Šarplaninský pastiersky pes: charakteristika a pôvod

portalcenter.cl

Šarplaninský pastiersky pes, známy aj ako šarplaninec alebo jugoslovanský pastiersky pes, je impozantné plemeno s bohatou históriou a jedinečným charakterom. Toto mohutné psie plemeno pochádza z hornatých oblastí Balkánskeho polostrova, konkrétne z pohoria Šar planina, ktoré sa nachádza na pomedzí Severného Macedónska a Kosova. Po stáročia boli títo psi chovaní miestnymi pastiermi na ochranu stád oviec pred veľkými dravcami, ako sú vlci a medvede.

História a pôvod

Prvé zmienky o psoch podobných šarplanincom siahajú približne dva tisícročia dozadu, keď ázijskí pastevci oviec prišli do hornatých oblastí a na ochranu svojich stád využívali mohutné, huňaté a silné psy. Tieto psy sa postupne vyvíjali v podstate izolovane po celé stáročia. Plemeno bolo prvýkrát oficiálne predstavené v roku 1926 na výstave psov v Ľubľane. V roku 1939 bolo uznané pod názvom „ilyrsky ovčiak“ a vtedy bolo ešte vedené spoločne s krašským ovčiakom. Až v roku 1957 došlo k rozdeleniu na dve samostatné plemená a k zmene názvu na Šarplaninský pastiersky pes.

V bývalej Juhoslávii bol šarplaninec považovaný za národný poklad, a preto bol predaj a vývoz psov do zahraničia pomerne dlho zakázaný. Počas obdobia, keď ich využívala juhoslovanská armáda, bolo pre civilistov takmer nemožné si tohto psa zaobstarať. Pravidlá sa uvoľnili až koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia, kedy bol zákaz vývozu zrušený, čo umožnilo rozšírenie plemena do okolitých krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Grécko, Fínsko, Maďarsko a USA, hoci k celosvetovému masívnemu rozšíreniu nikdy nedošlo.

Správanie a temperament

Šarplaninský pastiersky pes je známy svojím sebavedomím, odvahou, ostražitosťou a odolnosťou. Je to pes jedného pána, ktorý je svojmu majiteľovi oddaný a lojálny. Voči cudzím ľuďom je však veľmi ostražitý a v prípade, že niekto bez povolenia vstúpi na jeho pozemok, neváha dôrazne zakročiť. Šarplaninec bol vždy samostatný a neohrozený pes, ktorý sa často musel sám rozhodovať a v prípade potreby zakročiť aj bez prítomnosti pána. Tieto vlastnosti mu zostali dodnes, a preto je najmä vo svojej domovine často využívaný ako služobný a strážny pes.

Pre svoje vynikajúce strážne schopnosti je často využívaný ako služobný pes k stráženiu objektov a väzníc. Nevyvoláva konflikty, ale ak je vydráždený, statočne bojuje. Aj napriek svojej mohutnosti je veľmi pohyblivý a mrštný. Správať šarplaninského pastierskeho psa ako rodinného psa alebo domáceho maznáčika sa však neodporúča, pokiaľ nie je majiteľ skúsený a pripravený na jeho špecifické potreby. Prirodzená autorita je pri výchove tohto plemena nevyhnutná.

Šarplaninec miluje svoju „smečku“ - či už ide o ľudí alebo iné zvieratá, s ktorými vyrastá. K novému členovi smečky si však zvyká podstatne dlhšie ako iné plemená. Najlepšie je, keď o spriatelení rozhodne sám. Opačný postup môže viesť k odmietaniu zo strany šarplaninca, ktoré sa prejaví výstražným útokom, ale bez finálneho uhryznutia. S deťmi vo vlastnej rodine však po správnej socializácii dobre vychádza.

Vzhľad a zhromažďovacie znaky

Šarplaninec je veľký, dobre stavaný pes s hustou, hrubou srsťou, ktorá mu dodáva impozantný vzhľad. Jeho hlava je súmerná a pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Má tmavé oči mandľového tvaru s čiernymi viečkami a širokú ňufákovú partiu s čiernym pigmentom. Uši v tvare písmena „V“ sú nesené zvesene a priliehajú k hlave. Krk je stredne dlhý, široký, svalnatý a pokrytý dlhou, hrubou a veľmi hustou srsťou, ktorá vytvára výrazný golier.

Telo je mierne vyššie, ako je jeho výška v kohútiku, s dobre vyvinutým svalstvom. Končatiny sú silné a pevné, ozdobené výraznými zástavami. Dlhý, šabľovitý chvost je pri koreni silný a postupne sa zužuje, pokrytý hustou, dlhou srsťou. Srsť je na hlave, ušiach a prednej časti končatín krátka, zatiaľ čo na zvyšku tela je dlhá. Povolené sú všetky jednofarebné odtiene od bielej po takmer čiernu farbu, pričom najžiadanejšie je svetlo alebo tmavo vlkošedé sfarbenie. Priemerná výška v kohútiku sa pohybuje od 58 do 62 cm a dospelý pes váži 30 až 45 kg, pričom niektoré zdroje uvádzajú aj vyššie rozmery u moderných jedincov (až 72 cm a 45 kg).

Šarplaninec má hustú srsť, ktorá mu dodáva impozantný vzhľad a je výborne prispôsobený horským podmienkam Balkánu. Jeho telo je svalnaté a robustné, s dlhým telom a dlhými končatinami. Fyzicky pôsobí impozantne, ale patrí medzi relatívne pohyblivých a mrštných psov. Vlasy sú dlhé a husté, čo umožňuje prežiť aj extrémne podnebie.

Starostlivosť, bývanie a výživa

Šarplaninec je veľmi húževnatý a odolný pes, zvyknutý na drsné horské podmienky. Dobre znáša horúco aj zimu, a preto je predurčený k celoročnému vonkajšiemu chovu. Jeho hustá srsť vyžaduje denné vyčesávanie, najmä v období pĺznutia, aby sa predišlo zamotaniu a odstránili sa odumreté chlpy. Pravidelná starostlivosť o uši, pazúry a zuby je tiež dôležitá.

Život v meste nie je pre neho ideálny; najlepšie bude mať vidiek s veľkým dvorom a otvorenou krajinou na pohyb. Potrebuje fyzickú aktivitu a mentálnu stimuláciu, pričom výcvik by mal byť krátky, ale pravidelný a pestrý. Je vhodné mať aspoň základné skúsenosti s výchovou veľkého, sebavedomého a loveckého psa. V rámci stravy je vhodná kvalitná komerčná strava pre veľké plemená; množstvo a zloženie sa prispôsobuje veku a aktivite psa. Pri rastúcich jedincoch je dôležité zabezpečiť správny pomer živín a rozdeliť dávky do viacerých jedál.

Šarplaninec je všeobecne považovaný za zdravé plemeno s nízkou nákazou dedičnými chorobami, avšak môže dôjsť k dysplázii bedrového kĺbu alebo lakťovej dysplázii, ako aj k srdcovým ochoreniam alebo šedému zákalu. Aj vzhľadom na svoju veľkosť vyžaduje potreba kvalitnej výživy na správny vývoj kĺbov a kostí u šteňat.

Výchova, výcvik a socializácia

Pokiaľ ide o výcvik, šarplaninec potrebuje dôsledný a spravodlivý prístup bez fyzických trestov. Je veľmi sebavedomý a má sklony k samostatnosti, takže výcvik by mal byť zameraný na vytvorenie silnej bondy medzi pánom a psom a na vzájomný rešpekt. Začať so socializáciou a výcvikom poslušnosti je dôležité už od šteňacieho veku. Pozitívne posilňovanie je kľúčové, pretože tvrdé alebo autoritatívne metódy môžu u šarplaninca vyvolať negatívne reakcie.

Šarplaninec je pes jedného pána, ale je schopný spolupracovať v skupine psov pri strážení. Pri vhodnom vedení sa dokáže socializovať aj s inými zvieratami a so širšou verejnosťou. Je potrebné mať skúseného chovateľa a zvážiť potreby psa pred jeho zaobstaraním, pretože tento plemeno nie je vhodný pre začínajúcich chovateľov.

Pôvod a príklady vzhľadu

Pôvod šarplaninaca siaha do oblasti Šar planiny na hranici Kosova a Severného Macedónska. Predkovia prišli do Balkánu z Ázie okolo začiatku nášho letopočtu. Prvýkrát bol verejnosti predstavený v roku 1926 na výstave v Ľubľane a v roku 1939 bol uznaný ako „ilýrsky ovčiak“. V roku 1957 došlo k rozdeleniu na dve plemená a k zmene názvu na šarplaninský pastiersky pes. V Južnoslovanskej republike bol považovaný za poklad a vývoz bol zakázaný až do konca 70. rokov minulého storočia. Dnes sa v bývalej Juhoslávii používa ako hlídací a služobný pes a rozšírenie do zahraničia sa týkalo najmä Francúzska, Grécka, Nemecka, Maďarska, USA, Fínska a Talianska.

Vzhľadovo má šarplaninec mohutnú postavu, s hustou dvojitou srsťou, ktorá ho chráni pred nepriaznivým počasím. Hlava je pomerne vyvážená k telu a oči mandľového tvaru s tmavými viečkami. Uši sú nesené zvesene a tvarom pripomínajú písmeno V. Krk je silný a hustý, chrbát je rovný, hrudník hlboký a zadok zvislý. Chvost je dlhý a šabľovitý, srsť na hlave a končatinách je kratšia ako na tele. Povolené sú všetky jednofarebné odtiene od bielej až po tmavú šedú; najžiadanejšie sú kovovo šedé odtiene a plošne rozložená pigmentácia. V kohútikovej výške sa pohybuje okolo 58-62 cm u psov, sučky 58 cm.

Praktické ponaučenia a poznámky pre chovateľov

• Šarplaninec potrebuje veľký priestor a otvorenú krajinu na pohyb; byt nie je ideálny.
• Vyžaduje dôslednú výchovu a skúseného majiteľa s jasnou autoritou.
• Potrebná je pravidelná starostlivosť o srsť, uši, pazúry a zuby, ako aj kontrola počas prechádzok na kliešte.
• Strava by mala byť kvalitná a prispôsobená veľkému plemenu s prihliadnutím na vývoj.
• Dôsledná socializácia a pozitívne posilňovanie sú kľúčové pre zvládanie jeho samostatnosti a ochranárskych inštinktov.

Doplňujúce poznámky a poznámky zo zahraničných zdrojov

Šarplaninský pastiersky pes patrí do FC I skupiny a sekcie 2.2 - Molossoidné plemená horského typu. Má silný ochranný inštinkt a rád pracuje ako hlídací a služobný pes. Pôvod siaha z Balkánu, s typickou hustou srsťou a charakteristickým vzhľadom, ktorý pripomína veľké pastevecké psy z Kaukazu či Anatolie. Ako plemeno je náročné na výchovu, ale odmena v podobe lojálneho a spoľahlivého partnera je vysoká, ak sú jeho potreby pochopené a správne naplnené.

Ak uvažujete o osvojení šarplaninaca, dôkladne sa informujte u renomovaných chovateľov a venujte čas procesu výberu štenňa, aby ste získali psa s vyváženou povahou a zdravým rastom.

tags: #sarplaninsky #pastersky #ovciak