Podstatné mená sú hlavným slovným druhom, ktorý sa označuje aj ako substantívum. Slová, ktoré sa označujú ako podstatné mená, sú plnovýznamové a ohybné, pretože je ich možné v slovenskej gramatike skloňovať. Všeobecné podstatné mená, označujú sa aj ako apelatíva, pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a deje, keď nemáme na mysli nikoho a nič konkrétne. Vlastné podstatné mená, inak aj propriá, označujú mená ľudí a bytostí, národy i národnosti, zemepisné názvy, pomenovania sviatkov, pamiatky, stavby, atď. Stavby (Most SNP, Kino 1. Na to, aby ste zistili, či ide o slovný druh podstatných mien, si môžete položiť otázku KTO? ČO?
Životnosť sa určuje pri podstatných menách len v mužskom rode a rozdeľuje sa na životné a neživotné podstatné mená. V slovenskom jazyku existuje ešte ďalší druh podstatných mien, a to sú pomnožné podstatné mená. Tieto pomnožné slová sa tiež skloňujú len v množnom čísle a nemajú svoj tvar v jednotnom čísle. Pri pomnožných podstatných menách môže byť o čosi náročnejšie určiť ich rod a vzor. V mužskom rode nastáva pri zvieracích podstatných menách zmena pri vzore, podľa ktorého sa skloňujú v jednotnom a množnom čísle. Keď je ukončenie tohto druhu podstatného mena v množnom čísle na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, skloňujú sa v pluráli podľa vzoru dub (slon, jastrab, pes, potkan, …).
Globalizáciou vo svete v gramatike a slovnej zásobe čoraz viac dochádza k naturalizácii cudzích slov. Pri niektorých z nich dochádza k javu, kedy sú adaptované do slovenského jazyka v pôvodnom znení a neskloňujú sa, teda nemajú pádové formy. To znamená, že vo všetkých pádoch sa používa základný tvar slova, ktorý je nemenný. Slovesné substantíva, označované aj ako verbálne podstatné mená, pomenúvajú dej, no nie sú vo forme slovesa, a teda nejde o infinitív. Ich tvar slova končí na príponu -nie alebo -tie. Všetky slovesné substantíva majú v slovenčine stredný rod a ich skloňovanie je podľa vzoru vysvedčenie.
Dnes je sobota ráno, slnko svieti a my sa s rodičmi a našim psom Rexom chystáme na výlet do Tatier. Vlak nám zo stanice odchádza už o desať minút. Lístky sme si kúpili cez internet a cesta na nástupište nám trvá len chvíľu. Dnešný hlavný plán je nenáročná turistika na vodopád Skok. Cesta hore nie je veľmi náročná a trvá asi dve hodiny. V cieli si dáme pripravenú desiatu a pôjdeme naspäť dole, kde sa zastavíme v reštaurácii na obed. Moja voľba je jasná. Dám si typické slovenské halušky s bryndzou a rodičia si dajú pirohy. Tam to mám rád, pretože je terén rovný a Rex sa môže vybehať. Podvečer nasadneme na spiatočný rýchlik a domov do Žiliny sa dostaneme ešte pred zotmením. Teším sa na tento výlet, pretože už sme dlho v Tatrách neboli a ja turistiku a chodenie po horách milujem.
Výpis prehľadov - Prehľady informácií k určitým témam. Systémy Vieme to sa zameriavajú hlavne na ich precvičovanie. K cvičeniam k jednotlivým podtémam sa dostanete pomocou odkazov nižšie. Späť na precvičovanie. Podkapitoly: Podstatné mená, Určovanie podstatných mien, Podstatné mená: rod, Podstatné mená: číslo, Podstatné mená: pády, Podstatné mená: vzory, Podstatné mená: vzory mužského rodu, Podstatné mená: vzory ženského rodu, Podstatné mená: vzory stredného rodu, Podstatné mená: pomnožné, hromadné, látkové.
Podstatné mená (substantíva) sú plnovýznamové slová. Na podstatné mená sa vo vete pýtame otázkami kto? (osoby) alebo čo? (zvieratá, veci…). HorePri podstatných menách rozoznávame v slovenčine tri rody: mužský, ženský a stredný. V muž. rode sa podstatné mená ešte delia na životné a neživotné. Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla zhoduje, podstatné meno je životné, napr. Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla nezhoduje, podstatné meno je neživotné, napr. Pozor: To, že v gramatike nejaké podstatné meno označíme ako životné neznamená, že musí označovať niečo, čo je živé. Zvláštnou skupinou sú tzv. zvieracie podstatné mená. V jedn. čísle sa totiž skloňujú ako životné, no v množ. čísle ako neživotné podstatné mená. Výnimkou sú dvojtvary pri slovách pes, vlk a vták, pri ktorých je v množ. čísle možné použiť oba tvary, napr. Ak pomenovanie zvieraťa vztiahneme na človeka, napr. v metafore, uplatní sa životné skloňovanie aj v množ.
V našich riekach sú dnes raky riečne skôr vzácnosťou ako pravidlom. Jednotné číslo (singulár) označuje jednu osobu, zviera, či vec (učiteľ, orol, lavica, pravítko), množné číslo (plurál) používame vtedy, keď je osôb, zvierat či vecí viac ako jedna (učitelia, orly, lavice, pravítka). Tvary oboch čísel netvoria pomnožné, hromadné a látkové podstatné mená, o ktorých sa môžete viac dozvedieť na ich podstránke. Takisto sú nepočítateľné, a preto stále iba v jednotnom čísle, aj pravé abstraktá, ktoré označujú deje, vlastnosti či schopnosti a stavy, napr. Hore.
V slovenčine rozlišujeme 7 pádov. kto? Moja mama je lekárka. V ambulancii je často nával. (z) koho? komu? Eve kúpime lego a zablahoželáme jej k meninám. (vidím) koho? Človeče, kde ste boli doteraz? Prepáčte, pane, čo si dáte? (o) kom? V obývačke nepite, na stole ostali fľaky po vode! (s) kým? On je kuchárom? Vie lievance so šľahačkou?
Pri skloňovaní si môžeme všimnúť, že koncovky jednotlivých slov sa na seba podobajú. Je podstatné meno mužského rodu? Ako je zakončené v základnom tvare (= nominatív jedn. alebo množ. čísla)? Na overenie si vytvoríme ďalšie tvary slova, najlepšie genitív jedn. čísla a nominatív množ. čísla. HorePri podstatných menách mužského rodu nám pri určovaní vzoru pomáha gramatická kategória životnosti, pozri aj tému Podstatné mená: rod. Ak vieme, či je podstatné meno životné alebo neživotné, pozrieme sa na jeho zakončenie. Vzor hrdina: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na samohlásku -a (tata, rozhodca, hokejista), a v genitíve singuláru končia na samohlásku -u (od tatu, od rozhodcu, od hokejistu). Vzor dub: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (dom, oblok, stôl), a v nominatíve plurálu na -y (domy, obloky, stoly).
V jednotnom čísle sa všetky zvieracie podstatné mená, a to bez ohľadu na koncovku, skloňujú podľa vzoru chlap, napr. Ostatné zvieracie podstatné mená sa v pluráli skloňujú podľa vzorov pre neživotné podstatné mená. Táto skupina slov často spôsobuje problémy pri skloňovaní aj pri písaní. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -e, skloňuje sa podľa vzoru dub, napr. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i, skloňuje sa podľa vzoru stroj, napr. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i (ako vzor stroj), ale v nominatíve plurálu koncovku -y (ako vzor dub), ide o zmiešané skloňovanie, pri ktorom si treba dávať pozor na pravopis, napr. Hore.
Podstatné mená: vzory ženského rodu. Pri podstatných menách ženského rodu nám pri určovaní vzoru pomáha ich zakončenie, prvé dva vzory sú zakončené na samohlásku -a, druhé dva na spoluhlásku. Vzor žena je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na samohlásku -a, pred ktorou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska (mama, sestra Hanka, Bratislava, kniha), a v nominatívnom množnom čísle končia na -y (dobré mamy, sestry, Hanky, knihy). Cudzie slová zakončené na -ea, -oa alebo -ua (idea, aloa, orchidea), majú v datíve a lokáli jednotného čísla variantnú koncovku -i, porovnaj žene ale idei, o žene ale o idei. Hore.
Podstatné mená vzory stredného rodu. V strednom rode je rozdelenie slov do vzorov jednoduché, pretože stačí vedieť, ako slovo končí v nominatíve jednotného čísla. Vzor dievča je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -a (dojča, chlapča, medvieďa) alebo na -ä (holúbä, žriebä).
Podstatné mená: pomnožné, hromadné, látkové. V rámci slovenčiny existujú aj podstatné mená, ktoré netvoria tvary oboch čísel. Majú iba tvary množného čísla, hoci označujú jednu vec alebo jav, napr.: vráta, nohavice, šaty, Vianoce, Košariská. Majú iba tvary jednotného čísla, hoci sa nimi označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí, napr.: hmyz, učivo, korešpondencia. Označujú konkrétnu látku alebo materiál a majú iba tvary jednotného čísla, napr.: soľ, piesok, káva, asfalt, striebro.
Radi trávite čas v prírode? My rozhodne áno. Preto sme sa rozhodli trochu tej prírody preniesť aj do spisovného jazyka. Na zúbok sa pozrieme divokej i menej divokej zveri. Písanie a používanie zvieracích podstatných mien nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Častejšie používaný je tvar neživotný, kedy hovoríme o zvieratách v pravom zmysle slova. Pre tento prípad sú v mužskom rode určené vzory dub a stroj a koncovky y/e. V prípade životných zvieracích podstatných mien mužského rodu používame vzor chlap. Rozlíšiť, či ide o životné alebo neživotné podstatné meno, vám pomôžu ukazovacie zámená tie/tí, napr. tie psy (neživotné) - tí psi (životné).
S chybami sa stretávame aj v koncovkách zvieracích podstatných mien ženského rodu: napr. viete, či je správny tvar husi alebo husy? Ak ste odpovedali „husi“, gratulujeme. Ak máte pozorné oko ako jastrab, iste ste si všimli, že sme zatiaľ v žiadnom príklade nepoužili podstatné meno pes. Podstatné mená pes, vlk a vták môžeme v množnom čísle skloňovať aj ako životné. V nominatíve sú teda správne podoby psy, vlky, vtáky, ako aj podoby psi, vlci, vtáci a v akuzatíve (vidím) psy, vlky, vtáky aj psov, vlkov, vtákov. V odborných textoch sa používajú výlučne neživotné podoby (psy, vlky, vtáky).
Skloňovanie podstatného mena "pes" v množnom čísle
| Pád | Neživotné | Životné |
|---|---|---|
| Nominatív | psy | psi |
| Genitív | psov | psov |
| Datív | psom | psom |
| Akuzatív | psy | psov |
| Lokál | psoch | psoch |
| Inštrumentál | psami | psami |
Príklady použitia: Psy sú inteligentní. V ZOO sme videli vlkov. Boli väčší ako náš Dunčo. V ZOO sme videli vlky.
Zver v ženskom rode (tá zver) je hromadné podstatné meno, ktoré pomenúva skupinu zvierat (napr. Teóriu by sme mali). V spojení „divé zvery“ zvolíme tvrdé y, pretože sme použili množné číslo. „Po stopách vysokej zveri“ zakončíme mäkkým i, keďže v tomto prípade môže ísť iba o ženský rod. Psy alebo PSI? Zvieracie podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap, v množnom čísle podľa neživotných vzorov dub, stroj. Ak sú v nominatíve singuláru zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, skloňujeme ich podľa vzoru dub: kapor - kapry, hroch - hrochy, zver - zvery, lev - levy, had -hady, muflón - muflóny. Ak sa v nominatíve singuláru končia na mäkkú spoluhláskу, skloňujú sa podľa vzoru stroj: dravec - dravce, zajac - zajace, hlucháň - hlucháne, medveď - medvede, syseľ - sysle. Pozor, výnimka! Pri podstatných menách pes, vlk, vták platí výnimka - v množnom čísle sa skloňujú aj podľa vzoru dub, aj podľa vzoru chlap, preto majú dva tvary: psy, vlky, vtáky/ psi, vlci, vtáci: (štyri bojové psy/štyria bojoví psi, hladné vlky/hladní vlci, sťahovavé vtáky/sťahovaví vtáci).
Pri podstatnom mene býk táto výnimka neplatí, nie je tu dvojtvar, ako to bolo za mojich školských čias, niektorí si to ešte pamätáme. Správny je iba tvar býky. Kedy psy a kedy psi- Pokiaľ pri slove pes v množnom čísle nestojí slovo, ktoré si vyžaduje tvar podľa vzoru chlap alebo dub, správne sú obidva tvary: Psy/psi pobehovali po dvore. Psy/psi sú dobrými pomocníkmi človeka. Psy/psi potrebujú prechádzku. Psy/psi strážia dom. Ale ak pri ňom stojí slovo, ktoré si vyžaduje životný alebo neživotný tvar (zvyčajne je to prídavné meno, zámeno, číslovka alebo iné slovo), s písaním podstatného mena psy/psi sa mu musíme prispôsobiť. Pomôcka: Ak na slovné spojenie ukážeme zámenom tie - píšeme psy, ak ukážeme zámenom tí - píšeme psi:
- Túlavé psy môžu byť nebezpečné. (tie)
- Vo voliére boli zavreté štyri bojové psy. (tie)
- To sú moje psy. (tie)
- Psy sú domáce zvieratá. (tie)
- Psy majú rady svojho pána. (tie)
- Túlaví psi môžu byť nebezpeční. (tí)
- Vo voliére boli zavretí štyria bojoví psi. (tí)
- To sú moji psi. (tí)
- Psi sú domáci miláčikovia. (tí)
- Psi majú radi svojho pána. (ď)