Rodézsky Ridgeback: Všetko o starostlivosti o dvojmesačné šteniatko

Rodézsky ridgeback je silný, energický a lojálny spoločník, ktorý si získava srdcia skúsených majiteľov psov. Tento pôvodne poľovnícky pes potrebuje veľa pohybu a duševnej stimulácie, aby bol šťastný a zdravý. Správna výživa je kľúčová pre jeho dlhý a zdravý život. Rodézskeho ridgebacka si užije každý, kto má skúsenosti so psami a je ochotný venovať svojmu psíkovi veľa času.

Títo spoľahliví a mimoriadne trénovateľní psi sú lojálni spoločníci, ktorí rýchlo vytvoria silné puto so svojou rodinou. S nimi môžete (a mali by ste) chodiť na dlhé prechádzky, najlepšie do prírody, kde sa môžu poriadne vybehať. To je presne to, čo potrebujú, veď boli kedysi vyšľachtený ako vytrvalí poľovníci. Poľovali však nie na zajace či srnky, ale na levy! V južnej Afrike ich používali koloniálni vládcovia na lov veľkej zveri a stráženie domov.

Pôvod a história plemena

Rodézsky ridgeback má svoj pôvod v južnej Afrike, zhruba na území dnešnej Juhoafrickej republiky a Zimbabwe. Tunajší domorodí Hotentoti používali k lovu a ochrane stád miestnych polodivých psov. Skalné maľby v Afrike naznačujú existenciu psov s pruhmi na chrbte už 4000 rokov. V 16. a 17. storočí prišli do Afriky európski osadníci, ktorí sebou priviezli mastifmi, dogy, chrty a iné psie plemená. Títo osadníci čoskoro zistili, že potrebujú psy, ktorí by znášali extrémnu africké podnebie a vydržali by počas dňa bez vody, bez toho, by to ovplyvnilo ich výkonnosť. Zároveň potrebovali dobrého strážcu, pomocníka pri love a spoločníka. Začali teda s krížením svojich európskych psov so psami domorodcov. Psy Hotentoti mali na chrbte typický hrebeň srsti rastúce v opačnom smere. Postupným krížením sa vytvorilo nové plemeno rhodézskeho ridgebacka ako ho poznáme dnes.

V roku 1877 vzal reverend Helm dva zo svojich psov na lov na území vtedajšej Rodézia. Lovci boli nadšení týmto novým odvážnym a rýchlym psom, ktorý pomáhal pri love antilop, gaziel a inej zveri, ktorú mohol strhnúť k zemi, ale ktorý sa neváhal postaviť ani levhartom alebo levom. Ridgeback sa potom hojne používal k lovu šeliem, najmä levov, ktoré vystopoval, dobehol a zadržal až do príchodu lovca. Tým si Ridgeback vyslúžil prezývku Leví pes. Prvý chovateľský klub založil v roku 1922 Francis Richard Barnes a bol vypracovaný štandard plemena. V Anglicku bol prvý Rhodesian ridgeback predstavený v roku 1930 a čoskoro potom sa ukázal aj v Amerike. Plemeno si čoskoro získalo uznanie a obdiv verejnosti a dnes patrí medzi obľúbené psie plemená. U nás sa prví jedinci rhodézskeho ridgebacka objavili okolo roku 1987. Hlavnými prednosťami tohto psa je nepochybne kombinácia schopností lovca, ochrancu a spoločníka v krásnom a elegantnom tele.

Africký leví pes bol chovaný a šľachtený hlavne pre svoju povahu, jeho exteriér sa dotváral až v 20. storočí. Táto jeho vzácna povaha je dodnes neoddeliteľnou súčasťou štandardu RR. Dôstojný, inteligentný, rozvážny, akoby stále o niečom premýšľajúci pes. K cudzím odmeraný, ale nie agresívny alebo plachý. Zároveň prítulný a vyžadujúci pozornosť a lásku. Pri práci odvážny, avšak opatrný a dôsledný. Takto bol rokmi vyšľachtený. Rodézsky ridgeback ostal ako jedno z mála plemien psom veľmi prírodným. Podľa štandardu FCI č. 146 je rodézsky ridgeback zaradený do VI. skupiny poľovných plemien ako durič a farbiar. V štandarde rovnako ako vo všetkých odborných hodnoteniach plemena je rodézsky ridgeback charakterizovaný ako pes inteligentný, voči cudzím ľuďom odmeraný, bez znakov útočnosti či plachosti.

Rodézsky ridgeback sa využíva v mnohých častiach sveta ako poľovný pes, ale predovšetkým je dnes psom rodinným. Toto plemeno je vyhľadávané práve pre jeho spoločenské vlastnosti, chovajú ho v rodinách s deťmi. Zvláštnosťou plemena je ridge na chrbte, ktorý sa vyformoval z chlpov rastúcich v protismere k ostatnej srsti. Ridge sa považuje za významný plemenný znak. Ridge musí byť zreteľne ohraničený, symetrický a zužujúci sa smerom k bedrám. Správny ridge má obsahovať len dva víry identické a navzájom oproti stojace. Spodné okraje vírov nesmú presahovať nižšie než do jednej tretiny dĺžky ridge. Dobrá priemerná šírka ridge je 5 cm. Treba si uvedomiť, že nie každý pes s ridge na chrbte je čistokrvný rodézsky ridgeback a tiež nie všetky čistokrvné ridgebacky majú tento plemenný znak. Genetika umiestnenia a tvaru boxu (korunky a dvoch vírov), utvárania a symetrie ridge je omnoho zložitejšia a menej vystopovateľná. Komplexný genetický vzorec nie je ešte stále známy. Je nanajvýš pravdepodobné, že pôvodný ridge ani neobsahoval žiaden box, ani korunky.

Povaha a temperament

Rodézsky ridgeback potrebuje dôsledný výcvik bez tvrdého drilu. Dobre reaguje na pozitívnu, spravodlivú a dôslednú výchovu, pričom pozitívny neznamená tolerantní. Ridgeback je veľmi inteligentný, má silnú vôľu a môže byť tvrdohlavý. Pokiaľ ho neusmerníte výcvikom bude si robiť čo chce. Pretože má vrodenú schopnosť chrániť svoju rodinu, nepotrebuje výcvik obranáre, skôr by sa mal klásť dôraz na nácvik základnej poslušnosti. Je to všestranný lovec a vynikajúci strážca. Nešteká zbytočne, ale vždy len v prípade, ke chce upozorniť, že sa niečo deje. S deťmi vychádza dobre, ak ho vyslovene neprovokujú.

Hlavné povahové črty:

• Sebavedomý a odvážny - má vrodený ochranný inštinkt a nikdy neprejavuje agresiu bez príčiny.
• Nezávislý mysliteľ - nie je to slepo poslušný pes, ale potrebuje zmysluplný výcvik.
• Citlivý, no dominantný - vyžaduje majiteľa, ktorý vie viesť psa s pevným, ale láskavým prístupom.
• Priateľský k rodine, rezervovaný voči cudzím - je verný svojej rodine, ale k cudzím ľuďom si udržuje odstup.

Ridgeback môže byť skvelým rodinným psom, ale nie je vhodný pre veľmi malé deti. Má silný lovecký inštinkt, takže interakcie s deťmi by mali byť vždy pod dohľadom. Ak bol ridgeback dobre socializovaný, môže vychádzať aj s inými psami.

Výchova a výcvik

Rodézsky ridgeback je inteligentný, no nezávislý pes, ktorý si vyžaduje skúseného a trpezlivého majiteľa. Toto plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na lov veľkej zveri, takže má vrodenú odvahu, silnú loveckú motiváciu a sklon k samostatnému rozhodovaniu. Je preto dôležité začať s výchovou už v šteňacom veku a byť dôsledný. Výcvik rodézskeho ridgebacka vyžaduje pevnosť, dôslednosť a spravodlivý prístup.

Kľúčové aspekty výcviku:

• Socializácia je kľúčová - ridgebacki bývajú rezervovaní voči cudzím ľuďom, a ak sa správne nesocializujú, môžu byť nedôverčiví alebo dokonca až ochranársky v tej neprimeranej miere. Od útleho veku by mali byť vystavení rôznym situáciám, miestam, ľuďom a zvieratám, aby sa z nich stali sebavedomí a dobre vychovaní psi.
• Pozitívne posilňovanie funguje najlepšie - drsné metódy výcviku môžu viesť k nedôvere a nežiaducemu správaniu.
• Potrebujú mentálnu stimuláciu - rôzne tréningové hry, pachové práce a aktivity pomôžu vyhnúť sa nude a frustrácii.

Toto plemeno je známe tým, že sa v dospelosti správa vyrovnane a dôstojne, no v mladosti môže byť veľmi energické a svojhlavé.

Starostlivosť o rodézskeho ridgebacka

Starostlivosť o rodézskeho ridgebacka je minimálna. Jeho hladká srsť si takmer vyčistí sama. Stačí prejsť gumeným kari hrebeňom, aby sa odstránili uvoľnené chlpy. Ridgebacka treba česať hlavne na jar, kedy mu vo väčšej miere vypadávajú chlpy. S väčšou špinou v kožuchu sa nestretávame, pretože všetko z neho zvyčajne opadá, kým prídeme domov. Starostlivosť o srsť je nenáročná, stačí jej príležitostne vykefovať pomocou gumovej rukavice.

Dôležité je pravidelne kontrolovať zuby, uši a pazúre. Zuby je dobré čistiť, uši kontrolovať a v prípade potreby čistiť veterinárom. Pazúre sa u dospelých psov obrusujú samé chôdzou po tvrdom povrchu, u šteniatok ich treba pravidelne skracovať, aby si zvykli a aby neprerástla cievka v pazúre.

Je veľmi užitočné vždy po návrate z prechádzky dobre prezrieť celého psíka, či si nepriniesol nejakého kliešťa alebo drobné poranenie. Naučenie psa povelu "Bum!" (ľahnúť si na bok a nechať sa kontrolovať) uľahčuje tento proces.

Zdravie

Rodézski ridgebacki zvyčajne nespôsobujú veľké zdravotné problémy. Sú to veľmi odolné psy, aj keď niekedy môžu prejaviť predispozíciu k niektorým chorobám. Všeobecne sa jedná o veľmi zdravé a vitálne plemeno. Ako pri všetkých väčších plemien sa môže vyskytnúť Dysplázia bedrového kĺbu alebo Lakťová dysplázia. V súvislosti s Ridgom na chrbte sa môže vyskytnúť Dermoid sinus (dermoidná cysta). Ďalej sa môžu objaviť niektoré nádorové ochorenia, kožné problémy alebo zápal ucha.

Dĺžka života rodézskeho ridgebacka sa pohybuje v priemere medzi 10 až 12 rokmi.

Výživa

Veľký, silný pes ako rodézsky ridgeback potrebuje stravu, ktorá je šitá na mieru jeho potrebám. Správna výživa je kľúčová pre zdravý rast a zabezpečenie všetkých dôležitých živín. Aj keď rodézski ridgebaci nemajú tendenciu priberať, riziko nadváhy existuje u každého psa. Rozhodujúcim faktorom je správny pomer medzi prijatými a spálenými kalóriami. Ak cvičíte svojho psa každý deň, môžete mu dať viac krmiva ako psovi, ktorý cvičí len mierne.

Ak je váš rodézsky ridgeback aktívny a venujete sa s ním športovým aktivitám, potrebuje jedlo, ktoré pokryje tieto vyššie nároky. Kvalitné krmivo podporí zdravú kožu, krásnu srsť a silné telo. Či už zvolíte suché alebo mokré krmivo, hlavné je, aby išlo o kvalitné a druhovo vhodné krmivo.

Tip: Niektorí rodézski ridgebacki sú leniví, pokiaľ ide o pitie vody. Ak kŕmite mokrým krmivom, nie je to problém. Pri kŕmení suchým krmivom však dbajte na to, aby bola miska na vodu vždy plná a môžete pridať trochu vody do krmiva pred kŕmením.

Ridgebacky, s výškou ramien takmer 70 centimetrov, sú medzi väčšími plemenami. Preto je dôležité zabezpečiť správnu výživu počas šteniatka. Prekrmovanie nie je dobré, pretože šteniatka síce rýchlo rastú, no ich kosti nevedia držať krok s rastom svalov. Nadmerný príjem živín môže viesť k problémom, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie. Dodržiavajte odporúčania kŕmenia šteniat a zaraďte do stravy aj maškrty. Šteniatka by mali byť kŕmené štyrikrát až päťkrát denne, ale neponúkajte im jedlo nepretržite.

Ak nie ste spokojní so súčasným krmivom, pretože ho váš pes zle znáša alebo s jeho kvalitou nie ste spokojní, neodporúča sa prudká zmena krmiva. Pomaly zvyšujte podiel starého a nového krmiva počas približne štyroch dní.

Pri výbere kvalitného krmiva je dôležité sledovať zloženie a kvalitu surovín - mäso by malo byť na prvom mieste v zozname ingrediencií. Pes sa nemá kŕmiť pri stole ani zo stola. Keď jeme my, pes je pod stolom alebo sa kŕmi z vlastnej misky.

Vzhľad

Najtypickejším rozlišovacím znakom rhodézskeho ridgebacka je hrebeň srsti (ridge) na jeho chrbte, ktorá rastie v opačnom smere ako na zvyšku tela. Tento pruh je široký asi 5 cm a vyskytuje sa aj na chrbte Thajského ridgebacka. Srsť je krátka, hustá a lesklá, svetlo pšeničná až červeno pšeničná a má tendenciu byť bez zápachu. Psy môžu mať tmavú masku na ušiach a papuli, ale inde na hlave alebo na tele je tmavá farba neprípustná.

Rhodesian ridgeback má pevné, svalnaté telo s hlbokým hrudníkom a dobre klenutými rebrami. Hlava je stredne veľká, uši sú stredne veľké a zvesené pozdĺž hlavy. Dlhý, tenký chvost sa ku špičke zužuje. Plemeno má výšku v kohútiku 61-69 cm a v dospelosti dosahuje váhy okolo 32-36 kg.

Rodézsky ridgeback je elegantné a svalnaté plemeno so silnou, no harmonickou stavbou tela. Jeho výrazným znakom je chrbtový ridge - pás srsti na chrbte rastúci opačným smerom ako zvyšok srsti. Pes má atletickú postavu s hlbokým hrudníkom, ktorý mu umožňuje efektívne dýchanie počas dlhodobého behu. Dlhé nohy mu poskytujú rýchlosť a vytrvalosť, zatiaľ čo dobre osvalený krk a pevný chrbát zabezpečujú stabilitu a silu. Hlava je proporcionálna k telu, s mierne klenutým temenom a dobre vyvinutou papuľou. Oči sú mandľového tvaru, tmavohnedej alebo jantárovej farby, vyjadrujúce inteligenciu a dôstojnosť. Srsť ridgebacka je krátka, hustá a hladká, bez podsady, čo znamená, že nie je dobre prispôsobený extrémne chladným podmienkam. Farba srsti sa pohybuje od svetlej pšeničnej až po sýto červenú. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú akceptovateľné, ale príliš veľké biele plochy sa považujú za nežiaduci znak.

Šteniatka

Šteniatka rodézskeho ridgebacka s FCI rodokmeňmi pochádzajú zo spojenia zdravých jedincov. Šteniatka sa rodia a v prvých 4 týždňoch veku žijú iba v interiéri. Po dovŕšení 4 týždňa začína ich socializácia a zoznamujú sa s vonkajším svetom. Nepredajú šteňa do koterca ani na záhradu. Výber štandardných šteniatok s predpokladom na výstavy a prípadný chov bude uskutočnený po dovŕšení 6. týždňa. Rezervovanie šteniatka bude záväzné po zložení zálohy z dohodnutej ceny šteniatka. Šteniatka odovzdajú novým majiteľom po dovŕšení veku 7.- 8. týždňov. Šteňa musí byť prevzaté osobne, výnimočne pri exporte môže byť dohodnuté inak. Šteňa si pri prevzatí treba riadne skontrolovať, spíše sa preberací protokol. Od budúcich majiteľov očakávajú kontakt po celý život psa, informácie o výstavných či iných úspechoch, tak aj o problémoch zdravotných či výchovných.

Prvé týždne života šteniatka sú kľúčové pre jeho vývoj. Je dôležité zabezpečiť mu dostatok tepla, mlieka od matky a pokojné prostredie. Šteniatka prichádzajú na svet slepé, hluché, bez zubov, no s vyvinutou nervovou sústavou a silnými inštinktmi prežiť. Prvé hodiny sú kritické pre ich adaptáciu na prostredie, nájdenie matkinej bradavky a príjem mledziva, ktoré je plné protilátok.

tags: #ridgeback #dvoj #mesacny