Československý vlčiak (čes. československý vlčák) je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
ČSV vznikal postupne na Slovensku aj v Českej republike: prvé krížence nakrižili vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája, z čoho vzišlo päť šteniat. Z týchto šteniat sa uplatnili sučky BETY a BERTA; Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnejGenerácie. V roku 1966 sa Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu a založenie klubu, no registráciu znemožnil Národný front a Zväz pre spoluprácu s armádou. Nasledujúce roky priniesli ďalšie pokusy a v roku 1981 vznikol oficiálne klubové zázemie; plemeno bolo zapísané v Prahe a v roku 1989 FCI uznala československého vlčiaka.

Vzhľad a stavba tela
Československý vlčiak je veľký pes, ktorý pripomína vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm u psov a 60 cm u sučiek, telo má obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10. Ušaté trojuholníkové uši a štruktúra končatín vyzdvihujú atletický a vznešený vzhľad. Srsť je hustá a rovno islamená, farby sa pohybujú od svetlo-strieborných po žltosivé odtiene so svetlou maskou. Chvost býva nasadený vysoko a pri pokoji je nosený nižšie.
Vlčie prvky sú zreteľné aj v pohybe: pes ide kluse a s výraznou vytrvalosťou dokáže pokryť dlhé vzdialenosti. Vlčí pôvod sa odráža v anatómii a pohybovej technike, ako aj v zopätom magnete orientácie v teréne.

Povaha a temperament
ČSV je temperamentný, vytrvalý a mimoriadne naviazaný na rodinu a svorku. Jeho jedinečná povaha kombinuje vlčie inštinkty s hospodárnou poslušnosťou nemeckého ovčiaka. Vlčie dedičstvo sa prejavuje silným loveckým pudom a vysokou energiou, preto je dôležitá dôsledná socializácia a výchova už od šteňaťa. Vlčiak potrebuje silnú, ale nežnú motiváciu, nedrží dril ako v prípade niektorých iných plemien.
Je dokonale orientovaný v teréne, no vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý zvládne jeho neposednosť a samostatnosť. Jeho hlasový prejav je výrazný a nie je vhodný do extrémne hlučného mestského prostredia.

História a pôvod: od Sibírskeho vlka k československému vlčiakovi
Historické zhromažďovanie dát ukazuje, že vznik plemena začal v roku 1955, keď Hartl a jeho tím pripravovali projekt na kríženie vlka a nemeckého ovčiaka. Cieľom bolo vytvoriť psa odolného, vytrvalého a ostražitého pre pohraničnú stráž. Medzi kľúčové momenty patrí narodenie prvých krížencov v Libějovici, registrácie v 60. rokoch, a následné vytváranie chovateľskej siete na Slovensku, ktorá napokon viedla k uznaniu plemena a otvoreniu klubu. V roku 1989 FCI plemeno uznala a zapísala medzi národné i medzinárodné plemená.
Podľa historických zápisov a doplňujúcich údajov sa ukazuje, že hlavnou inšpiráciou bolo spojenie vlastností vlka a nemeckého ovčiaka, čo v konečnom dôsledku vytvorilo jedinečné povahové a fyzické charakteristiky tohto plemena.
Čo odlišuje sibírskeho huskya od česko-slovenského vlčiaka?
Sibírsky husky je známy pre svoje ľahkošportový temperament, výdrž a adaptabilitu na extrémne podmienky. Na rozdiel od ČSV je husky viac zameraný na vykonávanie práce v záprahu, s menšou cez vnímaním sociálnych väzieb ako u ČSV. Jeho zdravie je zvyčajne pevné, no genetické predispozície a zdravotné problémy sa líšia od ČSV, ktoré sú viac orientované na lovecké inštinkty a sústredenú socializáciu a výchovu. Hoci husky má menej separačnej úzkosti, ČSV potrebuje intenzívnejšiu socializáciu a skúseného chovateľa pre zvládnutie svojej zvláštnej povahe.
SIBIŘSKÝ HUSKY | O PLEMENU
Starostlivosť, výživa a zdravie
Starostlivosť o srsť ČSV nie je zložitá; pravidelné česanie počas období presrsťovania je nutné. Dôležité je aj dohliadať na stav zubov, pazúrov a uší. Plemeno má zvyčajne pevné zdravie, no môže trpieť dyspláziou bedrových a lakťových kĺbov, degeneratívnou myelopatiou a možným dwarfizmom; všetky tieto ochorenia sú geneticky testovateľné a v kvalitnom chove by nemali byť prítomné.
Krmivá by mali zohľadňovať veľkosť a rýchly rast šteňaťa. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou a rozdeliť kŕmnu dávku na dve časti, s dvakrát-denným kŕmením, aby sa predišlo tráviacim problémom. Vlčie inštinkty vyžadujú surové mäso ako súčasť stravy. Srsť vyžaduje vyššiu pozornosť počas presrsťovania.
Porovnanie ČSV a Nemeckého ovčiaka
- Pôvod: ČSV - Československo (kríženec vlka a nemeckého ovčiaka), Nemecký ovčiak - Nemecko.
- Vzhľad a povaha: ČSV - vlčie podobnosti, nezávislý a rezervovaný voči cudzím; OVĎ - verným a ľahko cvičiteľný.
- Výcvik a adaptácia: ČSV - potrebuje pevnú, no nežnú výchovu; OVČIAK - zvyčajne ľahšie cvičiteľný a podprah.
- Aktivita a zdravie: ČSV - vysoká energia, silný lovecký pud; OVČIAK - vysoká aktivita, často bez genetických problémov očakávaných.

Výchova a výcvik
Výchova československého vlčiaka je náročná a vyžaduje autoritu majiteľa, trpezlivosť a konzistenciu. Vlčiak má „vlastnú hlavu“ a nepotrebuje dril ako u niektorých iných plemien; preto výcvik musí byť založený na pozitívnej motivácii a vzájomnej dôvere. Privolanie je veľmi užitočné a pomáha pri spoločenskom kontakte a bezpečnom pohybe medzi cudzími ľuďmi a zvieratami.
Socializácia by mala začať už v šteňacom veku. Vlčiaky sú na hierarchiu citlivé a adaptácia na nových majiteľov býva náročná, preto sú vhodnejšie pre skúsených psovodov. Pri výbere plemena je potrebné zvážiť aktivitu a priestory: České vlčiaky potrebujú veľa pohybu a duševnú stimuláciu; ideálny domov je na vidieku s dostatkom priestoru a pravidelnou aktivitou.

Čo treba vedieť pred kúpou
- ČSV vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý vie pracovať s nezávislým psom a jeho vlčím dedičstvom.
- Potrebná je pravidelná pohybová a duševná stimulácia, nízka tolerancia k stereotypu a dlhej samote.
- Sociálny kontakt s ľuďmi aj zvieratami by mal byť zabezpečený od šteňaťa po dospelosť.
- V domácnosti je potrebné zabezpečiť plot a priestor na slobodný pohyb, najmä pre psíka, ktorý rád skúma terén.
Stručný prehľad histórie a významu plemena
História československého vlčiaka je spojená s významnou úlohou Hartla a Rosíka pri vývoji a registrácii plemena, s cieľom vytvoriť psa vhodného na službu a ochranu hraníc. Plemeno bolo formálne uznané AKC v roku 1930 a neskôr FCI v roku 1989; Slovensko drží významnú časť chovateľskej základne a kluby sa usilujú o udržanie špecifických vlastností tohto plemena.
Zaujímavosti o plemene
Fenky hárajú raz ročne v porovnaní s inými plemenami, čo je zaujímavou odchýlkou. Vlčí pôvod a vysoká inteligencia robia z ČSV skvelého partnera pre aktívnych majiteľov ochotných investovať čas do výcviku a socializácie. Ich vlčie inštinkty a veľmi vyvinutý zmyslový aparát ich robia vynikajúcimi spoločníkmi pre pohyb a športy za každého počasia.