Ak nájdete zatúlaného psíka a chcete mu pomôcť, ďalší postup veľmi závisí od okolností.
Najmä od toho, kde ste psa našli, či ho dokážete odchytiť sami, alebo si radšej privoláte odbornú pomoc. Taktiež hrá úlohu to, v akom stave je pes, či vyzerá živo a zdravo, alebo sa vám pozdáva slabý, vyhladovaný, premrznutý, či chorý. Ak len leží, môže byť aj zranený, zrazený autom.
Dôležité je zistiť, či má pes štítok na obojku alebo čip
Ak sa vám podarí k psíkovi dostať, ako prvé sa pokúste skontrolovať, či má obojok a na ňom štítok s kontaktnými údajmi majiteľa. Ak štítok má, ste na dobrej ceste a psík sa možno čoskoro ocitne doma. Stačí len zatelefonovať.
Ak štítok nemá, mali by ste so psom zájsť k veterinárovi, ktorý vie pomocou špeciálneho prístroja zistiť, či má pes zavedený čip.
Dajte o najdúchovi vedieť čo najširšiemu okoliu
Možno psíka nájdeného na sídlisku či na dedine poznáte, alebo je vám aspoň povedomý a preto sa môžete spýtať v blízkom okolí, či ľudia nepoznajú majiteľa. Na dedinách sa často psíky len každodenne „samovenčia“ kúsok od svojho dvora.
Často pomôže aj telefonát na mestský úrad, aby tuláka vyhlásili v rozhlase.
Pes nájdený v lese možno niekomu ušiel pri prechádzke, v tom horšom prípade mohol byť vyhodený. Nechcené psíky bývajú priviazané k stromom, alebo vyhodené z auta na neznámych, málo frekventovaných miestach, aby nemohli utekať za tým, kto ich tam nechal.
Sociálne siete sú v týchto prípadoch veľmi prospešné. Psíka viete odfotiť, aj z diaľky a behom pár minút o ňom dáte vedieť širokému okoliu, prostredníctvom zdieľania fotky s popisom cez priateľov.
Dočasná opatera, karanténna stanica či útulok?
Ak sa nájde majiteľ psíka, nie vždy si vie poňho prísť ihneď. Prípadne sa majiteľ nenájde a vtedy je potrebné vyriešiť otázku, kam so psom. Na ulici, v lese ani pri ceste ostať nemôže, o pár minút by tam už nemusel byť a to by celú situáciu skomplikovalo. Ani veterinári väčšinou nemajú kapacitu na umiestnenie túlavých psíkov.
Skúste sa zamyslieť, či by ste nemohli psíka prichýliť u seba, kým sa nenájde ďalšie riešenie. Možno o deň či dva nájdete majiteľa, alebo sa prihlási niekto iný, kto by bol ochotný si psíka adoptovať.
Ak ste z akéhokoľvek dôvodu túto možnosť museli vylúčiť, alebo jednoducho máte problém zviera odchytiť, zrejme vás ako prvé napadne zavolať mestskú políciu. Toto je samozrejme tiež možnosť, oveľa lepšie je však kontaktovať miestny, alebo najbližší útulok. Pracovníci z útulku si od vás vypýtajú všetky potrebné informácie a budú vám vedieť poradiť, ako sa chovať, najmä ak sa jedná o bojazlivého či agresívneho psíka. Mali by pre psíka prísť a odchytiť ho, prípadne, ak ho viete odchytiť vy, požiadajú vás, aby ste ho priviezli do ich zariadenia. Môže sa však stať, že útulok nebude môcť psíka prijať. Možnosťou je kontaktovať iné občianske združenie. Dnes už existujú útulky, ktoré fungujú na tzv. dočasnej opatere v spolupráci s ochotnými ľuďmi, ktorí psíka vezmú k sebe domov na určitý čas. Je však možné, že to potrvá niekoľko dní a vy budete požiadaní, aby ste psíka predsa len na tento čas prichýlili. Je to už samozrejme na vašom rozhodnutí a dohode s útulkom, ktorý by mal spraviť všetko pre to, aby psík nezostal na ulici.
Ak sa rozhodnete kontaktovať mestskú políciu, jej službukonajúci pracovníci by vám mali prísť na pomoc. Najmä ak by psík javil známky agresie, vedeli by ho odchytiť pomocou špeciálnej tyče so špagátom. Polícia psíka umiestni dočasne buď do karanténnej klietky u nich na stanici, kde psík počká na presun do útulku, alebo ho zavezú priamo do útulku.
Zákonná zodpovednosť obcí
Problematika túlavých psov je povinná zo zákona riešiť aj samotné obce. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti 37/2007 novelizovaného v roku 2011 zákonom 342/2011, sa v paragrafe 22 ods. 7 hovorí: „Štát a obce zriaďujú, prevádzkujú podieľajú sa na prevádzke útulkov a karantén pre zvieratá,“ a ods. 8 hovorí, „obce sú povinné zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce.“ Starostovia môžu zriadiť svoje vlastné útulky alebo karanténne stanice alebo sa dohodnúť s iným zariadením na odchyte a umiestnení psov.
Nič ale nie je zadarmo, a tak starostovia s týmto problémom nič nerobia s odôvodnením, že na tento problém nemajú financie. Ak však ľudia budú na nich tlačiť a nahlasovať im každého túlavého psa, budú to musieť začať starostovia riešiť. Ak to vzdáte už dopredu bez boja, nič sa v tejto oblasti v obciach nezmení a útulky v mestách sú preplnené a nemôžu jednoducho zachrániť aj všetkých psov z okolitých dedín, kde je vlastne hlavný zdroj množenia. Tak sa zapojte aj vy trochu aktívne aspoň v nátlaku na vašich starostov.
Príbehy túlavých psov
Pouličné zvieratá sú už dlho jedným z dôležitých problémov veľkých miest. Mnoho majiteľov sa zbavuje svojich domácich miláčikov, keď ich omrzia, či keď sú starí, alebo chorí. V dôsledku toho je pes v zúfalej situácií a nevie, čo má robiť.
V jednom meste našli opusteného psa. Bol to starý nemecký ovčiak, ktorý padol do pasce riečneho kanála. Samotný pes sa nemohol dostať von a bol odsúdený na smrť. Dobrovoľníci však dorazili včas, aby mu pomohli. Rozhodol sa mu poskytnúť nový domov a dať mu meno Biggie.
Desiatky tisíc psov a mačiek každoročne skončia v útulkoch, či už kvôli zanedbávaniu, zneužívaniu alebo opusteniu. Zvážte adopciu pred kúpou.
Adoptovali si opusteného psa z útulku – a on im navždy zmenil životy
Túlavý pes zvykol vyzerať tak zanedbane, že ho okoloidúci prezývali Frodo. Pomenovanie dostal po hlavnej postave Pána Prsteňov, ktorej vlasy pripomínala aj psíkova neskrotná srsť. Boli však časy, kedy pripomínal skôr hrôzostrašného Gluma. Práve tak ho našli pobehovať v uliciach Chorvátska minulý rok. Frodo bol neustále pokrytý špinou, slepý a takmer bez srsti. Úbohé stvorenie nemalo šancu prežiť. To sa však zmenilo, keď sa ho ujala Klaudija Sigunjak, záchranárka a milovníčka psov. Trvalo osem mesiacov, kým sa psík úplne zotavil. Keď jeho nový majiteľ Marko Dusparo uverejnil fotky pred a po premene, psík sa stal senzáciou. Froda našli so silným zápalom očí a o jedno z nich neskôr prišiel. Všetky ostatné zranenia sa za pomoci zverolekárov zahojili, zápal kože ustúpil a Frodo opäť nadobudol novú srsť. Pozornosť svojho súčasného majiteľa upútal náhodou, všimol si jeho fotku počas priebehu uzdravovania.
Mladí ľudia však čelili vážnemu problému. Pes odmietol kontaktovať ľudí. Zviera im nedovolilo pristúpiť. Všetko úsilie bolo márne. Amanda dokonca premýšľala o opustení myšlienky a návrate domov bez psa. Ale predtým sa dievča rozhodlo skúsiť ďalší trik. „Vystúpila som z auta a ľahla som sa stočená do klbka na ceste, hneď vedľa psa, ale chrbtom k nemu. Začal trochu vrčať. Chvíľu pes len sedel a pozeral na mňa. Ležala som na ceste asi dvadsať minút. Potom stratil záujem a ľahol si vedľa na trávu,“ hovorí dievča. Pes si všimol, že vzdialenosť s osobou sa skracuje. Preto čas od času vrčal. Ale nie hrozivo. Nakoniec bola dievčenská metóda úspešná. Zviera prestalo vidieť hrozbu v dievčati. Preto bolo jednoduchšie skrotiť psa. Teraz hľadajú dobrého priateľa pre psíka.
Túlavý psík zložil sľub a stal sa mníchom. Štvornohý mních je rozhodne raritou, a tak si tento pes razom získal veľkú pozornosť všetkých ľudí. Na internete sa objavili zábavné fotografie psíka, o ktorom sa píše, že vstúpil do rehoľného rádu. Pravdepodobne o tom ani netuší, no svojimi fotkami šíri po celom svete dobrú náladu. Svätý František z Assisi, ktorý založil františkánsku rehoľu, je známym patrónom zvierat, a tak niet divu, že bratia františkáni v Bolívii prijali medzi seba aj túlavého psíka, ktorého našli na ulici. Nedávno to oznámil františkánsky kláštor v meste Cocachamba. „Všetci bratia ho tu majú veľmi radi. Pôvodne sa psík volal Carmelo, ale ako čestný člen rádu dostal aj nové meno, brat Bigotón, čo by v preklade malo znamenať niečo ako brat Fúzatý. Dokonca dostal aj mníšsky habit, ktorý sa celkom podobá na tie, ktoré nosia jeho ľudskí spolubratia. Zo žartu sa teraz dokonca šíria informácie o tom, že zložil aj rehoľný sľub čistoty, ktorý tí, ktorí sa rozhodnú pre zasvätený život, musia popri sľube chudoby a poslušnosti zložiť.
