Rakúsky krátkosrstý durič a jeho vývoj smerovaný k nízkonohému, stredne veľkému typu v kontexte poľovníctva a chovu

Súčasný vývoj poľovníctva, hlavne vývoj a štruktúra poľovných revírov, zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri, výrazne ovplyvňujú aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva so sebou prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, ktorý do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu. Našim chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa zodpovedajúce a čo najviac sa približujúce požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe.

Pôvod a motivácia vzniku nízkonohého duriča v type slovenského kopova

Uvedeným požiadavkám sa podľa nášho názoru, najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom), pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia). Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi je vhodný na prácu duriča a farbiara a môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.

Charakteristika exteriéru a telesných mír

Svoje vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia. Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbenú aj pofarbenú), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa výkonu práva poľovníctva a súčasne platnej legislatívy, môžu byť práve niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova mimo rozsiahlych lesných komplexov a v malých revíroch. Práve v takýchto revíroch nájde praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča ktorá zachováva uvedené žiaduce povahové črty slovenského kopova obohatené o vlastnosti umožňujúce mu výraznejšie využitie pri dohľadávkach postrieľanej zveri.

Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča je menší „akčný rádius“ pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova - ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie ako aj pomalšie rozvážnejšie a vytrvalé sledovanie stopy poranenej zveri. Východzím plemenom pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča je slovenský kopov. Hlavne jedince menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard slovenského kopova z hľadiska telesného rámca ale aj sfarbenia. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité i ďalšie poľovné plemená psov. Použité sú iba plemená posilňujúce jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri.

Exteriér, typ a vzhľad nového plemena

Jedince týchto plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať. Zámerom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena, vytvoreného na základe slovenského kopova obohateného krížením s niekoľkými plemenami, ktoré zvýraznili hlavne jeho vlastnosti na dohľadávanie zveri, s ustálenou genetickou výbavou.

Krátky popis pôvodu: Na Slovensku sa oddávna chovali duriči, ktoré boli využívaní na lov zveri v horských revíroch Slovenska. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30 rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. V prvej etape šľachtenia boli využité jedince rôznej veľkosti, typu a farby a z nich bol nakoniec výberom ustálený typ Slovenského kopova. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch slovenského kopova vyskytujú jedince menšieho rámca resp. odlišného sfarbenia. Tieto jedince boli využité na vyšľachtenie duriča menšieho rámca.

Významná dobra povahové vlastnosti a temperament

Rakúsky krátkosrstý durič (Österreichischer Glatthaariger Bracke) je jedným z najstarších duričových plemien strednej Európy. Predkovia súvisia s európskymi duričskými plemenami, ktoré sa vyskytovali v oblasti Rakúsko-Uhorska už v stredoveku. Historicky je plemeno popisované ako všestranný lovecký pes so silným nosom, vytrvalosťou a schopnosťou pracovať v rôznorodom teréne. Významnou črtou je jeho oddanosť, priateľskosť a lojálnosť voči majiteľovi a rodine. Tichý a vyrovnaný prístup mimo lovu umožňuje dobrú ovládateľnosť a stabilnú povahu.

Hlavné charakteristiky: skvelý lovecký pes - výborný čuch, vytrvalosť a schopnosť pracovať v rôznorodom teréne; oddaný a lojálny - viaže sa na majiteľa; odolný a prispôsobivý - zvláda rozličné klimatické podmienky; tichý a vyrovnaný - bez agresivity či nervozity. Vzťah k deťom je priateľský, no pes vyžaduje veľa aktivity a zamestnania. Vzťah k iným zvieratám môže vyžadovať socializáciu, ale s primeranou výchovou môže vychádzať aj s inými psami.

Výcvik a socializácia

Výcvik rakúskeho krátkosrstého duriča vyžaduje dôslednosť a trpezlivosť. Potrebuje jasné pravidlá a dôsledné vedenie. Reaguje najlepšie na pochvaly a odmeny, tvrdé metódy môžu byť kontraproduktívne. Socializácia od šteniatka je nevyhnutná, aby bol dobre vychovaný a zvyknutý na rôzne prostredia. Výcvik poslušnosti a privolania je kľúčový kvôli silnému loveckému pudu.

Odporúčania pre výcvik: dôsledný a trpezlivý výcvik; pozitívna motivácia; socializácia od šteniatka; výcvik poslušnosti a privolania. Tento typ duriča je vhodný najmä pre skúsenejších poľovníkov a majiteľov s priestorom a časom na aktivity a tréning. Nie je vhodný pre bytové bývanie alebo pre tichý, nenáročný životný štýl.

Starostlivosť, výživa a zdravie

Rakúsky krátkosrstý durič je ideálny pre vidiek, kde bude mať dostatok možnosti k voľnému pohybu a minimálny stupeň starostlivosti o srsť, ktorá je krátka a hustá. Postačí pravidelné kefovanie a občasné prečesanie Furminatorom alebo gumovou rukavicou. Uši a oči je potrebné pravidelne kontrolovať a ústnu hygienu udržiavať. Dôležité je zabezpečiť primerané stravovanie a dostatok čistej vody.

Možné zdravotné problémy sú dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (u niektorých línií), Von Willebrandova choroba (VWD), hypotyreóza a kožné alergie. Zároveň sa zdôrazňuje potreba pravidelného očkovania, preventívnej starostlivosti a výberu šteniatok zodpovednými chovateľmi. Pre kĺby a svaly sa odporúčajú doplnky ako glukozamín, chondroitín a omega-3 mastné kyseliny. Rozumné rozdelenie kŕmenia na dve denné porcie pomáha zabrániť torzi žalúdka a udržať optimálnu telesnú hmotnosť.

Kŕmenie a fyzická aktivita

Odporúča sa kvalitné suché krmivo pre aktívne plemená s obsahom mäsa nad 50 %. Dôležitá je dostatočná hydratácia a obmedzenie prejedania. Rozdelenie jedál na dve denné dávky a pravidelná pohybová aktivita sú nevyhnutné pre udržanie kondície a zmyslovej pohotovosti psa počas práce na stope.

Praktické využitie a uplatnenie v praxi

Rakúsky krátkosrstý durič predstavuje univerzálny poľovný pes, ktorý dokáže výborne pracovať na stope a dohľadávať ranenú zver. Jeho povaha a výcvik sú vhodné pre rozličné typy poľovných revírov, avšak vyžaduje aktívny životný štýl a intenzívny tréning. Vhodný je pre poľovníkov s skúsenosťami s duričmi, ktorí majú priestor na aktivity a tréning a hľadajú psa s výbornými loveckými schopnosťami. Naopak nie je vhodný pre tých, ktorí hľadajú psa do bytu alebo jednoduché prechádzky bez nároku na tréning a zamestnanie.

Geografické a historické súvislosti

Rakúsky krátkosrstý durič patrí medzi najstaršie duričské plemená strednej Európy a jeho história siaha do stredoveku, s významnými vplyvmi z oblastí Rakúsko-Uhorska. V Rakúsku a Nemecku je plemeno veľmi rozšírené; rovnako ako u iných duričov bolo aj toto plemeno predmetom historického vývoja a šľachtiteľského snaženia o jednotnú pracovnú líniu. Vznik a vývoj tohto plemena je úzko spätý so šľachtiteľským dedičstvom a regionálnymi chovateľskými centrami, ktoré formovali jeho exteriér a pracovné predispozície.

Vnútorné rozdiely a porovnania s blízkymi plemenami

Krátkosrstý durič (FCI 151) má čiernu s pálením srsť a hnedé znaky na hlave; výška psa 49-53 cm, sučky 47-51 cm, s hmotnosťou často v rozmedzí približne 18-24 kg. Hrubosrstý durič (FCI 152) má iný typ srsti a hlasu. Vzťah medzi týmito dvoma plemenami ukazuje, že krátkosrstý type je menej náročný na starostlivosť o srsť, ale obe línie zdieľajú spoločný pôvod a historické spojitosti. Referenčné údaje o populácii a chovoch ukazujú, že napriek historickému významu existujú rôzne úrovne dostupnosti šteňat a klubová podpora je kľúčová pre nadviazanie kontaktu s oficiálnymi chovateľskými klubmi.

Podrobnosti o vzorových štatistikách a výrobe

Podľa Chorvátskeho kynologického zväzu a Istarski gonič publikačných zdrojov je krasový terén náročný pre prácu duriča a vyžaduje špeciálnu výžadu a tréning, pričom v iných typoch terénov môžu tieto psy tiež plniť svoje úlohy. Štandard FCI pre krátkosrstého duriča (149-151) udáva, že pes dosahuje 49-53 cm v kohútiku, hoci oficiálne čísla sa môžu líšiť v závislosti od systému. Rôzne dokončené štandardy a regionálne záznamy tiež ukazujú, že špecifické číselné údaje sa môžu líšiť a vyžadujú konzultáciu s oficiálnymi plemennými klubmi pre presné údaje pri plánovaní chovu a importu šteňaťa.

Pre koho je rakúsky krátkosrstý durič vhodný? Je ideálny pre poľovníkov alebo ľudí so skúsenosťami s výcvikom duričov, majiteľov s dostatkom priestoru a času na aktivity a tréning a tých, ktorí hľadajú psa s výbornými loveckými schopnosťami. Tento pes nie je vhodný pre tých, ktorí hľadajú psa do bytu alebo na nenáročné prechádzky a nemajú čas na pravidelný tréning a fyzický kontakt s psom.

V prípade záujmu o šteňa tohto plemena vo vašom regióne je najlepšou cestou kontaktovať oficiálne chovateľské kluby alebo zodpovedných chovateľov v Chorvátsku s preukazom pôvodu HKS, a tým zabezpečiť spoľahlivý dovoz a legálny prechod šteniatka do krajiny pobytu. Klub chovateľov duričov pri SPZ na Slovensku registruje toto plemeno medzi svojimi a sprostredkováva kontakty s chovateľmi a klubmi v zahraničí.

Špeciálne upozornenie: článok má informačný charakter a nie je náhradou za odborné poradenstvo kynológa. Všetky technické detaily a štandardy sa môžu meniť a vždy sa obráťte na oficiálne kluby a veterinárnych odborníkov pri rozhodovaní o chove a starostlivosti o psa.

tags: #rakusky #kratkosrsty #duric