Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Je to impozantné stvorenie, ktoré si získava čoraz viac fanúšikov vďaka svojej vernosti, priateľskej a ochranárskej povahe. Jeho čisto biela srsť a statná postava z neho robia pôsobivé plemeno.
FCI ho vedie v skupine 1 - Ovčiarske a pastierske psy (sekcia 1: ovčiarske psy) pod číslom 142. Slovenský čuvač bol známy v krajine pôvodu a v jej hornatých oblastiach ako strážny a pastiersky pes už pred mnohými storočiami. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka.
Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes na stráženie stád oviec a dobytka pred predátormi, ako boli vlci a medvede. Pastieri preferovali bielu farbu srsti, aby svojich psov ľahko odlíšili od predátorov, ale aj od zlodejov. Čuvač nebol len pastierskym psom, ale aj spoločníkom bačov a spoľahlivým strážcom salašov a osád.
S celkom 30-tych rokov 20. storočia sa chovom čistokrvných slovenských čuvačov zaoberajú chovatelia na Slovensku a v Čechách. Prof MVDr. Antonín Hrůza zaregistroval do plemennej knihy prvý vrh 4.6.1929. V roku 1965 došlo k oficiálnemu uznaniu plemena FCI s názvom Tatranský čuvač, ktorý bol neskôr zmenený na Slovenský čuvač. V roku 1969 bolo po preskúmaní oboch štandardov rozhodnuté, že ide o dve samostatné plemená, ktoré budú naďalej chované samostatne.
Vzhľad
Slovenský čuvač je urastený silný pes s mohutnou stavbou tela, silnou kostrou a huňatým bielym kožuchom. Je prispôsobený drsnému podnebiu. Má mierne obdĺžnikového tvaru v pomere 9:10, na silných, dosť vysokých nohách. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov, samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov.
Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Okrem hlavy a končatín srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien.
Hlava je silná, podlhovastá, v mozgovej časti široká, čelo je zreteľné, široké. Očnicové oblúky sú primerané a na boky sklonené. Temeno hlavy je ploché, tylo zreteľné. Tmavohnedé, oválne, bystrého pohľadu, priamej polohy. Viečka sú čierne, priliehajúce, sliznica vnútorných kútikov je tmavá. Uši sú vysoko nasadené, pri koreni pohyblivé, kratšie, klopené do bočne neseného „V“ pozdĺž hlavy.
Chvost je nasadený priamo a vo vzduchu je vysoko nesený. Leží nad polovicou výšky v kohútiku a siaha pod úroveň lakťa. Má tvar cigary, bez zdvihnutého hrotu. Postoj je priamy, stĺpovitý, s dobrým zauhlením ramena a lakťa, laby sú silné, sú okrúhle a zavreté.
Povaha
Slovenský čuvač je ostražitý, neohrozený, bystrý a sebavedomý pes. V minulosti sa využíval predovšetkým ako verný strážny pes a pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom.
Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. K deťom je veľmi priateľský a ich spolužitie sa stáva veľmi príjemným.
Potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu. Aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, potrebuje majiteľa, ktorý by ho správne viedol a cvičil. Na to, aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Prirodzene, každý čuvač je iný a to, čo vo výcviku zaberie u jedného, nemusí automaticky fungovať u iného.
Slovenský čuvač je typické vonkajšie plemeno, jeho hustá srsť ho chráni pred všetkými vplyvmi. Je ideálne stvorený pre veľkú záhradu domčeka na dedine. Skvele a nekompromisne stráži svojich pánov a ich majetok. Pri pobyte vonku sa nemusíme báť, že by mal čuvač zajačie úmysly. Podstatnú časť dňa sa dokáže zabaviť sám.
Nejedná sa o svorkového psa. Voči ostatným sa môže prejavovať dominantne. Spolužitie dvoch samcov je veľmi náročné pre majiteľov, miestami aj úplne nereálne. K ostatným samcom porovnateľných proporcií sa niekedy môže čuvač - pes - správať dominantněji.
Slovenský čuvač - základná poslušnosť
Starostlivosť a výživa
Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne.
Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa, pretože slovenský čuvač rýchlo priberá. Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné.
Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou. Potrebuje dostatočne veľký výbeh, nie je to plemeno, ktoré by mohlo byť po väčšinu času zatvorené v malej ohrade. Každodenné dlhá prechádzka pravidelným tempom pomôže dospelým psom vyvinúť a udržať správne osvalenie.
Potrebné je dbať na dentálnu hygienu a starostlivosť o nechty. Odporúča sa čistiť zuby aspoň dvakrát týždenne, aby ste odstránili nahromadený zubný kameň. Raz za mesiac skontrolujte nechty a uistite sa, či ich netreba ostrihať.
Zdravie
Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou.
Priemerná dĺžka života tohto zvieraťa je medzi 10 až 12 rokmi. Je dôležité dbať na prevenciu, ako je primeraný pohyb, správna výživa a pravidelné veterinárne prehliadky.
Vhodnosť pre majiteľa
Slovenský čuvač je ideálny pre majiteľov s aktívnym a outdoorovým životným štýlom, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru a pravidelný pohyb. Tento pes sa hodí na vidiek alebo do domu so záhradou. Je skvelým spoločníkom pre rodiny, ktoré hľadajú ochrancu a verného psa.
Hoci má dobrú povahu, potrebuje majiteľa, ktorý by ho správne viedol a cvičil. Najlepšie výsledky vo výcviku slovenského čuvača budete dosahovať v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať dostatočný čas na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Pokiaľ si však nebudete istý výcvikom, odporúčame vám vyhľadať pomoc u skúseného cvičiteľa psov.
Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte. Kto by chcel dopriať nový domov nejakému psovi z útulku, môže si samozrejme nechať poradiť na mieste. Možno sa tam predsa len nájde nejaký štvornožec s podobnými vlastnosťami, ktorý čaká na nového majiteľa.