Krakov sa nám spája s Wawelom, vianočnými trhmi a s neďalekou soľnou baňou Wieliczka, no okrem nich ukrýva aj jednu z najdojímavejších spomienok na vernosť. Pamätník venovaný psovi menom Džok pripomína nádherný príbeh oddanosti, ktorý sa zapísal do sŕdc mnohých ľudí. Džokov príbeh sa začal v 90. rokoch, keď jeho majiteľ náhle zomrel na infarkt neďaleko kruhového objazdu v centre Krakova. Čierny kríženec tam vtedy verne zostal s ním a následne sa na rovnaké miesto vracal každý deň, v mraze aj horúčave - dúfajúc, že svojho pánka ešte uvidí. Miestni mu nosili jedlo, niektorí sa ho snažili vziať k sebe domov, no Džok ich vždy odmietol. Až po dlhých 12 mesiacoch, keď sa mu začala prihovárať jedna staršia pani, sa nechal presvedčiť a išiel k nej domov. Jeho príbeh sa však nakoniec aj tak neskončil šťastne. Pani zomrela pár rokov po jeho osvojení a nešťastný psík vtedy ušiel z domu. Džokovo čakanie na milovaného pána sa dotklo sŕdc mnohých ľudí. Jeho príbeh sa rozšíril po celom Poľsku a práve vďaka tomu vznikla iniciatíva na postavenie pamätníka na jeho počesť. Do zbierky sa zapojili obyvatelia, novinári aj miestni umelci. Sochu vytvoril výtvarník Bronislaw Chromy, autor viacerých známych umeleckých diel a odhalili ju v máji 2001 pri moste Grunwaldzki, teda neďaleko miesta, kde Džok zvykol hľadať svojho zosnulého majiteľa. Socha zobrazuje psa, ako sedí a ostražito pozerá okolo seba. Okolo neho sú roztvorené ruky, ktoré ho symbolicky ochraňujú. Na pamätníku sa vyníma nápis: „Najvernejší pes: Džok. Symbol psej oddanosti. V Poľsku je Džok považovaný za symbol priateľstva medzi psom a človekom. Písali o ňom vo viacerých článkoch a objavil sa dokonca aj v detských knihách. Jeho meno poznajú deti aj seniori. A hoci zomrel pred viac než dvadsiatimi rokmi, jeho odkaz stále pretrváva.
Žila tu ovčia rodinka. Mama ovečka sa o svoje detičky príkladne starala. „Viete ako sa volá bábätko ovečky? Pýta sa rozprávačka mamina. „Áno vieme - je to jahniatko.“ A kto vie ako voláme ich otecka? - neskončila s otázkami zvedavá mamina. Na svojej večernej prechádzke na čistinku stretla susednú rodinku kozičiek. Mama koza, ich z diaľky nespoznala a preto zamékala známu básničku: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá, cupi-lupi nohami prekolem vás rohami!“ Na to jej otec baran odpovedal: „A ja som veľký baran a mám rohy tvrdé ako balvan!“. Obe rodinky sa tomu zasmiali a spoločný piknik sa mohol začať. Maminky našli najlepšiu čistinku s čerstvou trávičkou a oteckovia zatiaľ držali stráž aby ich nikto nerušil. „Kto vie ako sa volá otecko malých kozliatok? “ Prerušila otázkou rozprávku mamina. Vtom tento capko začul niečo hlučné za ohradou pri ceste. Znelo to asi takto: „Kroch, kroch, kroch…“ Niekto sa ku nim pomalinky ale hlučne približoval. „Viete kto to bol? Malé kozičky a jahniatka šantili na lúčke, keď v tom šuchy-šuchy , hopi-hopi, bolo počuť spoza kríčka. Plaché jahniatka vyskočili od strachu a utekali k rodičom.
Zašuchotali dlhými uškami - a potom hop SEM - hop TAM a už ich opäť nebolo. To už z diaľky bolo počuť cengotanie konských kopýtok. Zvedavé koníky sa tiež prišli pozrieť na veselicu pod mesiačikom. Malé žriebätká sa pridali ku kozliatkam a jahniatkam a spolu si tam poskakovali v kruhu. Čas utekal veľmi rýchlo a preto si vôbec neuvedomili, že už svitá. Na konci rozprávky sa pýta mamina svojich dvoch dcér: „Páčili sa vám zvieratká v rozprávke? Všetky ich o chvíľku uvidíme a ak budete chcieť, môžeme ich aj ako naozajstní farmári nakŕmiť. Ale pozor, pri zvieratkách nebeháme ani nekričíme. Žijeme vo veľkom meste, kde sa nám veľmi páči, ale prináša to aj určité nevýhody. Náš kontakt so zvieratami je obmedzený na obrázky v knižkách či návštevu ZOO. Dievčatá boli na farme zo začiatku zdržanlivejšie, ale postupne sa so zvieratami skamarátili a deň si užili naplno.
Vstup na farmu spríjemňovala vôňa bylín z neďalekej záhradky. Hneď na úvod sme otestovali voľné hojdačky a priľahlé aktivity. Naše poznávanie pokračovalo pri zvieratkách. V neďalekom domčeku sme kúpili vhodné krmivo a zoznamovanie sa mohlo začať. Vstúpili sme do ohrady k ovečkám a barančekom, spoznali sme rozdiel medzi kozičkami a capmi, presvedčili sa, že prasiatka sa tešia z každého jedla a pozorovali túliacich sa zajačikov. Chytali sme ryby v „rybníku“. Farma pod Gaštankou v Modre je menšia, ale veľmi príjemne zorganizovaná. Existuje dom, v ktorom žijú len psíci. Ľudia sa tam o nich chodia starať. Dávajú im najesť, ošetrujú ich a hladkajú. Bývajú tam psíci, ktorí nemajú svojho pána. Sú opustení. Aby sa nemuseli potulovať, žijú práve v takom útulku, kde je o nich postarané.
Občas do psieho domu niekto zájde, vyberie si opusteného psíka a vezme si ho domov. Bolo vtedy sychravé jesenné popoludnie, keď sa Anička so svojou mamičkou vydala do útulku vybrať si psíka. Prechádzali sa spolu a nakúkali do každej búdy aj do každej ohrady, kde psíci pobývali. Pani ošetrovateľka išla s nimi a opisovala im, aký je ktorý psík. Keď takto Anička nakúkala do jednej ohrady, uvidela tam niekoľko psíkov pokope. Všetci mávali chvostíkmi a poskakovali na plot. Len jeden bol schovaný v rožku a bojazlivo pozeral. „Pani ošetrovateľka, môžem za ním?“ spýtala sa Anička. „Áno, môžeš. Ale musíš opatrne. Anička si teda otvorila ohrádku. Pomaly si sadla k psíkovi a natiahla k nemu ruku. „Neboj sa, ja ti neublížim. Ver mi,“ zašepkala Anička. Psík sa na ňu pozrel, pomaly si ovoňal jej natiahnutú ruku a prikrčil sa pod ňou. A bolo rozhodnuté. Anička sa do psíka úplne zamilovala. Dala mu meno Alf a starala sa o neho, ako najlepšie mohla. Alf postupne získaval jej dôveru a prestával sa báť. Ubehlo niekoľko mesiacov, Anička už bola väčšia a chodila do školy. Keď popoludní prichádzala zo školy domov, občas si cestu skrátila cez blízky les. Alf ju väčšinou čakal na polceste. Poslušne ju vyzeral a potom ju sprevádzal domov. To popoludnie ale Anička neprichádzala. Alf začínal byť netrpezlivý. Prechádzal na mieste a snažil sa čo najviac natiahnuť krk, aby svoju Aničku zahliadol. Alf sedel pred lesíkom. Chcel sa ísť pozrieť, či tam Anička niekde nie je. Veľmi chcel ísť do lesa zistiť, čo sa stalo. Ale bál sa. Jeho prví majitelia, u ktorých býval, než bol v útulku, ho v takom podobnom lese priväzovali k stromu a nechávali ho tam. Alf nikdy nechápal prečo. Odvtedy mal veľký strach ísť do lesa. Vždy, keď sa k nemu priblížil, prepadol ho taký zvláštny pocit a mal až husiu kožu. Teraz však išlo o jeho Aničku. Alf začal zhlboka dýchať a odhodlávať sa. Po pár minútach sa rozbehol. V ústrety svojmu strachu, v ústrety svojim obavám. Jeho láska k Aničke bola predsa len väčšia. Potreboval ju nájsť. O chvíľu našiel Aničku ležať v menšej priekope. Na chrbte mala ešte aktovku. Nepohybovala sa. Alf za ňou skočil a začal ju horúčkovito olizovať a pritom štekať. „Alf, ty si ma našiel? Ty si za mnou prišiel? Veď sa lesa bojíš. Ja som taká rada, že ťa mám. Pošmykla som sa, spadla a pritom sa udrela do hlavy. Ani neviem, ako dlho tu som,“ vysvetľovala Anička a pritom objímala svojho psíka. Alf pomohol Aničke vstať. Nechal ju, aby sa o neho opierala. Tam už na nich čakali rodičia. Keď im Anička všetko vyrozprávala, boli šťastní, že majú tak odvážneho psíka. A Alf? Mal zo seba dobrý pocit. Prekonal svoj strach a zachránil svoje dievčatko.
BRATISLAVY - Života pod dohľadom kamier sa len tak nezbavia! Fanúšikovia Farmy sa už nevedia dočkať piatka, na kedy Markíza ohlásila veľké finále populárnej šou. Len pár dní predtým sa však diváci dozvedeli šokujúcu správu. Farma ešte neskončí! Televízia totiž oznámila, že po tom, čo sa rozhodne o víťazovi šou Farma 11, sa ich pôsobenie na obrazovkách neskončí. Markíza chystá pokračovanie šou, kde bude súťažiacich sledovať v ich bežnom živote a diváci sa tak dozvedia, ako ich príbehy pokračujú v "realite". Pilotný diel by mal uzrieť svetlo sveta hneď budúci pondelok. Ako sme sa dozvedeli od nášho zdroja z televízie, prvé kroky štábu zavedú napríklad k Petrovi Gyűrűsimu, ktorému budú robiť spoločnosť ďalší farmári. „V Živote po Farme sa zamerali aj na to, ako spolu farmári vychádzajú, ktoré priateľstvá sa zachovali a ktoré nie. Nikču Prstekovú odchod psíka Guľka úplne položil. Dostala však možnosť, aby sa s ním opäť stretla a chýbať nebudú ani slzy dojatia. Zistili sme aj to, že poriadne prekvapenie zažije Nikoleta Prsteková. Tá zá svoje najkrajšie okamihy na statku označila chvíle, kedy jej spoločnosť robil psík Guľko. Toho však svojho času nahnevaný hospodár Martin Bagár odviezol z Farmy preč, keďže usúdil, že sa o neho súťažiaci nedokážu plnohodnotne postarať. Nikča teda ako prekvapenie dostane práve stretnutie s milovaným chlpáčom. „Veľmi plakala, bola úplne dojatá," dodal náš zdroj. No a všetko ďalšie sa diváci dozvedia už onedlho.