Šeltia pôvod a charakteristika plemena

Šeltia ako ju poznáme dnes je relatívne mladé plemeno. Originálny pôvod šeltie nie je príliš dobre známy. Predpokladá sa, že na Šetlandské ostrovy sa dostala s keltskými prisťahovalcami v období pri expanzii do Veľkej Británie v 9. stor. pred n. Shetlandské ostrovy sú zostavou jedenástich väčších a ďalšieho množstva menších ostrovov a ostrovčekov. Ostrovy sú úplne holé, zarastené vresoviskami a trávou. Stromy tu žiadne nie sú kvôli silnému vetru, ktorý stále neprestáva fúkať. Teplota sa pohybuje okolo 15 ºC a často prší. Obyvatelia ostrovov sú na takéto počasie zvyknutí, rovnako ako ich zvieracie osadenstvo zarastené hustou srsťou.

Na konci 19. storočia ostrovania spôsobili, že pôvodné plemeno sa strácalo a začalo sa úsilie obnoviť pôvodný typ krížením kóliami. Do našej krajiny (vtedajšia ČSSR) sa prvá šeltia (trikolórna fenka) dostala až v roku 1950, ale zakladateľkou chovu sa nestala. Následne bolo dovezených niekoľko šeltií z Nemecka, kde bol vtedajší chov založený na priamych importoch z Anglicka. Prvý vrh šeltií bol v bývalom Československu zapísaný v roku 1960 pod hlavičkou Klubu chovatelů kolií a sheltií, na Slovensku to bolo v roku 1969. V tomto roku bol tiež klub rozdelený v rámci federalizácie na slovenský a český. V súčasnosti sa záujem verejnosti o šeltie zvyšuje a to predovšetkým vďaka novým kynologickým športom najmä agility a dogdancing, ktorým sa venuje mnoho šeltií.

Pôvod a vývoj plemena

Šeltia, plným názvom Shetlandský ovčiarsky pes, pochádza zo Shetlandských ostrovov, ktoré sa nachádzajú medzi Škótskom a Nórskom. Na týchto veterných ostrovoch začalo plemeno vznikať už v 17. storočí, keď farmári potrebovali psa schopného zvládnuť drsné podmienky, zaháňať ovce, a zároveň ochraňovať stáda pred predátormi či vtákmi. Prvú Šeltiu na pevnine zaznamenali chovatelia v Anglicku a Škótsku v 18. storočí, kde sa plemeno ďalej formovalo. Po niekoľkých rokovaniach medzi chovateľmi sa plemeno začalo oficiálne označovať ako „Shetlandský ovčiarsky pes“ (Šeltia).

Do USA sa prvé exempláre dostali v 20. rokoch 20. storočia, kde sa plemeno rýchlo uchytilo. Významnou črtou vývoja bolo kríženie s dlhosrstými kóliami, čo ovplyvnilo vzhľad aj povahu a zapríčinilo rozdiely medzi regionálnymi variantmi. Amerika sa odráža aj v tom, že ich šeltie sa líšia od pôvodných šeltií v ponuke farieb a veľkosti. Konečnými výsledkami boli snahy o zachovanie „mini verzie“ kólie a zároveň o zachovanie charakteristických čŕt plemena.

Vzhľad a temperament

Šeltia je menšie, dlhosrsté plemeno s výrazne vyváženým telom, robustnou, no elegantnou stavbou a harmonickými proporciami. Hlava má klinovitý tvar, oči sú mandľového tvaru a nachádzajú sa dostatočne ďaleko od seba, čo dodáva psovi priateľský, živý výraz. Dvojitá srsť pozostáva z vonkajšej dlhej, tvrdej a hrubej srsti a hustej mäkkej podsady. Farby môžu byť sobolia, sobolia s bielou, trikolór a blue-merle. Biele znaky sú často prítomné na golieri, hrudi, labkách a konci chvosta; celkovo by biele znaky mali byť typické pre kólie.

Šeltie sa vyznačujú vysokou inteligenciou a výraznou citlivosťou. Sú veľmi prítulné, lojálne a radi pracujú spolu s majiteľom. Majú vyše aktívnu a hravú povahu, čo vyžaduje pravidelnú zábavu, pohyb a mentálnu stimuláciu. Pri výcviku sú citlivé na pozitívnu motiváciu a v prípade násilného prístupu môžu reagovať úzkosťou a nedôverou.

Starostlivosť o srsť a výživa

Starostlivosť o srsť je relatívne jednoduchá v porovnaní s inými dlhosrstými plemenami: pravidelné kefovanie, najmä počas pĺznutia, aby sa predišlo zamotaniu srsťou. Pred výstavou sa odporúča upraviť dĺžku chlupov okolo uší a na labkách. Kŕmenie by malo poskytovať vyváženú výživu s dostatkom bielkovín a primeraným obsahom tukov, pričom sa uvádzajú rôzne zdroje mäsa ako bravčové, kozie, jahňacie a morské alebo sladkovodné ryby. Dôležité je doplniť vápnik v podobe mušlí alebo žraločích chrupaviek, najmä počas rastu a osifikácie kostí. Suché krmivo by malo byť rozdelené do dvoch dávok denne, pričom potreba energie závisí od aktivity psa.

Šeltie sú známe ako výborní hovorkyne a radi komunikujú s rodinou. V rámci športových aktivít sú úspešné v agility a dogdancingu; aj rekreačná pohybová aktivita ich baví. Ich nos je výnimočne dobrý, a preto sa čoraz častejšie využívajú aj v záchranárstve alebo stopařskom výcviku. Zdravotné problémy sú zriedka závažné, no objavujú sa špecifické genetické predispozície ako CEA (Collie Eye Anomaly) a dystichiasis. Z hľadiska liekov existuje citlivosť MDR1 defektom, čo si vyžaduje genetické testy pri výbere šteniat.

Charakter a vhodné využitie

Šeltie sú veľmi vhodné ako rodinní spoločníci aj ako športové psy. Pohyb a spoločný čas s rodinou im dodáva najväčšiu radosť. Vzhľadom na ich vrodenú inteligenciu sa hodia na aktivity ako agility, dogdancing, flyball alebo dogfrisbee, no sú aj výborní v poslušnosti a stopařskom výcviku. Ich temperament vyžaduje citlivý a pozitívny prístup k výcviku a socializácii. V očiach majiteľov sú to ideálni spoločníci pre aktívnu rodinu aj jednotlivcov, ktorí sú ochotní venovať im čas a pozornosť.

Vzhľadom na ich spoločenskú povahu a schopnosť rýchlo sa učiť sú šeltie často považované za „mini verzie“ kólií, no je dôležité zdôrazniť, že nejde o malé skrátené kólie, ale o samostatné plemeno. Dochádza k určitému kultúrnemu a geografickému vývoju: pôvodne na Shetlandských ostrovoch, neskôr cez Anglicko a Škótsko, až po USA a ďalšie kontinenty, čo spôsobilo určité rozdiely medzi jednotlivými líniami a štandardmi vo svete.

Kontrola a výber šteniatka

1. Overiť pôvod a zdravie línií, vyžiadať si informácie o predispozíciách na ochorenia sietnice a MDR1 defekt.
2. Požiadať o veterinárne vyšetrenia a genetické testy u rodičov šteniat.
3. Skontaktovať sa s oficiálnymi kluby plemena a dodržiavať ich štandardy výberu a chovu.
4. Precvičovať socializáciu a pozitívny tréning už od šteniatka.

Špecifiká k dispozícii a techniky

Najčastejšie chyby vo výžive, zdraví a starostlivosti sú spojené s nevyváženým prehnaním, neprimeranou zátěžou alebo zle vybranou výživou vzhľadom na predispozície k problémom so sietnicou, dystichiasis a MDR1 defektom. Dôraz by mal byť na pravidelnú zdravotnú starostlivosť a bezpečné zapojenie do športov, ktoré podporujú ich mentálnu aj fyzickú aktivitu.

Majiteľom odporúčame pravidelnú komunikáciu s chovateľskými klubmi a veterinármi, aby plemeno bolo naďalej zdravé, vyrovnané a šťastné.

tags: #seltia #alebo #tiez #shetlandska #kolia