaný za psie plemeno. Snehobiely pastiersky pes je zaradený do skupiny 1 „Pastierske a dobytkárske psy (bez švajčiarskych salašníckych psov)“.
Slovenský čuvač pochádza zo Slovenska, kde slúžil ako strážca hospodárskych zvierat v horských podmienkach. Prvé registrované jedince sa narodili v roku 1929. Vďaka návštevníkom hôr sa toto plemeno postupne dostalo nielen na územie celého Slovenska, ale aj do susedného Poľska a Nemecka. Kvôli obrovskému vývozu čuvačov do zahraničia na Slovensku takmer zanikol. Vďaka Dr. Antonínovi Hroznému sa toto plemeno zachovalo a môžete sa s ním stretávať dodnes. V roku 1965 došlo k oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač. Zo začiatku maďarskí chovatelia psov nesúhlasili s uznaním plemena. Tvrdili, že ide iba o variantu maďarského plemena kuvas, a preto sa snažili o spojenie oboch plemien. O štyri roky neskôr boli podrobne preskúmané štandardy oboch plemien. Zhodli sa, že ide o samostatné plemená, a preto by sa mali aj naďalej chovať samostatne. Aby sa zabránilo zmätkom so zámenou mien plemien Maďarský kuvas a Poľský Podhalanský ovčiak a Tatranský čuvač, pri prekladaní textov do francúzštiny, bol zmenený názov plemena z Tatranského na Slovenskom čuvača.
Mimo jeho východoeurópskej domoviny sa slovenskému čuvačovi venuje len málo chovateľov. Ak by ste si teda chceli kúpiť šteňa tohto plemena, mali by sa presne informovať, ktorí chovatelia patria do nejakého oficiálneho zväzu a svojich psov chovajú striktne podľa predpísaných noriem pre plemená. Ozajstní kamaráti zvierat nech sa oblúkom vyhnú domnelým výhodným ponukám, ktoré kolujú na internete alebo v pochybných inzerátoch. Za takými inzerátmi často stoja bezohľadní množitelia, ktorí neberú vôbec ohľad na zdravie a blaho svojich zvierat. Psy nezriedka pochádzajú z príbuzenského kríženia a/alebo sú zle socializované, takže zdravotné problémy a abnormálne prejavy správania nie sú vôbec výnimkou. Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte. Kto by chcel dopriať nový domov nejakému psovi z útulku, môže si samozrejme nechať poradiť na mieste. Možno sa tam predsa len nájde nejaký štvornožec s podobnými vlastnosťami, ktorý čaká na nového majiteľa.