Regulačné sústavy, teda hormonálna a nervová, riadia činnosť organizmu stavovcov. Hormonálna sústava funguje prostredníctvom chemických podnetov nazývaných hormóny a zabezpečuje látkovú reguláciu. Žľazy s vnútorným vylučovaním produkujú hormóny, ktoré sa dostávajú do krvného obehu. Nervová sústava má ako základnú jednotku nervovú bunku, neurón, ktorý sa nachádza v sivej kôre na povrchu mozgových pologúľ. Neuróny sú prepojené medzi sebou, čo umožňuje prenos informácií a reakciu na rôzne podnety - dráždivosť. Pri podráždení vzniká nervový vzruch, ktorého vedenie od podnetu po reakciu orgánu sa nazýva reflexný oblúk. Odpoveďou organizmu na podráždenie je reflex.
Reflexy delíme na nepodmienené (automatické, vrodené) a podmienené (získané, vytvárajúce sa na základe skúseností). Zložité vrodené reflexy sú inštinkty, ako napríklad lov, obrana, rozmnožovanie či stavanie hniezda.
Správanie stavovcov je komplexný súbor vrodených a naučených prejavov, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa životnému prostrediu a reagovať na jeho zmeny. S vývojom zložitejšej nervovej sústavy sa objavujú inštinkty a vplyv učenia sa stáva čoraz silnejším, čo sťažuje odlíšenie inštinktívneho správania od naučeného. V typickom prípade inštinktívne správanie prebieha podľa presného, vopred daného programu.
Orientacné a potravové správanie
Orientačné správanie, čiže pátracie správanie, patrí medzi najzákladnejšie prejavy vrodeného správania takmer všetkých živočíšnych druhov. Je kľúčové pre zachovanie jedinca a charakterizuje ho systematické preskúmavanie nového prostredia. Po príchode na nové miesto pes často preskúmava priestor oňuchávaním a pobehovaním, pričom samci si priestor aj označkujú.
Potravové správanie je základnou životnou potrebou. Vyhľadávanie potravy býva často rôznorodejšie, premenlivejšie a zložitejšie ako samotná konzumácia. Ide o pravidelne sa opakujúce správanie v rôznych intervaloch. S potravovým správaním úzko súvisia aj metabolické procesy, ako je močenie a kálenie.
Komunikačné signály a komfortné správanie
Signály, ktoré živočíchy používajú na komunikáciu, sa delia na optické (tvar, sfarbenie, pohyb), akustické (zvuky, spev, škriekanie), chemické (pachové značkovanie, feromóny) a dotykové. Niektoré druhy rýb využívajú aj elektrické signály. Psy komunikujú rôznymi spôsobmi, od štekania rôznej intenzity, cez vrtenie chvosta, gúľanie očami až po sťahovanie chvosta v strachu. S dlhodobým poznaním psa sa niektoré prejavy stávajú pre majiteľa zrozumiteľnejšími.
Komfortné správanie je charakteristické pre stavovce a zahŕňa starostlivosť o telo (čistenie, kúpanie, váľanie sa v piesku či bahne, škrabanie sa), ako aj aktivity ako zívanie, naťahovanie sa, oddych a spánok. Pravidelná hygiena a starostlivosť o psa prispieva k jeho pohode.
Obranné, útekové a teritoriálne správanie
Obranné a útekové správanie je reakciou na nebezpečenstvo, ako je ohrozenie života, útok predátora alebo dominantného jedinca vlastného druhu, či zmena životného prostredia. V situáciách ohrozenia môže pes prejavovať podriadenosť, napríklad ľahnutím na chrbát s labkami hore.
Teritoriálne správanie súvisí s obhajovaním územia pred príslušníkmi vlastného druhu. Živočíchy si značkujú a bránia svoje teritóriá pomocou pachových, akustických a vizuálnych signálov. Psy často chránia svoje teritórium hlasným štekotom pri prítomnosti cudzích osôb, mačiek alebo iných psov.
Hravé a sociálne správanie
Hravé správanie zahŕňa rôzne formy pohybovej aktivity, lovu a bojových aktivít. Hra je dôležitou formou učenia a precvičovania činností, najmä v mladosti, kde prispieva k upevňovaniu sociálnych väzieb v skupine. Pes často víta svojich majiteľov s hračkou, čím prejavuje svoju hravosť.
Sociálne správanie sa týka vzťahov v skupine dvoch alebo viacerých jedincov toho istého druhu. V spoločenstvách je často vytvorený systém sociálnej dominancie - hierarchia. Pes rešpektuje svojho majiteľa ako vodcu svorky a podriaďuje sa mu, pričom jeho správanie voči jednotlivým členom rodiny sa môže líšiť v závislosti od jeho vnímania hierarchie.
Rozmnožovacie správanie
Rozmnožovacie správanie zahŕňa predsvadobné prejavy ako ruja a tokanie, ktoré končia párením, a následné materské či otcovské správanie, ktoré zahŕňa inkubáciu, graviditu, pôrod a výchovu mláďat.
Pes ako spoločenské zviera a jeho správanie
Chov psov sa celosvetovo rozširuje a psy slúžia na rôzne účely: stráženie, šport, pomoc ľuďom s postihnutím či záchranárske práce. Na rôzne účely sa hodia rôzne plemená podľa ich vrodených schopností. Častým problémom u psov sú poruchy správania, ktoré môžu byť podmienené plemennou príslušnosťou, osobnosťou jedinca alebo prístupom chovateľa.
Pes myslí logicky, no v porovnaní s človekom jednoduchšie. Ako zviera žijúce vo svorke rešpektuje svojho vodcu a potrebuje spoločnosť, duševnú a fyzickú stimuláciu. Každý pes je osobnosť s vlastnou inteligenciou, znášanlivosťou a prístupnosťou k výcviku. Selektívna plemenitba viedla k vysokej variabilite v povahe psov, pričom aj napriek rozdielom v povahe zostáva podstata správania rovnaká u všetkých plemien.
Temperament a osobnosť psa
Povaha psa závisí od jeho temperamentu a úžitkového zamerania. Môžeme rozlíšiť:
- Dominantný a sebaistý: Psy s priebojnejšou povahou, najmä samci, môžu byť dominantnejšie.
- Submisívny a neistý: Títo psi vyžadujú pomalšie tempo výcviku a jemnejší prístup, aby sa neľakli.
- Nesústredený: Psy, ktoré viac zaujímajú hry ako povely, môžu mať problémy s integráciou do ľudskej spoločnosti.
- Spolupracujúci a bystrý: Zvedavé psy s vrodenou náklonnosťou k ľuďom sa cvičia najľahšie.
Dominancia a podriadenosť
Niektoré psy prejavujú mimoriadnu dominanciu zastrašovaním, upretým pohľadom, vzpriameným chvostom či výhražným štekotom. Opakom sú submisívni psi, ktorí sa vyhýbajú kontaktu, sťahujú chvost a boja sa cudzích ľudí. Títo psi potrebujú citlivý a láskavý prístup, no zároveň dôslednosť pri výcviku.
Veľká skupina psov nevykazuje čistú dominanciu ani submisívnosť. Niektoré psy navyše šikovne manipulujú svojich pánov predstieraním bezmocnosti, vyžadovaním pozornosti alebo odmietaním potravy.
Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Človek je pre psa vo svorke (rodine) prirodzeným vodcom. Keď pes vycíti voľné miesto vodcu, môže sa ho pokúsiť zaujať a vyžadovať poslušnosť od ostatných členov rodiny.
Poruchy správania u psov a ich náprava
Poruchy správania u psov vznikajú z viacerých príčin, pričom najčastejšie je zodpovedný nesprávny prístup človeka. Pes sa učí po celý život, a preto je kľúčový dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa. Každý výcvik poslušnosti posilňuje vzájomný vzťah a uznanie človeka za vodcu svorky.
Mnohé dnešné psy, ktoré boli vyšľachtené na prácu a využívanie svojich schopností, vedú nudný život, hoci dostávajú pravidelnú stravu a opateru. Toto môže viesť k nežiaducim prejavom správania.
Nežiaduce správanie a jeho riešenie
Je dôležité si uvedomiť, že psy konajú na základe pudov a skúseností, nie morálnych princípov. Prevencia zlozvykov je efektívnejšia ako ich neskoršia náprava. Majiteľ si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie prekročiť, a byť dôsledný. Pes rýchlo pochopí, čo je dovolené a čo nie, a nekonzistentnosť majiteľa ho môže viesť k opakovanému porušovaniu pravidiel.
- Ťahanie na vodidle: Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len v dosahu vodidla. Krátke, energické trhnutie vodidlom a následné uvoľnenie môžu pomôcť naučiť psa chodiť bez ťahania.
- Nerešpektovanie povelu „ku mne“: Tento problém sa často vyskytuje u psov v období puberty. Výcvik by mal prebiehať na pokojných miestach s minimom rušivých momentov.
- Vyskakovanie na ľudí: Tento prejav je prirodzeným pozdravom, ale môže byť nepríjemný pre ostatných. S odvykaním je vhodné začať už vo veku šteňaťa. Hladkanie psa by malo prebiehať len vtedy, keď stojí na zemi.
- Nepretržité štekanie: Štekanie je prirodzený prejav psa, slúži na ohlásenie príchodov alebo upozornenie na nezvyčajné situácie. Ak pes šteká, keď je sám, môže to byť prejav strachu zo samoty. Riešením je zamestnať psa hračkou alebo kosťou pred odchodom.
- Nečistotnosť v byte: U psa, ktorý sa už naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie v byte prejavom ochorenia alebo značkovania teritória. V prípade stresových situácií je trest nevhodný.
- Hypersexualita: Prejavuje sa najmä u dospievajúcich jedincov a častejšie u samcov. Kastrácia môže pomôcť, ale nie vždy úplne odstráni problém.
- Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov: Toto správanie vychádza z prirodzeného lovného pudu. Majiteľ musí toto správanie prísne odmietnuť, aby predišiel nebezpečným situáciám.
- Agresivita ku psom: Častou príčinou je nedostatok spoločenského styku v mladosti. Kastrácia môže pomôcť, ale nie je univerzálnym riešením. Dôležitý je nápravný výcvik na neutrálnom území.
- Agresivita k ľuďom: Napadnutie človeka psom je vážna situácia. Príčiny môžu byť rôzne: strach, presadzovanie dominancie, obrana majiteľa alebo majetku. V prípade uhryznutia je vhodné konzultovať situáciu s veterinárom a v prípade problémov so správaním vyhľadať pomoc odborníka.
Psychická labilita a jej vplyv na správanie
Psychická labilita, či už dedičná alebo vyvolaná zanedbaním socializácie šteňaťa, môže viesť k abnormálnemu správaniu psa, často bez zjavnej príčiny. V takýchto prípadoch je najlepšie vyhľadať pomoc odborníka. Podobne ako u ľudí, aj u psov sa dajú rozlíšiť rôzne povahy (melancholická, cholerická, sangvinická, flegmatická). Melancholickí a cholerickí jedinci sú náchylnejší na prehnané reakcie a nervozitu, čo ich robí ťažšie ovládateľnými. V stresových situáciách môžu pomôcť prírodné homeopatické preparáty na upokojenie.
CHYBY, které děláme při VÝCVIKU ŠTĚŇÁTKA a jak je napravit
Poruchy správania vyvolané psychickou labilitou sa ťažko odlišujú od porúch spôsobených nesprávnym prístupom majiteľa. Psychicky labilné psy môžu prejavovať deštruktívne správanie voči predmetom alebo sebadeštrukčné prejavy.