Shiba Inu (v slovenskom prepise šiba inu) je pomerne malé, ale nesmierne hravé plemeno, ktoré bolo pôvodne šľachtené na lov. Zo všetkých ďalších „inu“ sú práve šiby tými najmenšími, vďaka čomu si ich veľmi ľahko zamilujete a prepadnete ich hravej náture. Náš dnešný článok preto venujeme informáciám o tomto nádhernom psovi.
História a pôvod
Predkovia japonského psa Shiba Inu boli na japonské ostrovy privezení pravdepodobne už medzi rokmi 7000 až 8000 pred n. l. zo starej Číny. Shiba Inu teda patrí do rádu japonských špicov, ktoré bolo v roku 1934 dokonca vyhlásené za japonský národný poklad. Shiba, uvádzané též ako shiba-inu (japonsky 柴犬, šiba-inu alebo šiba-ken), je japonské psie plemeno, najmenšie a pravdepodobne i najstaršie zo šiestich miestnych psov typu špic. Jedná sa o plemeno uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI), ktorá jej radí do piatej skupiny. Prapredkovia dnešných shib prišli s ľuďmi do Japonska v dobe asi 7 až 8 000 pred n. l., pravdepodobne z Číny. Jednalo sa o psov menšieho vzrastu, výškou medzi 37 až 50 cm, s netypickou stavbou lebky, ktorá sa značne líšila od európskych psov. Vo 3. storočí pred n. l. Japonsko bolo po dlhú dobu takmer úplne izolované pred okolitým svetom a okrem niekoľkých cestovateľov sa tam nikto nepozrel, čo spôsobilo, že sa psi vyvíjali celkom samostatne a bez prímesi cudzej krvi. To skončilo, keď cisár Meidži otvoril svoje krajiny pre zvyšok sveta. Vyhynutie ale nehrozilo iba shibám, ale aj zvyšku japonských špicov, ktoré sa rozhodol bližšie študovať etnológ Hiroyoši Saito. Ten precestoval Japonsko a popisoval tunajšie psy, ktoré aj pomenoval: podobné psy z prefektúry Akita pomenoval Akita Inu, Hokkaidské psy zase Hokkaido-Ken. Roku 1928 Saito založil Klub pre záchranu japonských prírodných plemien psov. Snahy chovateľov nakoniec vyústili v spísanie štandardu roku 1934 a vyhlásenie plemena za národný poklad. Po druhej svetovej vojne opäť prišiel celkový úpadok psov v Japonsku. Niektoré plemená, napríklad Akita Inu, museli byť krížené s európskymi špicami, aby plemeno mohlo ďalej existovať, čo ale u shib nebolo potrebné a tak sa populácia postupne zotavovala. Roku 1964 potom bolo plemeno uznané FCI a o päť rokov neskôr sa prvý jedinec objavil v Európe: stalo sa tak na výstave v Dánsku, kde bol vystavený. V Česku plemeno zastrešujú dva kluby: Klub chovateľov málopočetných plemien psov (KCHMPP) a Shiba klub ČR. Prvý jedinec, fenka, bol do Českej republiky dovezený roku 1989 z Holandska. Toto šteňa ale bolo už z domovskej krajiny nakazené parvovirózou a do týždňa zomrelo. Ešte toho roku ale boli dovezené dve ďalšie feny: jedna z rovnakého chovu z Holandska, druhá zo Švédska.
Vzhľad a fyzické vlastnosti
Shiba Inu je pomerne malý pes. Veľkosť Shiba Inu nedosahuje v dospelosti viac ako 40 cm, čo z neho robí naozaj roztomilého spoločníka. Shiby majú hustú a tuhú srsť s podsadou. Zaujímavosťou na nich je pomerne zvláštne tvarovaná lebka, ktorá má veľmi výrazné čelo. Shiba Inu svojim vzhľadom veľmi pripomínajú líšku. Sú veľmi dobre osvalení, avšak napriek hustej srsti to príliš vidieť nie je. Pri všetkých týchto variantoch je nutné, aby bola ich srsť v konkrétnych miestach na tele (líce, spodok čeľuste, krk, hrudník, brucho, spodná strana chvosta a vnútorná strana nôh) zafarbená do biela. Shiba-Inu je malý pes harmonických proporcií a s dobrým osvalením po celom tele a s takmer štvorcovým formátom (pomer dĺžky tela ku kohútikovej výške je 11:10). Pohyb by mal byť rýchly a voľný. Má srsť s podsadou, ktorá by mala byť mäkká a hustá, zatiaľ čo krycie chlpy bývajú tvrdé a rovné. Osrstenie na chvoste je dlhšie, než na zvyšku tela. Existuje viac farebných variácií, napríklad sezamová (čierne, červené a biele chlpy), čierna sezamová (viac čiernych než bielych chlpov) a červená sezamová (červená zmiešaná s čiernymi chlpmi). U všetkých farebných variácií je nutné, aby pes mal tzv. uradžiro (tiež urajiro), čo sú biele znaky na zadnej a vnútornej strane nôh, na líciach a na hrudi. Lebka dospelého psa má široké čelo a dobre zreteľný stop. Uši sú malé, trojuholníkovitého tvaru, natočené dopredu a vzpriamené, oči úmerne veľké k hlave, tmavohnedé a s mierne zdvihnutými vonkajšími kútikmi. Nosová huba by mala mať čiernu pigmentáciu a dobre otvorené nozdry. Silné zuby s nožnicovým zhryzom sú dobre schované pod priliehavými perami. Krk je silný, objemný, dlhý úmerne k zvyšku tela. Harmonicky sa napája na chrbát, ktorý by mal byť silný, s primerane klenutými rebrami a širokými a svalnatými bedrami. Chvost vysoko nasadený, nosený nad chrbtom zatočený. Za chyby sa pokladá, ak je pes príliš bojazlivý, má predkus alebo podkus, chýba viac zubov alebo má nekvalitné sfarbenie. Dôležité tiež je, aby feny mali skutočne telesnú stavbu ako feny a naopak u psov aby konštrukcia vyhovovala psom. Váš Shiba Inu by mal mať v dospelosti výšku v kohútiku 40 cm (fena 37 cm) a vážiť 8-12 kg.
Povaha a temperament
Shiba Inu sú veľmi sebavedomými psami, čo je v ich povahe naozaj citeľne poznať. Shiba si totiž rada robí, čo sa jej práve zachce a len ťažko to zmeníte. Na druhú stranu je veľmi lojálna a živá a so svojim pánom si dokáže vytvoriť naozaj silné puto, ktoré len tak niečo neroztrhne. Charakter Shiba Inu zodpovedá tomu, pre čo boli títo psy vyšľachtení, teda na lov drobných vtákov a zvierat v krovinách. Vďaka svojej samostatnosti však Shiby dokážu čakať na svojho pána v byte aj dlhé hodiny a ak psovi nachystáte dostatok vody a granúl, nebude ani nijako vyvádzať. Shiba Inu vďaka svojej povahe rozhodne nie je vhodnou voľbou pre niekoho, kto od svojho psa očakáva bezhraničnú poslušnosť a úplný obdiv. Skúsenosti so Shibou Inu napovedajú, že ak je dostatočne socializovaná, nemá s deťmi problémy, ale ak sú ešte príliš malé, Shiba sa k nim predsa len príliš nehodí. Shiby majú naozaj rady svoj priestor a na hranie alebo aj len pohladenie musia mať náladu. Shiba Inu je samostatný a nezávislý typ, vhodný pre majiteľov, ktorí netúžia po nalepenom psíkovi. Shiba Inu je vďaka svojej histórii dobrým strážcom teritória. Neštekajú zbytočne. Japonské psy sú ozaj akési „mačkovité", ak sa to dá takto povedať. Zároveň sa učia ľahko a zároveň je neuveriteľne ťažké niektoré veci dostať do ich hlavy. Nesmie sa však s nimi zaobchádzať surovo, pretože tento tvrdohlavý fľusnáč je zároveň veľmi citlivý. Kvôli silnému loveckému inštinktu a samostatnosti sú prechádzky bez vodítka možné až po dlhom a dôkladnom výcviku a praxi. Intenzívna socializácia musí zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu hneď od momentu, keď ho prinesieš od chovateľa. Je to základný kameň toho, aby sa Shiba Inu správal primerane v dospelosti a v spoločnosti psov. Má príliš veľa rozumu a vie si presne vybrať, čo a dokedy ho baví. Takže možno dvakrát podá labku, a potom márne prosíš. Nedá ti ju nie preto, že by nerozumel, čo chceš, ale preto, lebo podľa neho je to úplne zbytočné divadlo kvôli kúsku maškrty. Skôr vyznáva zásadu, že ho vždy staviaš pred nové krátke výzvy. S inými psami vychádza dobre, ak je správne zvyknutý na spoločné šantenie. Ale príliš sa mu nechce na hromadné psie akcie. Radšej je s psami, s ktorými vyrastá. Tento úsmevný, mäkko chlpatý krasavec je vhodný pre majiteľov, kde už majú väčšie deti, radi chodia na výlety a majú poriadnu dávku humoru. Pretože pre akékoľvek jeho darebáctva je ťažké ho potrestať, lebo hneď začne roztomilo pôsobiť, aby majiteľ zabudol na pokarhanie. Jeho meno v japončine znamená „malý pes". Nie náhodou, veď je to najmenšie špicovité plemeno medzi japonskými psami. Používali ho pri japonských pobrežiach a v hornatých oblastiach na poľovanie na vtáky a iné malé zvieratá. Avšak v 20. storočí toto líščie vyzerajúce psie plemeno takmer vymizlo. V roku 1937 ho vyhlásili za národný poklad a chov dostali do starostlivých rúk. Pre všetky farby platí, že srsť na bruchu a spodnej časti chvosta je svetlejšia. Teda na bruchu a spodnej časti chvosta je srsť bielej farby. Shiba Inu má svoju vlastnú hlavu: nezávislý, samostatný pes, ktorý sa nechce podriaďovať. Okrem toho sa vyznačuje silným teritoriálnym správaním, vášňou pre lov a veľkou nedôverou voči cudziemu - či už ľuďom alebo psom. Shiba Inu je dobrý strážny pes, ale nemá tendenciu zbytočne vyštekávať. Ak bol už od šteniatka správne socializovaný, môže sa neskôr ľahko začleniť do skupiny. V prípade skorej socializácie sa teda dokáže spriateliť s domácimi zvieratami, ktoré patria k jeho rodine. Kto si získal priateľstvo Shiba Inu, môže si byť istý, že má po svojom boku verného štvornohého priateľa, ktorý vynikne svojou ostražitou a zároveň priateľskou povahou. Máte vodcovskú osobnosť? Len tak budete môcť úspešne vycvičiť psa tohto plemena. Keďže tento nezávislý štvornohý priateľ len ťažko prejavuje vôľu vyhovieť a považuje sa za najlepšieho vodcu svorky - pokiaľ mu nedokážete, že sa mýli. Preto si výchova a výcvik vyžadujú veľa empatie, skúseností, láskavej dôslednosti a v neposlednom rade: trpezlivosť. Neistota, nedôslednosť alebo hrubé zaobchádzanie. To všetko si Shiba Inu všimne a v prípade takého nevhodného správania sa nebude chcieť podriadiť. Vtedy do hry vstupuje charakteristické dominantné správanie tohto plemena. Ak však splníte jeho vysoké nároky a dokážete svojho Shiba Inu jasne viesť, s výchovou nebudete mať takmer žiadne problémy. Pre toto plemeno je obzvlášť dôležitá intenzívna socializácia vo veku šteňaťa a mladého psa, aby sa zviera v dospelosti dokázalo znášať s inými psami. Kvôli silnému loveckému inštinktu nie je beh na voľno vždy možný. Shiba je vrodený individualista. „Ja a moje" - hlavné krédo Shiby. Je veľmi čistotná a poriadna. Samostatné šteniatka od dvoch až troch týždňov sa snažia vykonať potrebu mimo svojho pelechu. Ne vždy to ale stihnú včas. Shiba má obrovskú škálu zvukových prejavov a vie vyvinúť mnoho grimas. Shiba nesnáša iné psy i príslušníkov svojho plemena. Ani vzťah matka - dcéra nevydrží príliš dlho. Shiby menej útočia na rovnako veľké alebo menšie plemená. O to viac ale útočia na plemená veľké. Na druhú stranu je ale Shiba veselý taškár, ktorý nezkazí žiadnu legraci. Doma je veľmi poriadna a čistotná. Vhodný pre mestské byty, pretože šteká len minimálne.
Šteniatka Shiba Inu
Šteniatka Shiba Inu sú naozaj veľmi malé a ihneď si vás získajú svojim podmanivým kúzlom a roztomilosťou. Treba si však uvedomiť, že Shiby sú od prírody veľmi odťažené, čo sa týka vzťahu k ostatným ľuďom a zvieratám. Ako sme už tiež spomínali, Shiby sú veľmi tvrdohlavé, preto je tiež nutné približne od 8. týždňa začať s výcvikom. Pokiaľ ho totiž podceníte, budete mať so svojim Shiba Inu problémy, ktoré by mohli viesť až k tomu, že ho už ďalej nebudete chcieť.
Výchova a výcvik
Výchova Shiba Inu vyžaduje pomerne veľa skúseností. Shiby totiž nemajú žiadny záujem na tom potešiť svojho pána a dokážu byť naozaj veľmi tvrdohlavé. Dá sa povedať, že pokiaľ z výcviku pre nich nič nekvapne, skrátka sa do neho nebudú nijako angažovať. Je teda nutné pri výcviku disponovať skutočne veľkou dávkou trpezlivosti a dôslednosti. Absolútne vylúčené je potom počas výcviku hrubé správanie či dokonca násilie. Shiby disponujú vynikajúcou pamäťou a každú krivdu si dokážu zapamätať, preto vedzte, že akonáhle sa k Shibe budete správať hrubo, postavia si hlavu a už s ňou nič neurobíte. Intenzívna socializácia musí zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu hneď od momentu, keď ho prinesiete od chovateľa. Je to základný kameň toho, aby sa Shiba Inu správal primerane v dospelosti a v spoločnosti psov. Pre toto plemeno je obzvlášť dôležitá intenzívna socializácia vo veku šteňaťa a mladého psa, aby sa zviera v dospelosti dokázalo znášať s inými psami. Výcvik shib nie je vždy ľahký a vyžaduje dlhší čas a precvičovanie.
Výchova šteniatka SHIBA INU: čo som urobila ZLE....
Starostlivosť o srsť
Pri Shiby Inu je nevyhnutné aspoň raz týždenne pristúpiť k vyčesávaniu ich srsti, inak sa môžete v dome či byte tešiť na skutočnú záplavu chlpov. Huňatá srsť Shiba Inu pozostáva z rovnej krycej srsti a veľmi jemnej podsady. Čo sa týka starostlivosti o srsť, je úplne postačujúce príležitostné prekefovanie srsti, pretože krátka srsť tohto plemena nemá sklon k plstnateniu. Počas výmeny srsti by ste mali srsť kefovať častejšie: psy vtedy v priebehu dvoch až štyroch týždňov pomerne intenzívne pĺznu. Upratovanie domu je jednoduchšie, pretože chlpy Shiba Inu nie sú ostré, takže sa z nábytku a oblečenia dajú pomerne ľahko odstrániť. Plus pre milovníkov psov s citlivým nosom: Shiba Inu nemá takmer žiadny typický psí zápach, ani keď je mokrý. Tip pre zdravé zuby: Okrem podávania suchých snackov na žuvanie môžete prispieť k dentálnej hygiene svojho štvornohého priateľa pravidelným čistením zubov.
Zdravie a výživa
Shiba Inu sú všeobecne veľmi zdravé psy a ak sú naozaj čistokrvné, majú len malú náchylnosť na ochorenie dedičnými chorobami. Aj napriek tomu sa však u Shiby môže objaviť napríklad dysplázia bedrového kĺbu vinou nadváhy či nesprávne volenej stravy alebo šedý a zelený zákal. U tohto plemena sa však často môžete stretnúť s rôznymi alergiami, ktoré sú obvykle spôsobené predovšetkým plesňami. Alergie sa najčastejšie prejavujú vyrážkou, hnisavými výtokmi z očí či uší a podobne. Aktívni Japonci nemajú takmer žiadne genetické predispozície k určitým chorobám, pokiaľ nedôjde k príbuzenskému kríženiu. Samozrejme, aj u takéhoto odolného psa ako je Shiba Inu, sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu alebo šedý zákal, ale nehrozí žiadne zvýšené riziko - najmä ak si psa zadovážite od seriózneho chovateľa. Dbajte na to, aby Váš pes nemal nadváhu, a zabezpečte mu druhovo vhodnú stravu s vysokým obsahom mäsa a dostatkom pohybu. Takto sa môže Váš Shiba Inu v dobrom zdraví dožiť až 15 rokov. Rovnako ako u každého iného psa, zuby a tráviaci trakt Shiba Inu jasne naznačujú, že ide o mäsožravca. Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre mokré alebo suché krmivo: uistite sa, že mäso je na prvom mieste v zozname ingrediencií a krmivo obsahuje čo najmenej obilia. Suché krmivo je pomerne lacné a nekomplikované, dávajte však pozor na pitný režim Vášho psa, aby pil dostatok vody. Mokré krmivo pozostáva z približne 80 percent vody a je u psov často oveľa obľúbenejšie kvôli intenzívnej vôni. Samozrejme môžete psa striedavo kŕmiť mokrým aj suchým krmivom. Ak sa rozhodnete pre metódu kŕmenia „BARF“ (BARF znamená „biologicky vhodná surová strava“), a teda pre vlastnú prípravu jedla pre psa, mali by ste sa vopred dôkladne informovať, pretože okrem surového mäsa potrebuje Shiba Inu aj zeleninu, oleje, kosti a byliny vo vyváženom množstve, aby sa zabránilo podvýžive. Okrem toho môžete svojmu štvornohému priateľovi ponúknuť sušené žuvacie snacky na starostlivosť o zuby. Pri zmene stravy je vždy lepšie postupovať pomaly, pretože niektoré psy reagujú na náhlu zmenu stravy žalúdočnými ťažkosťami alebo dokonca hnačkou. Preto niekoľko dní postupne primiešavajte nové krmivo v narastajúcich množstvách do bežného krmiva. Mladé psy potrebujú niekoľko dávok denne, 3 až 4 dávky v závislosti od veku, na rozdiel od dospelých psov plemena Shiba Inu, ktorým stačia dve kŕmenia denne. Nekŕmte mladého ani dospelého psa každý deň v presne rovnakom čase, aby si nezvykol v danom čase stáť v kuchyni a štekať. Krmivo podávajte na určenom, tichom mieste, ktoré môžete ľahko vyčistiť.
Shiba Inu ako spoločník
Shiba Inu je ideálny pes do mesta. V byte je hodná, málo šteká, minimálne ničí veci, je veľmi čistotná. Naučí sa bez obtiaží bývať v klietke či transportnej bedni, kde pokojne spí alebo sa hrá s nejakou nenáročnou hračkou (kostíčka, handrička, noviny). Pre staršie deti je Shiba Inu šteňa výborným spoločníkom, samozrejme, ak dieťa vie, že sa Shiba Inu občas rád stiahne do súkromia. Milujú blázniť sa, hrať sa, ale nemajú tendenciu preháňať to. Ak budeš malého líšku kŕmiť kvalitným krmivom a inými výživovými doplnkami, stretnete sa s miernym množstvom srsti medzi jednotlivými línaním. V tomto období ani náhodou nepozývaj domov priateľa so srsťovou alergiou, pretože musíš počítať s línaním podobným sneženiu. Kefa na podsrst bude tvoj najlepší priateľ, rovnako ako dôkladné kúpanie podporujúce línanie. Oplatí sa už od šteňaťa zvykať Shiba Inu na tieto procedúry alebo ho dokonca voziť ku kozmetičke na odbornú starostlivosť. Všeobecne možno povedať, že nie je príliš náročné a vyberavé plemeno. Ak chceš to absolútne najlepšie pre malého japonského líška, určite neminieš cieľ s Acana Classic Red, ktoré je vyrobené z rôznych miestnych surovín pestovaných a produkovaných v okolí. Tento bdelý, inteligentný roztomilý bombón už mnohým ukradol srdcia. Avšak na chov Shiba Inu musíš byť aktívny a veľmi uvoľnený typ. Ich poslušnosť sa totiž viac podobá mačacej, a niekoľkokrát ti môže poriadne zamiešať plány.
Kúpa šteniatka a etický chov
Ak zvažujete zaobstaranie tohto nádherného japonského špica, pripravte sa na to, že nejde o lacnú záležitosť. Cena Shiba Inu sa totiž pohybuje okolo 1200 euro až 2500 euro v závislosti od toho, akú využijete chovnú stanicu. Ak chcete shibu - ako budúci majiteľ šteniatka máte 2 možnosti - buď si vyberiete šteniatko z chovateľskej stanice a máte tak istotu, že Vám zo šteniatka vyrastie typický predstaviteľ tohto plemena (povahovo, exteriérovo - aj keď sa môžu jedince v type i povahovo čiastočne líšiť), alebo siahnete po šteniatku mimo oficiálneho chovu - čiže "bez papierov", bez preukazu pôvodu. Vtedy je výsledok menej istý resp. neistý. Prečo si vybrať šteniatko s preukazom pôvodu? Lebo prišlo na svet etickým spôsobom a záleží Vám na tom ako žijú jeho rodičia. Chcete typického predstaviteľa daného plemena - chcete psa, ktorý ako Shiba vyzerá a ktorý má povahu ako Shiba. Chcete, aby bolo zachované toto krásne plemeno a mohlo sa rozvíjať ďalej. Chcete mať najvyššie možné šance na jeho výborné zdravie i povahu - záruku príroda nedáva, ale ak poznáte zdravie rodičov, máte veľkú šancu, že aj ich potomstvo bude zdravé (pri kúpe šteniatka bez PP nikto obvykle zdravotné vyšetrenia napríklad na luxáciu pately a dyspláziu bedrového kĺbu nerobí, sú drahé a množiteľom by to výrazne znížilo zisky - v plemene sú tieto ochorenia prítomné. Ak sa psy zdravotne netestujú a reprodukcia sa deje aj na chorých jedincoch, závažnosť týchto ochorení sa s každou ďalšou generáciou zhoršuje). Nechcete ani nepriamo prispievať k nekontrolovanému množeniu psov, ktoré vo finále končia vyhodené alebo v útulkoch. Množenie psov bez preukazu pôvodu nemá žiadne pravidlá a neposkytuje žiadne garancie. Prenášajú sa samozrejme aj povahové vlohy! Chovatelia musia rešpektovať Chovateľský poriadok, ktorého cieľom je ochrana plemena - samotných psov, vrátane ochrany ich zdravia i životnej pohody. Množenie psov prebieha bez akýchkoľvek pravidiel alebo dohľadu. Množenie znamená reprodukciu jedincov, ktorí nemajú preukaz pôvodu alebo ho majú, ale nie sú zaradení do chovu. Buď preto, že o to majiteľ nepožiadal (neprihlásil sa na bonitáciu), alebo preto, že jeho pes nesplnil pri bonitácii požadované kritériá (požiadavky na exteriér, povahu či zdravie). Dôvodom, prečo prichádza k reprodukcii jedincov mimo kontrolovaného (registrovaného) chovu, sa venujeme v ďalšom texte. Obhliadka chovného priestoru je asi najdôležitejším bodom, ktorý napovie veľmi veľa a žiaden budúci majiteľ šteniatka by ju nemal opomenúť. Chovateľovi, od ktorého by ste si mali kúpiť šteniatko, záleží na jeho mene - preto Vás do svojho obydlia a chovného priestoru pustí. Žije fenka s majiteľom v spoločnej domácnosti? Žije na dvore v koterci - má dostatok kontaktu so svojim majiteľom? Vypúšťa ju pravidelne z koterca? Chodí ju venčiť? Pozná aj iné prostredie ako domáce - je dobre socializovaná? Nie je nadmieru bojazlivá alebo nedôverčivá? Nie je ustráchaná pri mávnutí rukou? Ako vyzerá na prvý pohľad - je veselá a zvedavá? Čím ju majiteľ kŕmi? Zodpovedá výzor jej veku? Koľko vrhov už mala? Koľký vrh v poradí tejto fenky je vrh s vašim šteniatkom? Ako sa majú a ako prospievajú súrodenci z predošlých vrhov? Boli ste sa na niektorých pozrieť? Chcel vám túto informáciu chovateľ resp. množiteľ dať?
tags: #rozmnozovanie #shiba #inu